Manžel spáchal samovraždu, ja som skončila na psychiatrii. Náš posledný rok bol doslova boj o holý život, hovorí Lenka

Najnovšie štatistiky hrajú v neprospech šťastia. Ukazuje sa, že depresia celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí. Čo sa Slovenska týka, u nás ide o viac ako 300 000 osôb. Uniqa informuje, že počet ľudí s psychickými ochoreniami stále rastie a podľa WHO sa depresia onedlho stane druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete.

Aj depresia je smrteľnou

Znie to desivo? Stále nekončíme! Štatistiky ukazujú, že ľudia s duševnými ochoreniami zomierajú o 20 rokov skôr ako ostatní. Okrem toho je medzi nimi viac nezamestnaných a sú chudobnejší ako zvyšok populácie. Uniqa tiež poukázala na odhady, ktoré uvádzajú, že duševné ochorenia stoja až 4 % svetového HDP. To je dokonca viac ako rakovina, diabetes a chronické dýchacie ochorenia dohromady.

Podľa analýz možno tvrdiť, že zamestnanec trpiaci depresiou môže v dôsledku nedostatočnej produktivity stratiť až 60 pracovných dní. Ak sa ti zdajú čísla pritiahnuté za vlasy, sťažnosti si radšej ušetri. To, že spomínaný problém je čoraz viac prítomnejší, dokazujú aj reálne výpovede ľudí.

Lenka Podkrivacká, s ktorou sme rozprávali, v dôsledku psychického ochorenia prišla o manžela. Podľa jej slov si problém nechcel spočiatku priznať a stupňovanie ochorenia skončilo tragicky. Samovraždou.

Na našej krízovej linke nestíhame zdvíhať Slovákom telefóny. Ide aj o veci ohrozujúce ich život (ROZHOVOR)

„Žiaľ, neliečil sa. Prišlo to veľmi nenápadne, skončilo ale naozaj šialene. Žiaľ, pokiaľ s tým nechce nič robiť samotný jedinec, iní nič nezmôžu. Náš posledný rok bol doslova boj o holý život. Celý priebeh od prvých náznakov až po samovraždu trval približne 4 roky,“ hovorí pre Startitup Lenka.

Tragická udalosť sa následne odrazila aj na jej vlastnom zdraví. Psychiatrickou pacientkou sa stala tiež. Začala trpieť depresiou, posttraumatickou stresovou poruchou, panickou poruchou aj tetániou. V roku 2019 bola prijatá na psychiatrické oddelenie, pričom v tom čase vážila 32 kilogramov.

„Sama apelujem na ľudí, aby si všímali svoje okolie a jednotlivé zmeny na ľuďoch. Niektorí majú problém si chorobu priznať. Ak by som to ja sama začala riešiť skôr, možno by som sa vyhla tak ťažkým stavom, v akých som bola. Kým som si to uvedomila, už som odchádzala zo života. Nemala som chuť existovať. Pomohol mi fakt, že ma doma čaká dieťa, ktoré už stratilo otca,“ hovorí nám úprimne Lenka.

zdroj: flickr/ryan melaugh

Čísla sú hrozivé

Marek Madro, programový riaditeľ poradne IPčko, poukazuje na svetovú zdravotnícku organizáciu, ktorá od začiatku pandemickej situácie COVID-19 varuje a upozorňuje na to, že v jej dôsledku bude jedným zo sekundárnych následkov aj zvýšený počet samovrážd.

Marek Madro tiež uvádza, že na Slovensku ľudia v súvislosti s myšlienkami na samovraždu najčastejšie využívajú anonymnú pomoc vyškolených odborníkov z IPčka. Na linkách pomoci IPčko.sk, Dobrej linke a na Krízovej linke pomoci v roku 2020 zaznamenali až 8 b060 kontaktov s myšlienkami na samovraždu a 3 422 kontaktov v akútnom ohrození života.

Rok 2021 ešte ani nestihol dosiahnuť polovicu a spomínané čísla už vyzerajú hrozivo. „V januári až apríli 2021 sme zaznamenali 2 734 kontaktov s myšlienkami na ukončenie života a 1 094 samovražedných pokusov. IPčko na túto situáciu reagovalo vytvorením špecializovanej COVID-19 nonstop bezplatnej a anonymnej Krízovej linky pomoci, ktorá vznikla v apríli 2020 a ďalšími špecifickými službami – výjazdový Krízový intervenčný tím IPčko, ktorý vo vzájomnej spolupráci vytvára komplexnú prvú psychologickú pomoc a podporu pri riešení krízových situácií,“ hovorí nám programový riaditeľ poradne.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa IPčko (@ipcko)

Nie je za čo súdiť

Mnohí z nás, ktorí počuli pojem samovražda, spustia paľbu negatív. Nechceme pochopiť bolesť iných a ich rozhodnutia vnímame ako sebecké a odsúdeniahodné. Pokrivená optika je fenoménom 21. storočia, vďaka ktorému súdime skôr, než sa pozrieme do hĺbky problému.

„Ľudia sa častokrát ocitajú v náročných situáciách. Väčšinou však príčina toho, že človek uvažuje nad samovraždou, nie je len jedna. Je to viacero malých udalostí, neúspechov a kríz, ktoré nás vyčerpávajú a hnevajú. Všetky tieto veci sa spoja do jednej náročnej situácie a už nevidíme hranice medzi maličkosťami.

Keď sa potom pozrieme na túto obrovskú guľu, zdá sa nám to nezvládnuteľné a väčšie, než my. Väčšie než to, na čo máme sily a energiu. Ľudia, ktorí uvažujú nad samovraždou, nemusia túžiť po smrti. Môžu túžiť po zmene, po pokoji, po oddychu, po bezpečí aj po živote. Ale v tom momente sa samovražda zdá byť jediné riešenie, čo však nie je pravda. Preto to istotne nie je ich vina a už vôbec nie je za čo odsudzovať,“ objasňuje pre Startitup riaditeľ IPčka.

Ďalej nám objasňuje, že v podobných prípadoch je dôležité, aby bola osoba obklopená trpezlivým okolím. Podľa Mareka Madra je totiž dôležitá aj maličkosť, akou je sedenie po boku najbližšieho. Tiež je vraj nutné, aby sme osobu s depresiou ubezpečili, že rozumieme tomu, že čo prežíva, je náročné.

„Keď nám na niekom záleží a chceme mu pomôcť, to najvzácnejšie, čo mu môžeme dať, je naša prítomnosť a úprimný záujem,“ hovorí ku téme Marek Madro.

S podobným názorom sa stotožňuje aj Lenka, ktorá nám potvrdila, že z depresie jej pomohli sa dostať sa jej najbližší. Uviedla, že práve okolie chápavých ľudí je v tomto prípade kľúčovým.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa IPčko (@ipcko)

Fyzická bolesť je pri depresii znesiteľnejšou

Lenka opísala, že v momente, keď sa psychická bolesť začala čoraz viac rozpínať, začala so sebapoškodzovaním. Ako sama uviedla, vnútorná bolesť bola taká veľká, že fyzická jej dávala akési limity.

„Každé ráno bolo pre mňa utrpením. Pamätám si, ako som plakávala, že som sa musela zobudiť živá. Prosila som Boha a všetkých svätých, aby ma vzali z tohto sveta, lebo radšej nebyť, ako žiť život neživot. Vo veľmi zlom stave som prišla ku koľajniciam a vybrala sa po nich proti tme. Ďalej si veľmi nepamätám, len to, že ma niekto vzal do kancelárie a zavolali mi pomoc,“ opisuje svoju skúsenosť pre Startitup Lenka.

Objasňuje, že to boli jej najhoršie skúsenosti, no pomohlo sebazaprenie. Aktuálne dodáva nádej všetkým, ktorí si podobnou skúsenosťou prešli. Opätovne sa totiž zamestnala a dokáže sa naplno venovať synovi.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa IPčko (@ipcko)

100 chutí ju hodiť o zem..

Skúsenosť s depresiou má aj žena, ktorá si želá byť anonymnou. Mladá mamička si prešla popôrodnou depresiou, ktorá ju, ako sama uvádza, pripravila o najkrajšie obdobie matky. Ako sama uvádza, k spusteniu pravdepodobne prispelo aj veľmi komplikované tehotenstvo a pôrod ako taký.

 „Keď som sa dostala ku dňu pôrodu, brala som to popravde ako vykúpenie z pekla,“ opisuje nám mamička. Tá nám objasňuje, že aj napriek tomu, že mala pôrod dokonale naplánovaný, nič nešlo podľa predstáv a skončil cisárskym rezom. Po príchode domov v nej nastal zlom, ktorý spôsobil, že svoju dcérku nechcela ani vidieť a dieťa sa jej zdalo cudzie.

„Tie dni boli hrozne únavné a bolestivé. Nechcela som vstať, nechcela som malú, nechcela som nič. Iba plakať a zomrieť. Ležala som v posteli a už som sa ani nechcela nadýchnuť. Začala som byť alergická na jej plač. Budem znieť hrozne, no matky s popôrodnou depresiou ma pochopia, ak poviem, že som mala 100 chutí ju hodiť o zem, nech už je konečne ticho.

Sama som nerozumela tomu, čo sa to deje a kde sú tie pekné pocity, ktoré som mala ako matka zažívať. Plakala som a mala výčitky azda zo všetkého. Aj z toho, že sa mi to nedarí napraviť. Sľúbila som si však, že jej nikdy nedám pocítiť, že ju vlastne neznášam,“ hovorí nám matka plná smútku.

Ako sama uvádza, hľadala čo najmenej bolestivý spôsob, ako ujsť z tohto sveta. Podľa jej slov to bol každodenný súboj so samou sebou. Aj napriek tomu,v nej naďalej ostávala osoba, ktorá sa snažila pre dcéru spraviť to najlepšie. Sama si uvedomila, že podobné myšlienky nie sú realitou.

Mladá mamička nám opisuje, že po dlhých bojoch a dňoch trápenia sa vrátila opäť k normálu. „Po niekoľkých mesiacoch som tento súboj vyhrala. Živá a po 9 mesiacoch trvania depresie aj konečne šťastná, že dcérku mám,“ opisuje mamička pre Startitup.

zdroj: pixnio

Hovorte o svojich ťažkostiach

Nech znela predchádzajúca skúsenosť akokoľvek dramaticky, je nutné pochopiť, že sa jedná o chorobu, akou je akákoľvek iná. Ak chceme súdiť depresie, je na mieste položiť si otázku, či cez prsty nazeráme aj na cukrovku, rakovinu či iné ochorenia.

Marek Madro na záver uvádza, že práve počas tohto roka sa téma duševného zdravia stala spoločenskou témou, o ktorej je nutné otvorene rozprávať.

„Paradoxom je, že čím viac budeme o duševnom zdraví alebo duševných ťažkostiach rozprávať, tým viac ich budeme všade vidieť. To ale vôbec nie je zlé. Práve naopak. Ľudia, ktorí už doteraz zápasili so svojim zdravím, zostávali v tom osamote a nemali odvahu o tom niekomu povedať, budú mať priestor hovoriť o svojich ťažkostiach,“ dodáva programový riaditeľ IPčka.