Mladí proti fašizmu
Marek Mach, FB: Mladí proti fašizmu
Mladí proti umeniu
Marek Mach, FB: Mladí proti fašizmu

Marek z Mladí proti fašizmu: Situácia je v otázke LGBT čoraz horšia. Vyzerá to, že sa vydávame cestou Poľska

  • Marek Mach je zakladateľ občianskeho združenia Mladí
  • Na sociálnych sieťach šíri osvetu proti extrémizmu, fašizmu či homofóbii
  • V rozhovore nám povedal, čo si myslí o súčasnej politickej scéne, náladách v spoločosti či hoaxom o koronavíruse
  • Marek Mach je zakladateľ občianskeho združenia Mladí
  • Na sociálnych sieťach šíri osvetu proti extrémizmu, fašizmu či homofóbii
  • V rozhovore nám povedal, čo si myslí o súčasnej politickej scéne, náladách v spoločosti či hoaxom o koronavíruse

Keď sa v roku 2016 Ľudová strana naše Slovensko po prvýkrát dostala do parlamentu,  začal sa občiansky angažovať vtedy 15-ročný Marek Mach zo Senice a založil platformu Mladí proti fašizmu. Reagoval na skutočnosť, že strana ĽSNS mala najväčšiu podporu práve medzi mladými, a ako sám tvrdí, bolo to prevažne tým, že mladí sa o politiku veľmi nezaujímali. Na facebookovej stránke tak reagoval na spoločenské udalosti a snažil sa šíriť osvetu. Jeho cieľom je zaujať práve nerozhodnutého mladého voliča skôr, ako to spraví druhá strana.

Okrem iného ešte tento rok spoluzakladal portál Dúhy.sk, prvú sociálnu sieť pre ľudí z LGBT komunity, kde môžu vystupovať bez strachu z neznášanlivosti. V septembri už druhý rok po sebe získal novinársku cenu a iba pár dní dozadu sa stal laureátom ceny SDGs v kategórii Líder do 30 rokov. V občianskom združení Mladí sa angažuje aj v projektoch Správy Mladí či Mladí za klímu. Tento rok Marek ešte k tomu nastúpil na vysokú školu a ako sám hovorí, zatiaľ to všetko zvláda. Jeho projekty na sociálnych sieťach sledujú desaťtisíce ľudí. 

  • Aký má Marek názor na ulatrakonzervatívne hlasy v parlamente
  • Prečo mladí ľudia inklinujú k extrémistickým stranám
  • Či by sa podľa neho malo s fašistami diskutovať 
  • Prečo je spoločnosť v otázke LGBT menšiny taká polarizovaná
  • Ako vníma Líviu a celý Kultublog
  • Či sa bojí toho, že na Slovensku by mohol opäť nastať totalitný režim

Mariána Kotlebu tento týždeň odsúdili za šek s hodnotou 1488 eur. Ako to vnímaš?

Rozhodnutie súdu v tomto smere si veľmi vážim a verím, že Najvyšší súd tento rozsudok buď potvrdí, alebo ešte viac sprísni. Mám totiž za to, že tu už skutočne nejde len o nejakú náhodu, ale o výsledok dlhodobého správania daného politika.

Myslíš si, že v parlamente máme fašistov?

Áno.

Čo to o nás vypovedá?

Nepaušalizoval by som to. Nemyslím si, že na Slovensku máme toľko fašistov, koľko hlasov mali fašisti vo voľbách, resp. že nie všetci ich voliči sú fašisti. Čo si však myslím je, že časť spoločnosti sa veľmi málo zaujíma o politiku a keď sa na základe obmedzených a povrchných informácií rozhoduje, komu dá svoj hlas, môže to dopadnúť aj takto.

Ono to dnes nie je o tom, že by celý národ volil extrémistické strany, ale o tom, že väčšina, ktorej záleží na tejto krajine, je ticho.

Dnes, keď na celom svete zúri pandémia koronavírusu sa v parlamente rieši otázka interrupcií. Mnohí to označujú za kultúrnu vojnu, ktorá môže znamenať aj koniec koalície. Ako to pôsobí na teba?

Vnímam to so znepokojením. Jednak si myslím, že tieto témy by sa v tomto období vôbec nemali otvárať a zároveň platí, že súčasné nastavenie považujem za správne a nepríde mi vhodné sprísňovať ho. Samozrejme, ak sa rozprávame o tom, či sú interrupcie správne alebo nie, snáď nikto nepovie, že áno a že by ich malo byť čo najviac. Ale spôsoby, akým sa dá počet interrupcií znížiť sú dnes už oveľa lepšie ako nejaké zákazy a príkazy. Dajú sa znižovať edukáciou, sexuálnou výchovou, prístupnejšou antikoncepciou a podobne. Toto sú veci, ktorými by sa mal politik, ktorý tvrdí, že mu záleží na interrupciách zaoberať, nie nejakými nezmyselnými zákazmi a príkazmi.

Platformu Mladí proti fašizmu si založil po tom, ako sa strana ĽSNS dostala v roku 2016 do parlamentu. Čo si myslíš o tom, ak za ich návrhy hlasujú aj poslanci z iných strán?

Nepokladám to za správne. Politici svojimi zákonmi spravidla vždy niečo sledujú a zväčša to sú veci, ktoré vychádzajú z ich presvedčenia. Na tom nie je nič zlé, pokiaľ naše presvedčenie vychádza z dát a kritického myslenia. Otázka však je, či je skutočne správne podporovať myšlienky a návrhy niekoho, koho kampaň je postavená na nenávisti a odsudzovaní.

Zároveň by som rád spomenul, že nesúhlasím s frázou “S fašistami sa nediskutuje”. Myslím si, že diskutovať by sa s nimi malo, verejne a s dôrazom na podložené a pravdivé tvrdenia zo strany ich oponentov. 

župan Jozef Vyskupič
zdroj: TTSK

Keď hovoríš, že by sa s nimi malo ísť do diskusie, ako by to malo vyzerať? Mnoho z nich je totiž zaryto presvedčených o svojej pravde a iné názory nepočúvajú.

V prvom rade je dôležité pozerať sa na to, prečo ľudia, ktorí volia fašistov volia práve takýto typ politikov. Sčasti to môže byť aj preto, že ako som už spomínal, politiku veľmi nesledujú. Možno hľadajú niekoho kto je iný od ostatných, pretože v nich prevláda názor, že všetci politici sú zlí. Snažia sa nájsť niekoho, kto sa najviac odlišuje. A ak politici prídu a celé politické spektrum sa zhodne na tom, že s tamtými sa nebavíme, tak to má v konečnom dôsledku úplne opačný efekt.  Tým, že ho vyčlenia, dajú ľuďom, ktorí ho volili signál, že sa ho boja.

Ja osobne si preto myslím, že by sa diskutovať malo. Avšak v pripravenej diskusii s dobrým moderátorom, podkladmi a kvalitnými témami. Platí tiež, že ich oponent by mal byť schopný človek, ktorý vie ako s podobnými ľuďmi diskutovať.

Potvrdzuje viac menej to, že tí ľudia, ktorí volia takéto strany, politiku veľmi nesledujú. Pretože, ak by niekto podrobne sledoval politiku a kriticky sa nad ňou zamýšľal, tak si nemyslím, že je reálne, aby volil podobnú stranu.

A ako je to na sociálnych sieťach? Keď človek vidí komentár, šíriaci nenávisť a extrémizmus, mal by reagovať?

Ja osobne som presvedčený, že vždy je dobré reagovať. Avšak, málokto má toľko voľného času, aby bol schopný uhádať sa s nimi, ale to už je druhá vec. V prvom rade problém Facebooku a vo všeobecnosti všetkých sociálnych sietí je v spôsobe, akým sa príspevky na nich šíria. 

Príspevky s najväčším dosahom z politického prostredia sú najmä tie, ktoré šíria nenávisť alebo podnecujú násilie, stavajú sa k veciam antisystémovo a podobne. Facebook tieto príspevky vyhodnocuje ako najlepšie a najrelevantnejšie a zobrazuje ich čo najväčšiemu množstvu ľudí práve vďaka tomu, že veľká skupina podporovateľov extrémistických strán a hnutí tieto príspevky komentuje a zdieľa.

Ono to dnes nie je o tom, že by celý národ volil extrémistické strany, ale o tom, že väčšina, ktorej záleží na tejto krajine, je ticho. Pokiaľ sa na sociálnych sieťach my neozveme, vytvára sa obraz v ktorom je tá najhlučnejšia malá časť spoločnosti zrazu strašne veľká. To potom len pomáha nabaľovať guľu extrémizmu a nenávisti v spoločnosti. A bohužiaľ, čím je väčšia tým ťažšie je ju zastaviť.

Títo ľudia často sami seba označujú za akýchsi ,,bojovníkov proti systému“. Dnes to môžeme vidieť napríklad na ich neochote nosiť rúška a šírení hoaxov. Je to podľa teba preto, aby sa iba zviditeľnili, alebo si myslíš, že tomu naozaj veria?

Myslím si, že oni vedia, že to,  čo hovoria, sú hlúposti. Ale je to niečo, čím sa môžu opäť odlíšiť a zaujať určitú špecifickú skupinu voličov. Snažia sa reagovať na témy tak, aby sa to ľuďom páčilo a je im jedno, aké to môže mať následky. 

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Mladí proti fašizmu (@mladiprotifasizmu),

 

Najviac obdivovateľov majú stále z radov mladých ľudí. Máš aj ty v svojom okolí niekoho, kto volí fašistov, poprípade s nimi sympatizuje?

Mám a tam sa potvrdzuje viac menej to, že tí ľudia, ktorí volia takéto strany, politiku veľmi nesledujú. Pretože, ak by niekto podrobne sledoval politiku a kriticky sa nad ňou zamýšľal, tak si nemyslím, že je reálne, aby volil podobnú stranu. Pokiaľ teda nie je už spomínaný fašista. Ich podporovatelia sa snažia nájsť niekoho, kto sa najviac odlišuje. Vedia, že situácia, ktorá tu dnes je, alebo ktorá tu bola, sa nevyvíja správnym smerom a, že treba nejakým spôsobom zlepšiť spravodlivosť, či znížiť korupciu. Ale tým, že to nesledujú, hľadajú niekoho čo najviac odlišného, nakoľko u nich častokrát prevláda názor, že všetci politici sú rovnakí.

V prvom rade by sme sa mali snažiť týmto ľuďom, ešte predtým než k politike zaujmú nejaký postoj, vysvetľovať ako sa veci majú. A to je presne to, čo sa snažím robiť s iniciatívou Mladí proti fašizmu. Zaujať najmä mladých ľudí, ktorí sa o politiku ešte nezaujímajú a osloviť ich predtým ako to spraví opačná strana.

Podarilo sa ti už takto niekoho z tejto skupiny presvedčiť o opaku? Povedzme, že bol rozhodnutý voliť extrémistickú stranu, a nakoniec nešiel.

Po diskusii s Líviou mi veľmi veľa ľudí písalo, ako sa im zmenil pohľad na politiku. Na základe diskusie sa rozhodli, že nebudú voliť Kotlebovcov.

Je to celé o tom, aby nám záležalo, ako sa bude situácia v spoločnosti vyvíjať. Pretože keď sa začneme uchyľovať k radikálnemu zmýšľaniu a smerovaniu našej krajiny, nemôže to dopadnúť dobre.

Spomínaš Líviu z Kulturblogu. Ako na teba pôsobila?

Ona je mimo kameru milá a v princípe mimo politiky podľa mňa nie je zlý človek. Toto je ale môj osobný názor, ktorý som nadobudol na základe chvíle, ktorú som s ňou strávil. Čiže platí, že sa môžem mýliť. Myslím si ale, že sa dostala medzi skupinu ľudí, ktorá ju stiahla nesprávnym smerom. Od toho sa potom už odvíjalo všetko ostatné.

Je podľa teba Kulturblog fašistický?

Podľa môjho názoru sa môže ich smerovanie určitým spôsobom približovať k fašistickej ideológii. Ale opäť raz platí, že je to iba môj pohľad na vec.

Čo hovoríš na to, že ich dnes vyšetruje NAKA za distribúciu tričiek s podobizňou Jozefa Tisa?

Kulturblog založili Mazurek, Pastuszek a Pavlík. Jeden je poslanec ĽSNS a dvaja sú asistenti tejto strany ak sa nemýlim. Faktom teda je, že majú blízko k strane, ktorá Slovenský štát považuje jedno z najlepších období našej histórie. Aké to bolo obdobie vieme snáď všetci. Nie som právnik a neviem posúdiť, do akej miery to, čo šíria, je právne napadnuteľné. Osobne si ale myslím, že sú aj horšie vyjadrenia a postoje z ich strany. 

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Marek Mach (@marekmach_),

Do parlamentu sa tento rok dostalo aj veľa ultra-konzervatívnych politikov. Považuješ to za nebezpečné?

Áno, považujem to za nebezpečné. Celú situáciu, tak, ako sa vyvíja, nepovažujem za najšťastnejšiu. Spoločnosť sa rozdeľuje na viacero extrémnejších skupín, pričom každá sa snaží ťahať to niekam inam. Čím ďalej sú od seba, tým je situácia v spoločnosti horšia. Už dnes sme na tom podľa mňa veľmi zle.

Bojíš sa toho, že by na Slovensku opäť mohla nastať totalita?

Všetko má svoj koniec. Teraz je to celé o tom, aby sme sa my snažili čo najviac podporovať liberálnu demokraciu. Vylepšovať ju a urobiť z nej čo najlepší systém. Pretože, samozrejme, nič nie je dokonalé a každý systém má svoje chyby, ale v súčasnosti je to to najlepšie, čo poznáme. A preto je dôležité, aby sme sa zaujímali o to, akým spôsobom funguje demokracia, ako sa vyvíja situácia v našej spoločnosti a podobne. V momente, kedy sa stane, že sa prestaneme zaujímať o pravdu a kriticky sa nad ňou zamýšľať, môže sa stať čokoľvek.

Situácia je čím ďalej horšia. To hovoria aj štatistiky. Pred desiatimi rokmi približne 60% ľudí nemalo s LGBT komunitou žiaden problém, dnes je to už len 40%.

Odborník na fašizmus Juraj Drábik hovorí, že návrat vlády fašizmu už nie je veľmi pravdepodobný a väčšie nebezpečenstvo vidí v rozmachu populizmu. Predstavuje aj podľa teba populizmus rovnaké nebezpečenstvo ako fašizmus?

Populizmus ako taký je v spoločnosti veľmi rozšírený. Máme veľmi veľa populistických politikov, ktorí riešia témy povrchne, neprinášajú reálne riešenia a snažia sa len zaujať. Každopádne, nechcem spochybňovať Jakuba Drábika, lebo jeho považujem za autoritu, ktorá naozaj rozumie tomu, čo hovorí. Ako som spomínal, je to celé o tom, aby nám záležalo, ako sa bude situácia v spoločnosti vyvíja. Pretože keď sa začneme uchyľovať k radikálnemu zmýšľaniu a smerovaniu našej krajiny, nemôže to dopadnúť dobre.

Tvoj projekt Mladí proti fašizmu sa na sociálnych sieťach stáva už akýmsi informačným portálom. Podobný fenomén možno vidieť aj na stránke Zomri, odkiaľ sa tiež veľa mladých ľudí dozvedá o dianí v politike. Vidíš budúcnosť médií práve v tomto?

Nedávno sme spustili nový projekt Správy Mladí. Fungujeme zatiaľ iba na Instagrame. Jeho cieľom je práve takouto inovatívnou formou pomocou sociálnych sietí posúvať mladým ľuďom informácie, či už z politiky, zo sveta alebo z domova. Totiž problém je, že väčšina mladých žije pomerne rýchly život a nie vždy sa im chce čítať dlhé články, ktoré im v konečnom dôsledku poskytnú dve – tri pre nich zaujímavé informácie, ktoré sa dajú zhrnúť v pár vetách. Myslím, že na to, aby sme zaujali mladých ľudí, a aby sme vytvorili akýsi systém správ a informácii, ktorý je udržateľný do budúcna, je potrebná práve forma jednoduchých, krátkych a zdieľatelných správ.

Nejde však iba o to, aby to boli správy jednoduché a rýchlo zdielateľné, ale dôležité je aj to, aby sa nachádzali na platformách, ktoré využívajú mladí ľudia. Preto si myslím, že Zomri alebo aj samotná iniciatíva Mladí proti fašizmu, dokázala zaujať také množstvo ľudí.

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Správy Mladí (@spravymladi),

Toto ale nie sú jediné tvoje projekty.  Nedávno si rozbehol aj portál Dúhy.sk, niečo ako sociálnu sieť pre ľudí z LGBT komunity. Aké máte zatiaľ ohlasy?

Dúhy.sk som založil s Ondrej Vráblom. Jej základný princíp spočíva v tom, že ľudia na tejto sieti medzi sebou môžu vystupovať anonymne, ale vo vzťahu ku sieti prejdú určitým spôsobom overenia. Tým vytvárame priestor, na ktorom sa môžu ľudia z LGBT komunity, ktorí ešte nezažili coming-out, poprípade sa boja zdôveriť najbližšiemu okoliu, slobodne prezentovať a to bez strachu z diskriminácie. Zatiaľ máme 6 tisíc registrovaných členov. Podstatná časť z nich sú aktívni užívatelia.

Na hlavnej stránke dúhy.sk tiež píšete, že ste najkrajším miestom na internete. Zvyšok internetu ale ako dobre vieme, je často plný ,,hejtu“ a neznášanlivosti. Pravdepodobne ho veľa dostaneš aj ty sám. Ako sa s ním vyrovnávaš?

,,Hejt“ vnímam ako určitú formu pozitívnej spätnej väzby. Snažím sa komunikovať témy, ktoré sú zamerané voči určitej skupine ľudí. Ak sa táto skupina začne rozčuľovať nad tým, čo robím, tak to znamená, že to robím dobre. Keby bola spokojná, bola by niekde chyba. Samozrejme, vždy je dôležité rozlišovať medzi ,,hejtom“ a vecnou kritikou.

Ako na to reaguješ?

Tých správ ktoré mi chodia, je niekedy naozaj strašne veľa. Už to ani veľmi neriešim. Občas im tam pošlem srdiečko alebo podobne, ale nie je to také, že by som to extra prežíval a vyslovene si pamätal, čo mi kedy prišlo.

Mladí proti fašizmu
zdroj: Marek Mach

LGBT téma je stále na Slovensku veľmi kontroverzná. Aj na našom portáli máme pri článkoch s touto tematikou množstvo urážlivých a nenávistných komentárov. Čo sa s tým dá podľa teba robiť?

Situácia je čím ďalej horšia. To hovoria aj štatistiky. Pred desiatimi rokmi približne 60% ľudí nemalo s LGBT komunitou žiaden problém, dnes je to už len 40%. Spoločenský diskurz, ktorým sa uberá debata, podľa mňa nie je správny. V prvom rade sa treba snažiť edukovať, posúvať informácie, robiť osvetové kampane, ktorými pomôžeme. Zároveň sme ale dospeli do situácie, kedy sa v určitých smeroch môže zdať, že ideme skôr cestou Poľska ako cestou západnej Európy.

Osobne si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme nerozdeľovali spoločnosť ako takú. Aby sme sa snažili pochopiť jeden druhého. Rozprávali sa o tom, komu sa čo nepáči, čoho sa bojí a spoločne sa snažili prísť k riešeniu, kedy budeme môcť situáciu posunúť ďalej. Lebo to čo sa dnes bohužiaľ deje je, že sa nám vytvárajú dva tábory medzi ktorými sa nevytvára diskusia. A práve tak sa polarizuje spoločnosť. Pokiaľ nebudeme diskutovať a snažiť sa pochopiť jeden druhého tak nemôžeme veľmi očakávať, že situácia sa zlepší.

 
 
 
 
 
Zobrazit příspěvek na Instagramu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Příspěvek sdílený Dúhy.sk (@duhy.sk),

Si v prvom ročníku na vysokej škole a máš popri tom rozbehnuté veľké projekty. Ako to všetko stíhaš?

Zatiaľ v pohode. Ono to ide v takých vlnách. Človek občas nemá dva týždne skoro žiadnu prácu a potom to príde všetko naraz a nevie, kde mu hlava stojí. 

Študuješ na podnikateľskej fakulte. Podľa čoho si si vybral školu?

Veľa ľudí by ma možno videlo na práve, medzinárodných vzťahoch, psychológii, histórii, či niečom takom. Ja osobne som skôr ten typ človeka, ktorý je podnikavý. Čo veľa ľudí napríklad nevie je, že popri tých neziskových aktivitách už dnes podnikám. Tiež sa snažím raziť teóriu, že neziskový sektor by si mal z časti brať z toho súkromného príklad ako narábať s financiami a ako ich využívať čo najefektívnejšie. Čo ja osobne vnímam častokrát ako chybu je, že niektoré neziskovky vedú skôr aktivisti ako manažéri. Ale teraz nehovorím, že je to tak u všetkých. 

Na to, aby súkromný sektor fungoval, musí v prvom rade zaujať, pracovať efektívne a musí sa rozvíjať. A toto sú veci, ktoré ja považujem za dôležité a myslím si, že by ich mal tak isto robiť aj neziskový sektor. Samozrejme bez zisku.

Plánuješ v budúcnosti svoje projekty ešte rozširovať?

Tých nápadov je veľmi veľa. V prvom rade sa budeme snažiť rozvíjať to, čo už je hotové. Zaujať čo najväčšie množstvo mladých ľudí, komunikovať témy s tým spojené a šíriť osvetu. To je dnes pre mňa najdôležitejšie.

Najnovšie