Marianna Vyshemirsky z mariupoľskej nemocnice: Všetko som si naozaj prežila

Západnému svetu sa nechcelo veriť, že ruská armáda začiatkom marca skutočne zaútočila na pôrodnicu v Mariupole.

Ohavnosť tohto činu si zrejme uvedomovali aj samotní Rusi, zo strany oficiálnych ruských orgánov sa takmer okamžite začali šíriť správy o tom, že sa v pôrodnici zámerne ukrývala ukrajinská armáda. Útok bol preto podľa ich slov oprávnený.

„Zinscenovaný útok“

Iné prokremeľské správy útok popierali úplne, hovorili, že ho Ukrajina zinscenovala. Ich dôkazom boli fotky doráňanej ženy vo vysokom štádiu tehotenstva. Ruská propaganda začala šíriť, že ide o najatú herečku. Marianna Vyshemirsky sa pred vypuknutím vojny živila beauty blogovaním, na Instagrame mala preto veľa fotiek. To Rusom stačilo.

Po vyše dvoch mesiacoch od útoku poskytla rozhovor portálu BBC. Marianna je v súčasnosti v jej rodnom meste, v časti Donbasu, ktorú ovládajú separatisti podporovaní Ruskom. V jej tesnej blízkosti sedel počas celého video rozhovoru Denis Seleznev, bloger, ktorý je ich zástancom.

Práve uňho sa rozhovor uskutočnil.  Je preto otázne, do akej miery mala vo svojich vyjadreniach slobodu.

Fotky, ktoré obleteli svet

„Dostávala som vyhrážky, že si ma prídu nájsť. Hovorili mi, že ma zabijú a moje dieťa rozsekajú na kúsky,“ povedala v rozhovore. Jej blízki aj ona sama opakovane ubezpečovali, že je v súčasnosti v bezpečí.

V deň, kedy vznikli fotky, ktoré obleteli svet, sa rozprávala so ženami na inom oddelení. Nemocnicou podľa jej slov vtedy otriasol prvý výbuch. Okolo hlavy si obmotala prikrývku a pocítila druhý.

„Počula som, že okolo mňa všetko lieta. Ten zvuk mi v ušiach zvonil ešte dlho.“ S ostatnými civilistami sa šli ukryť do pivnice. Marianna mala zranenú tvár, v koži jej uviazli úlomky skla. Lekár povedal, že stehy nepotrebuje.

Do nemocnice sa chcela vrátiť a z ruín získať všetko, čo pre bábätko pripravila. Poprosila preto policajta, aby jej pomohol vrátiť sa späť. Keď stála pred nemocnicou a čakala, odfotili ju novinári. Opäť cvakli, keď z budovy schádzala po schodoch.

Fotiek sa chytili okamžite

Netrvalo dlho a fotky sa začali virálne šíriť. Na prokremeľskom telegramovom kanáli sa vtedy objavili falošné obvinenia, že boli fotografie zinscenované. Zneužili proti nej, že sa venovala beauty blogovaniu. Vyhlásili, že je to herečka, ktorá používa make-up a predstiera tak zranenia.

Klamstvá sa na Telegrame nezastavili. Opakovane ich šírili ruskí predstavitelia aj štátne médiá. Okrem iných napríklad ruské veľvyslanectvo na Slovensku.

Marianna sa k fotografiám dostala až niekoľko dní po ich zachytení. Utekala a nemala prístup k internetu. V bode, keď ho získala, bol jej Instagram zaplavený vyhrážkami: „Bolo to urážlivé, pretože som to všetko naozaj prežila.“

Z hoaxu však neobvinila Rusko. Povedala, že chyba je na strane novinárov, ktorí mali urobiť rozhovor s viacerými ženami, ktoré by útok potvrdili. Povedala však tiež, že bola evakuovaná medzi poslednými, a práve vtedy na miesto dorazili novinári.

View this post on Instagram

A post shared by Марианна Вышемирская 🕊 (@gixie_beauty)

Má zdravú dcéru

Marianna tiež potvrdila, že v nemocnici boli pacienti a lekári, čím vyvrátila ruské tvrdenia, že nemocnica nebola využívaná. V budove, v ktorej bola ona, neboli žiadni ukrajinskí vojaci, povedala. Dodala však, že nejakých videla na onkologickom oddelení v budove oproti. Nie je jasné, či tam sídlili alebo nie.

„V skutočnosti nemôžem viniť nikoho. Na vlastné oči som nevidela, od koho útok prišiel.“

Marianna konštatuje, že sa jej dcérka rozhodla prísť na svet v naozaj náročnom čase. Veroniku porodila v inej nemocnici niekoľko dní po útoku.

zdroj: TASR/AP Photo/Evgeniy Maloletka

Jej život v Mariupole bol pred vojnou úplne iný, hovorí. Na sociálnych sieťach propagovala kozmetické výrobky a jej manžel Yuri pracoval v oceliarni Azovstal. „Mali sme tichý a jednoduchý život. Potom sa, samozrejme, všetko prevrátilo hore nohami.“

Marianna priviedla svoje dieťa na svet vo vojne a vzápätí sa ocitla aj v strede informačnej: „Viete, nerobím si žiadne nádeje ani plány. Neviem, čo prinesie zajtrajšok.“