Marek Vác­la­vík: Na Slo­ven­sku je dosť nápa­dov a schop­ných ľudí a verím, že tu nie­čo zau­jí­ma­vé ešte len vznik­ne

Martin Bohunický / 9. marca 2016 / Rozhovory

Býva­lý obchod­ný ria­di­teľ Nokie, býva­lý spo­lu­ma­ji­teľ a obchod­ný ria­di­teľ Aze­tu a inves­tor sku­pi­ny G4 Marek Vác­la­vík je roz­hod­ne jeden z naj­skú­se­nej­ších Slo­vá­kov s naj­bo­hat­šou pod­ni­ka­teľ­skou his­tó­ri­ou.

dMa­rek, hneď po skon­če­ní štú­dia na Elek­tro­tech­nic­kej fakul­te STU si sa zame­ral na obchod a mar­ke­ting. Dá sa pove­dať, že výber štú­dia na STU bol teda nespráv­nou voľ­bou? ☺

Áno aj nie. Na jed­nej stra­ne je dob­ré, že som štu­do­val tech­nic­kú ško­lu, kde väč­ši­na vecí je zalo­že­ná na logi­ke, ale elek­tri­ka nebo­la asi tá naj­správ­nej­šia voľ­ba, v tej­to oblas­ti som bol vždy len prie­mer, čo mojim ambí­ciám nesta­či­lo.. :) Vďa­ka STU som ale mal mož­nosť pra­co­vať vo vyso­koš­kol­skom klu­be ELAM, kde som sa naozaj reál­ne naučil urči­tým mana­žér­skym zruč­nos­tiam, pre­to­že tam sme si všet­ko muse­li zaria­ďo­vať a vyba­vo­vať sami. Okrem iné­ho mi toto obdo­bie pri­nies­lo mno­ho kon­tak­tov a pria­teľs­tiev, kto­ré mi pomá­ha­li a pomá­ha­jú dodnes. Naviac ma VŠ “vytrh­la” z pohod­lia domo­va, keď­že som býval na inter­ná­te a musel som sa o seba začať sta­rať sám. Bola to veľ­mi dob­rá “ško­la živo­ta”.

Z pozí­cie Sales Direc­to­ra pre Nokia Slo­va­kia si sa pre­pra­co­val až na pozí­ciu Gene­rál­ne­ho mana­žé­ra spo­loč­nos­ti Nokia pre Kazachs­tan, Azer­baj­džan, Gru­zín­sko, Armén­sko, Uzbe­kis­tan, Kir­giz­sko, Tadži­kis­tan, Turk­me­nis­tan a Mon­gol­sko. Aké je to robiť sales v kra­ji­nách, kto­ré sú nám Slo­vá­kom tak odliš­né?

Sú odliš­né, ale para­dox­ne Slo­vá­ci majú v tých­to kra­ji­nách lep­šie posta­ve­nie ako naprí­klad mana­žé­ri zo západ­nej Euró­py. Tým, že tie­to kra­ji­ny vrá­ta­ne Slo­ven­ska boli kedy­si pod kon­tro­lou býva­lé­ho Soviet­ske­ho zvä­zu, tak máme k sebe his­to­ric­ky bliž­šie. Stá­le naj­viac vyso­ké per­cen­to ľudí žijú­cich v tých­to kra­ji­nách sú Rusi, čiže Slo­va­nia, tak ako my. Keď som tam nastú­pil, dis­tri­bú­to­ri boli radi, že je tam Slo­vák a nie naprí­klad Fran­cúz.

Rusi ma od začiat­ku vždy bra­li ako “svoj­ho”. Keď­že sú tie­to trhy neja­ký ten rok poza­du opro­ti Euró­pe, tak som vedel vzhľa­dom na skú­se­nos­ti zo Slo­ven­ska pred­ví­dať urči­té veci dopre­du, resp. som vedel, kto­ré veci fun­go­vať vôbec nebu­dú.

Čo pova­žu­ješ za naj­väč­šiu skú­se­nosť, kto­rú si si zobral z tých­to post­so­viet­skych kra­jín?

Je úpl­ne iné ria­diť obchod v 9 kra­ji­nách, kde žije sko­ro 80 mili­ó­nov ľudí a kto­ré sú veľ­kos­ťou väč­šie ako Euró­pa. Väč­ši­na pre­da­ja v tých­to oblas­tiach je pre­važ­ne cez dis­tri­bú­to­rov, čo je úpl­ne inak ako u nás, kde je väč­ši­na cez ope­rá­to­rov. Naučil som sa tam roz­mýš­ľať vo veľ­kých čís­lach a odde­ľo­vať dôle­ži­té veci od nepod­stat­ných. To, čo sa na Slo­ven­sku zda­lo ako veľ­ký prob­lém (nevyp­re­da­ných 1000ks mobi­lov u ope­rá­to­ra počas via­noč­nej akcie), bola pre mňa zra­zu iba oby­čaj­ná vec.

Člo­vek si uve­do­mil, aký vplyv má na biz­nis samot­ná veľ­kosť trhu. Ďal­šia nesku­toč­ná skú­se­nosť bola v kon­tak­toch, rie­še­nie vecí v mul­ti­kul­tu­rál­nom pro­stre­dí. Bolo úžas­né stre­tá­vať TOP ľudí, v rám­ci NOKIE samot­nej. V tej­to pozí­cií sa mi otvo­ri­li aj mož­nos­ti ďal­šie­ho vzde­lá­va­nia sa a tré­nin­gov v súčas­ti NOKIE, ku kto­rým by som sa nor­mál­ne nedos­tal, resp. by som si ich v tej dobe nemo­hol dovo­liť zapla­tiť.

thumb_IMG_1622_1024

foto: archív M.V.

V tých časoch bola Nokia pova­žo­va­ná za jed­nu z Top sve­to­vých zna­čiek. Kde pod­ľa teba nastal prob­lém, že sa Nokia len pár rokov na to, sta­la tak­mer ‘’mŕt­vou‘‘ spo­loč­nos­ťou? Boli to prá­ve smart­fó­ny, kto­ré boli pre Nokiu osu­do­vé?

Para­dox­ne NOKIA tes­to­va­la v labá­koch touchsc­re­e­ny omno­ho skôr ako App­le, no v tej dobe ešte nebol ten správ­ny čas. Môj osob­ný názor je, že NOKIA “zomre­la na demok­ra­ciu”. V dobe, kde bolo tre­ba robiť okam­ži­té direk­tív­ne roz­hod­nu­tia, NOKIA vytvá­ra­la veľ­ké pro­jek­to­vé tímy, kto­ré boli tvo­re­né z mana­žé­rov z rôz­nych kra­jín a kde sa vyjad­ro­val kaž­dý ku všet­ké­mu. Bolo to veľ­mi poma­lé a nepruž­né.

NOKIA zača­la byť ria­de­ná viac “finanč­ne” ako pro­duk­to­vo, mar­ža kle­sa­la a dala sa držať iba tým, že sa nedá­va­lo do tele­fó­nov všet­ko, čo sa moh­lo, aby kon­co­vá cena bola ešte pri­ja­teľ­ná pre zákaz­ní­ka. App­le bol v tej dobe pres­ný opak. Direk­tív­ne ria­de­nie Ste­va Job­sa a pro­duk­to­vá orien­tá­cia sa uká­za­la ako lep­šia stra­té­gia. Takis­to keď NOKIA pred­vied­la svo­ju vlaj­ko­vú loď s touchsc­re­e­nom posta­ve­nú na Sym­bia­ne a hneď na to vyhlá­si­la, že o rok kon­čí s pod­po­rou Sym­bia­nu a pre­chá­dza na Win­do­ws Mobi­le, tak mi to pri­pa­da­lo ako “lúpež­ná samov­raž­da”. V tej dobe mal Sym­bian mar­kets­ha­re cez 30% a Win­do­ws Mobi­le tuším oko­lo 5%, ale to už asi súvi­se­lo s tým, že sa rie­šil pre­daj Mic­ro­sof­tu.

Prej­di­me k tvo­jej Aze­ťác­kej his­tó­rii. V roku 2004 si sa stal spo­lu­ma­ji­te­ľom Aze­tu a pár rokov na to, jeho obchod­ným ria­di­te­ľom. Skús nám pri­blí­žiť his­tó­riu Aze­tu, ako to celé zača­lo a ako si sa stal súčas­ťou toh­to krás­ne­ho star­tu­po­vé­ho prí­be­hu, kto­rý zme­nil slo­ven­ský onli­ne biz­nis?

Ešte pred NOKI­OU som sa pohy­bo­val v pro­stre­dí onli­ne, kde som spo­lu­vlast­nil onli­ne­ovú agen­tú­ru Hi-media a záro­veň som bol spo­lu­ma­ji­teľ Blue Oran­ge, kto­rá rie­ši­la mobi­le mar­ke­ting a rôz­ne sms súťa­že. Poznal som celé onli­ne pro­stre­die na Slo­ven­sku. V Aze­te sme vide­li poten­ciál, lebo už vte­dy mal pomer­ne sluš­nú náv­štev­nosť, i keď z pohľa­du reve­nu­es to bolo veľ­mi sla­bé. Vide­li sme tam obrov­ské syner­gie, hlav­ne sme­rom na pre­po­je­nie na Blue Oran­ge a roz­be­hnu­tia pla­tieb cez sms a pre­daj con­ten­tu.

Tie­to veci sme zača­li pre­be­rať s Mila­nom Dub­com a aj on cítil, že potre­bu­je par­tne­ra, kto­rý mu môže pomôcť posu­núť fir­mu do ďal­šie­ho leve­lu. Dohod­li sme sa teda so súhla­som Mila­na na odkú­pe­ní 50% od spo­loč­nos­ti Asset (dneš­né Asse­co), kto­rá bola vte­dy spo­lu­ma­ji­te­ľom a dovte­dy finan­co­va­la naj­mä pre­vádz­ku a nákup har­dwa­ru. V tej dobe to bola malá fir­ma, kde pra­co­va­lo pár ľudí a spo­loč­nosť len tak — tak pokrý­va­la nákla­dy. Postup­ne fir­ma až do pre­da­ja nará­stla na sko­ro 200 ľudí a nie­koľ­ko mili­ó­no­vú EBIT­DA. Nád­her­ný pro­jekt, nád­her­ná firma…super ľudia.

Tušil si vte­dy, že Azet môže byť taký úspeš­ný ako je dnes? Čo bolo vlast­ne tým recep­tom úspe­chu?

To že Azet vyras­tie a vybu­du­je si až takú hod­no­tu som neča­kal, ale ja nezvyk­nem prí­liš sní­vať… Ambí­cie boli stá­le prvo­ra­dé, ale to že sa onli­ne trh roz­beh­ne a dosiah­ne také ová­cie, aké dosia­hol, tak v tom som bol kon­zer­va­tív­ny. A recept úspe­chu? Hlav­ne pro­duk­ty. Pokec nám veľ­mi pomo­hol vďa­ka obrov­skej komu­ni­te roz­bie­hať ďal­šie a ďal­šie pro­duk­ty. Všet­ky pro­duk­ty sme budo­va­li pod hla­vič­kou Azet, kde kon­ku­ren­cia robi­la straš­ne veľa out­sour­cin­gu a nebu­do­va­la si vlast­né port­fó­lio pro­duk­tov, a teda nebu­do­va­la hod­no­tu fir­my. A nako­niec, je to kom­bi­ná­cia ľudí.

Screen Shot 2016-03-08 at 17.44.52

foto: strategie.sk

Milan Dubec je vyni­ka­jú­ci produkťák/technológ, ty zas skve­lý obchod­ník. Roman Dzam­ko je kva­lit­ný na stra­ne busi­ness deve­lop­ment. V roku 2007 dre­am team Aze­tu obo­ha­til Karol Gogo­lák, kto­rý sa stal CMO. Vní­maš vstup Karo­la ako krok, kto­rý bol nevy­hnu­tý pre ďal­šie sme­ro­va­nie Aze­tu?

Ja zvyk­nem hovo­riť, že čo sa týka nás šty­roch, Milan Dubec, Roman Dzam­ko, Karol Gogo­lák a ja, tak nám kaž­dé­mu “hra­be” inak, čo sa nako­niec uká­za­lo ako dob­rá kom­bi­ná­cia. Kaž­dý sme pri­tom svo­jim spô­so­bom dosť tvrdo­hla­ví, ale uve­do­mo­va­li sme si, že nám ide o spo­loč­nú vec. Kaž­dý z nás do toho vnie­sol svo­ju pri­da­nú hod­no­tu, kto­rá ale cel­ko­vo do seba zapa­da­la. Aj vstup Karo­la bol dôle­ži­tý.

Vďa­ka nemu a jeho skú­se­nos­tiam z mar­ke­tin­gu sa vytvo­ri­lo kva­lit­né mar­ke­tin­go­vé odde­le­nie a fir­ma zača­la sys­te­ma­tic­ky budo­vať komu­ni­kač­nú stra­té­giu. Výraz­ne tiež pomo­hol pri tvor­be a zefek­tív­ne­ní pro­ce­sov a bol veľ­mi dôle­ži­tý pri pre­da­ji fir­my. Som rád, že tam bol a aj naďa­lej máme nie­kto­ré spo­loč­né akti­vi­ty.

Čo ti dal Azet do živo­ta? A čo ti na dru­hej stra­ne zase zobral?

Azet je pro­jekt, kto­rý sa poda­rí len málo­ko­mu a poväč­ši­ne iba raz za život. Je úžas­né, že som mohol byť pri vzni­ku jed­not­ky na slo­ven­skom inter­ne­to­vom trhu. Vďa­ka Aze­tu som spoz­nal veľa skve­lých ľudí v ňom, ale aj mimo neho. Pocho­pil som fun­go­va­nie mediál­ne­ho biz­ni­su u nás. Mohol som aktív­ne ovplyv­ňo­vať veľa vecí. A čo mi zobral? Mys­lím si, že nič. Ak by som sa mal zno­va roz­hod­núť, tak to chcem pres­ne tak­to.

Po tom, čo väč­ši­no­vý podiel v Aze­te kúpil Rin­gier Axel Sprin­ger, ste tak­mer všet­ci akci­oná­ri okrem Mila­na Dube­ca z Aze­tu odiš­li. Zalo­ži­li ste inves­tič­nú sku­pi­nu G4 (pod­ni­ka­teľ­ský klub), kto­rá inves­tu­je do zau­jí­ma­vých biz­ni­sov. Skús nám pri­blí­žiť, nie­kto­ré inves­tí­cie G4, kto­ré sa ube­ra­jú dob­rým sme­rom.

Sku­pi­nu G4 zalo­žil Karol. Ja a Roman sme boli prví inves­to­ri, neskôr sa pri­da­li ďal­ší. G4 má via­ce­ro zau­jí­ma­vých inves­tí­cií, ale nie v kaž­dej som aj ja. Pred cca. 1,5 rokom som pre­stal byť aktív­nym inves­to­rom, čiže sa už nezú­čast­ňu­jem na nových pro­jek­toch.

Z tých zau­jí­ma­vej­ších inves­tí­cií môžem meno­vať naprí­klad: vybu­do­va­nie medzi­ná­rod­nej ško­ly English Inter­na­ti­onal Scho­ol of Bra­ti­sla­va, akvi­zí­cia spo­loč­nos­ti Com­gu­ard, kto­rá je value added dis­tri­bú­tor v oblas­ti IT secu­ri­ty, deve­lo­per­ské pro­jek­ty ako naprí­klad Eco­hou­se Kazan­ska a zopár ďal­ších, kto­ré idú dob­rým sme­rom, ale je ešte pred­čas­né o nich hovo­riť.

Marek, aký máš vzťah ku star­tu­pom? Sle­du­ješ slo­ven­skú star­tu­po­vú scé­nu?

Len veľ­mi zbež­ne teraz. Bolo to aktív­nej­šie, ale veľa star­tu­pov, do kto­rých som inves­to­val nevyš­lo, tak­že som opatr­nej­ší a kon­zer­va­tív­nej­ší ako som bol a viac vyčká­vam, ako sa bude dariť star­tu­pom, kde už som a pod­ľa toho budem roz­mýš­ľať ďalej. Ale sú star­tu­py, kto­ré ma zau­ja­li a stá­le sa neja­kým spô­so­bom nie­čo dostá­va ku mne, buď na posú­de­nie ale­bo ako inves­tič­ná prí­le­ži­tosť. Pri­már­ne ma zau­jí­ma­jú len star­tu­py, kto­ré majú glo­bál­ny poten­ciál. Jeden z nich, kto­rý sa mi páči je pexe.so a nie­len pre­to, že je to glo­bál­ny pro­dukt, ale aj pre­to, že sa zakla­da­teľ Slo­vák roz­ho­dol fir­mu posta­viť rov­no v USA. Na jed­nom star­tu­pe som sa aj aktív­ne podie­ľal, ale nevy­šiel. Bol to Klik TV.

Kam sa pod­ľa teba ube­rá slo­ven­ský onli­ne biz­nis? Nie je čoraz ťaž­šie mone­ti­zo­vať onli­ne?

Onli­ne biz­nis je stá­le zlo­ži­tej­ší a kom­pli­ko­va­nej­ší. Prob­lém je, že onli­ne trh je glo­bál­ny, čiže kon­ku­ren­cia môže prí­sť doslo­va z kaž­dé­ho kútu sve­ta. Mys­lím, že veľa onli­ne slu­žieb sa spo­lie­ha na “lokál­ny” obsah ale­bo služ­by. Ale aj tu sa uka­zu­je, že tu glo­ba­li­zá­cia zasiah­ne. Prí­klad je Uber ale­bo to, že ľudia zatiaľ síce len čítajú/zdieľajú “lokál­ne” člán­ky cez FB, ale je otáz­ka času, kedy ich rov­no začnú písať pre FB. Je stá­le ťaž­šie a ťaž­šie na Slo­ven­sku nabe­rať impre­sie a pre­dl­žo­vať čas ľudí na inter­ne­te a vytvá­rať tak dosta­toč­ný pries­tor, odko­mu­ni­ko­vať a hlav­ne pre­dať kli­en­to­vi jeho pro­dukt, lebo iba tak bude míňať viac.

Viac a viac, dôle­ži­té budú kon­ver­zie. Ale zase otáz­ka je, čo všet­ko je vlast­ne to “onli­ne”, lebo spe­je­me k tomu, že onli­ne bude všet­ko, čiže keď bude dochá­dzať voda v ostre­ko­va­či, tak sa rov­no uká­že na disp­le­ji, kde sa dá najb­liž­šie kúpiť aj s porov­na­ním cien a kva­li­ty. Ale ako vždy, nie­čo sa vymys­lí a zas bude dob­re..:)

Marek, čomu sa dnes okrem svo­jej rodi­ny a inves­to­va­niu do nehnu­teľ­nos­tí venu­ješ?

Už asi dva roky pra­cu­jem na jed­nom svo­jom star­tu­pe. Je to v oblas­ti bio­me­di­cí­ny. V pod­sta­te sa pokú­šam vytvo­riť výskum­nú orga­ni­zá­ciu, kto­rá by bola schop­ná skú­mať meta­bo­lic­ké pod­mien­ky v ľud­skom orga­niz­me, kto­ré spô­so­bu­jú dege­ne­ra­tív­ne zme­ny a mož­nosť tie­to zme­ny ovplyv­niť výži­vo­vý­mi dopl­n­ka­mi a bio­lo­gic­ky aktív­ny­mi lát­ka­mi orga­nic­ké­ho pôvo­du. Cieľ je správ­ne nasta­viť bio­ché­miu ľud­ské­ho tela. Je to straš­ne zau­jí­ma­vá téma, doká­že ľuďom pomôcť, tak verím, že sa dá na tom aj zaro­biť :)

Okrem toho, je stá­le dosť prá­ce s exis­tu­jú­ci­mi inves­tí­cia­mi. Minu­lý rok som naprí­klad jeden deň do týžd­ňa strá­vil v Brne v spo­loč­nos­ti Com­gu­ard. Do kon­ca janu­ára som sa sna­žil ako člen orga­ni­zač­né­ho výbo­ru pomá­hať pri orga­ni­zo­va­ní ME v kra­so­kor­ču­ľo­va­ní a som rád, že to dopad­lo výbor­ne, lebo chcem pomôcť tomu­to špor­tu. Ten­to rok by som chcel viac času inves­to­vať do seba a pohy­bu… Uvi­dí­me, či to vyj­de.

Ako vyze­rá tvoj bež­ný pra­cov­ný deň?

Ráno vstá­vam 5:50 a idem s dcé­rou na tré­ning, čiže neja­ké mai­ly už viem rie­šiť na šta­di­ó­ne. Keď­že som si zru­šil kan­ce­lá­riu, tak mee­tin­gy robím v kaviar­ňach (mám dve pre­fe­ro­va­né s dob­rým par­kin­gom a wifi­nou), resp. robím v pra­cov­ni doma. Našťas­tie potre­bu­jem len komp, mobil a inter­net. Poobe­de po 14 hod. zas začí­na kolo­toč s deť­mi, čiže robím taxi­ká­ra. Sna­žím sa robiť tak 4 – 5 hodín den­ne, a potom sa venu­jem rodi­ne, nie­ke­dy nie­čo osta­ne na večer. Keď­že máme roz­be­hnu­té zau­jí­ma­vé deve­lo­per­ské pro­jek­ty v Žili­ne, tak teraz stá­le čas­tej­šie cho­dím do Žili­ny. Ale cez víken­dy už chva­la­bo­hu nero­bím… :)

Tvoj odkaz na záver bude…?

Skú­sim to sme­ro­vať na vašu cie­ľov­ku. Nápad nie je vždy to naj­dô­le­ži­tej­šie. Dôle­ži­té je mať schop­nosť usku­toč­niť to. Je stá­le viac a viac zlo­ži­té zís­kať penia­ze od Angel inves­to­rov, resp. seed. Pre­to tre­ba od začiat­ku mys­lieť na to, ako vydr­žať čo naj­dl­h­šie s vlast­ný­mi zdroj­mi a roz­mýš­ľať nad kaž­dý­mi náklad­mi, aj na úkor toho, že to bude dlh­šie trvať. Za inves­tor­mi tre­ba ísť vte­dy, keď už tam je aspoň neja­ký reve­nue stre­am, pro­dukt je ucho­pi­teľ­ný, resp. je jas­ný dôkaz, že ľudia naozaj budú ochot­ní zapla­tiť za to, čo ponú­ka­te.

Ak sa líši váš nápad opro­ti kon­ku­ren­cii neja­kou jed­no­du­chou vecou, kto­rá sa ale dá ľah­ko sko­pí­ro­vať, resp. roz­diel je v “kraj­šej” web­strán­ke, tak to NIE je z pohľa­du inves­to­ra nový nápad, a teda s naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou penia­ze nedos­ta­ne­te. Mys­lím, že na Slo­ven­sku je dosť nápa­dov, dosť schop­ných ľudí, tak­že verím, že tu nie­čo zau­jí­ma­vé ešte len vznik­ne. Teším sa na to.

Pridať komentár (0)