Michal Sabo: Ľudia sú arogantní a rozmaznaní alibisti. Nechcú vidieť, čo sa s našou planétou deje

  • Ekologický aktivista, moderátor a obľúbený greenfluencer Michal Sabo si je istý, že Slováci vedia kráčať ekologickou cestou, sme len leniví
  • Z jeho slov cítiť jasné rozhorčenie: „Je to bohapustý alibizmus podkúrený lenivosťou, aroganciou, rozmaznanosťou a ignoráciou“
  • Na nápravu však nie je neskoro, k zmene môže prispieť každý, stačí ihneď priložiť ruku k dielu
  • Ekologický aktivista, moderátor a obľúbený greenfluencer Michal Sabo si je istý, že Slováci vedia kráčať ekologickou cestou, sme len leniví
  • Z jeho slov cítiť jasné rozhorčenie: „Je to bohapustý alibizmus podkúrený lenivosťou, aroganciou, rozmaznanosťou a ignoráciou“
  • Na nápravu však nie je neskoro, k zmene môže prispieť každý, stačí ihneď priložiť ruku k dielu

Petícia Klíma ťa potrebuje sa stala historicky najväčšou na Slovensku. Teraz jej členov a parlament čakajú jasné kroky. Podpísalo ju viac ako 120 000 občianok a občanov Slovenska a Národná rada ju prijala na ďalšie prerokovanie. To sa uskutoční už 24. novembra, a poslanci parlamentného výboru pre životné prostredie budú v rámci neho rokovať o naplnení troch hlavných požadovaných cieľov petície. Okrem toho však Michal Sabo, jeden z iniciátorov petície, moderátor a obľúbený greenfluencer, očakáva zodpovednosť od každého z nás.

  • Čo je ďalší postup petície Klíma ťa potrebuje
  • Aké najčastejšie prehrešky Slováci voči prírode robia, a čím ich napraviť
  • Odkiaľ Michal nakupuje nové oblečenie, no stále v morálnej rovine
  • Čo si myslí o negatívnych reakciách Slovákov voči svojej osobe

Ako vnímaš úspech petície Klíma ťa potrebuje? Kedy budete ako organizátori spokojní, a čo ak povolaní nebudú konať?

Je to veľká satisfakcia, naša petícia sa stala najúspešnejšou online petíciou v histórii Slovenska. Stálo to za tie dva mesiace intenzívnej kolektívnej práce, no čo si budem navždy pamätať, je masívna, intenzívna a dojímavá podpora ľudí – od jednotlivcov po organizácie.

Teraz je na ťahu NR SR. Očakávame naplnenie troch bodov petície – deklaratívne vyhlásenie stavu klimatickej núdze, vypracovanie stratégie uhlíkovej neutrality a podporu najambicióznejších cieľov na úrovni Európskej únie. O tom sa budeme rozprávať, keď to bude aktuálne. Nemyslime militantne, keď na to nie je dôvod.

V jednom z postov kritizuješ Matoviča za nevedomosť a neschopnosť orientovať sa v základných pojmoch. Čo by si odporučili nášmu premiérovi v otázke klimatickej krízy?

Premiérovi by som neodporučil nič, nemám na to mandát. Pevne však verím, že vyše 126-tisíc podpisov pod doteraz najrýchlejšie rastúcou petíciou je dostatočným signálom, že o tejto téme sa chceme, potrebujeme a hádam aj budeme rozprávať.

A DOSŤ.Krátko po voľbách som sľúbil, že budem premiérovi (ako jeho nevolič) držať palce, no zároveň ho budem kriticky…

Posted by Michal Sabo on Thursday, October 15, 2020

Kde robia Slováci najčastejšie chyby a prehrešky voči klíme? Sme oproti iným krajinám pozadu?

Najväčšou chybou je naivná domnienka, že „niekto to za mňa vyrieši“. Všetci musíme prehodnotiť svoj konzum, napríklad. Osobne som presvedčený, že všetci intuitívne vedia, čo majú robiť, a tiež presne vedia, čo robia zle, aj si možno uvedomujú, že škodia, len si naivne myslia, že na nich vlastne nezáleží, a načo by potom niečo robili.

Je to bohapustý alibizmus „podkúrený“ lenivosťou, aroganciou, rozmaznanosťou, ignoráciou a možno trochu aj nevychovanosťou. Smutnejšie ako toto je to detinské ukazovanie prstom „Ja nebudem robiť nič, lebo veď aha, ani oni nerobia“, prípadne ešte horšie „Kým oni jazdia tým svojím autom, tak prečo by som sa ja snažil“, atď… Výhovorky. Na facku.

Dokument o Grete Thunberg ľudia nevedia stráviť, mladej aktivistke nadávajú a dávajú nízke hodnotenie

Ako sa denno-denne správať ohľaduplne voči životnému prostrediu, okrem využívania alternatívnych zdrojov energie a dopravy, odmietania jednorazových plastov a fast fashion?

Nakupovať bezobalovo, respektíve redukovať množstvo odpadu, znížiť konzumáciu mäsa, nenakupovať potraviny na to, aby sme ich vyhadzovali, necestovať osamote v štvormiestnom aute, šetriť vodu. Nejako som presvedčený o tom, že ľudia presne vedia, čo majú robiť, iba sa im to robiť nechce, lebo sme generácia rozmaznaná možnosťami, ktoré máme.

Aký máš názor na to, že najväčším klimatickým problémom sú konglomeráty a giganty, na ktoré nemá jednotlivec dosah? Má potom zmysel snažiť sa na lokálnej úrovni?

Konglomeráty a giganty by som z tohto celého vynechal. Treba si uvedomiť, že keby nebolo nás, zákazníkov, nebolo by ani ich. Naša peňaženka je naša voľba. Verte mi, keď raz prestaneme nakupovať a bude nás dostatok, konglomeráty a giganty si to všimnú. Kde nie je dopyt, tam nie je ponuka. To sa rovná zníženej produkcii. To sa rovná väčšiemu priestoru pre lokálnu produkciu, okrem iného.

V prvej vlne pandémie si sa rozhodol vyvetrať si hlavu v odpadkoch, dnes tam chodievaš menej, budeš v tom po pandémii aj naďalej pokračovať, a inšpirovať tak verejnosť?

Zbieranie odpadkov pre mňa nebolo novinkou, iba som sa z toho rozhodol urobiť obsah pre sociálne siete. Určite v tom budem pokračovať, keď na to bude vhodné počasie. Mojím revírom je Chorvátske rameno, lebo tam mám pupočnú šnúru. Minulý týždeň sme ale boli likvidovať čiernu skládku na konci Petržalky, neďaleko jedinej zastávky neexistujúceho bratislavského metra.

Spolu s Patrou Bene, Zuzkou Smatanovou, Kristinou Tran a kamarátkou Veronikou Hagovskou sme za päť hodín vrchovato naplnili jeden veľkokapacitný kontajner. A stále tam je čo upratovať. Je pritom nutné podčiarknuť, že tu nejde ani tak o pozostatky po bezdomovcoch, našli sme tam kompletné byty – kúpeľne, obývačky, šatníky.

Niekto prerábal a namiesto zberného dvora to vyviezol za obchvat. Zo všetkých položiek tam bolo najviac práznych obalov od kondómov, čo je iba dobre. Lebo ľudia, ktorí prispievajú na ilegálne skládky, by sa definitívne nemali rozmnožovať.

Všimol si si výzvu/kampaň Vezmi si ma od Andrei Zahurancovej a Milana Bardúna? Čo na to hovoríš?

Bol som pri zrode kampane Vezmi si ma aj spolu s Patrou Bene. Andrejke a Milanovi, pochopiteľne, držím palce, a ak môžem, nezaradím sa ani do jedného tímu, mám ich rád rovnakým dielom. Pridať by sa mali všetci Slováci a všetky Slovenky. Voľne pohodený odpad je doslova všade. Neverím, že som sám, kto to vidí.  

Ako dlho už nakupuješ v second-handoch, a ktoré sú tvoje najobľúbenejšie?

Nepoviem ti, ako dlho, ťažko to datovať. Pri cestách do zahraničia som vždy rád navštívil miestne sekáče. V Budapešti a vo Viedni mám hneď niekoľko obľúbených. V Bratislave mám najradšej a spolupracujem s NOSENE.

Vo Viedni mám taký rituál, a pevne verím, že čoskoro ho opäť zopakujem. Ráno vlakom z petržalskej stanice, raňajky a prosecco na Naschmarkt, potom sa na hodinu – dve stratiť v dave blšáku, po obede do uličiek. Neďaleko Naschmarktu je skvelý vintage shop – volá sa Flo. Tam ale chodím výhradne na atmosféru. Môj najobľúbenejší je Burggasse24, ale najviac vecí mám z Humany.

Paradoxne, v sekáčoch väčšinou nakupujem džínsy, lebo ostatné veci sú na mňa príliš strakaté, vzorované, farebné alebo výrazné. Jedným dychom však musím dodať, že jedno príliš strakaté, vzorované, farebné aj výrazné pončo som si doniesol z budapeštianskeho Retrocku. Neviem, čo som mal vtedy za zatmenie.

Koľko v priemere minieš na oblečenie, podporuješ aj lokálnych výrobcov? Ak áno, ktorí sú pre teba TOP?

Opäť otázka na ktorú neviem presne odpovedať, lebo oblečenie viac nenakupujem ako nakupujem. Na denné nosenie mám kapsulový šatník a ak investujem, tak výhradne do solitérov. Tento rok som si napríklad kúpil iba dve kimoná slovenskej výroby – Puojd a Nina Retzer. Nič menej, nič viac. Môj najobľúbenejší domáci dizajnér je Pavol Dendis.

Počas propagácie petície ťa ľudia kritizovali za nové oblečenie. Zvykneš si ho aj zapožičiavať?

Zvyknem a často. A nevidím na tom nič zlé. Napríklad kampaň petície Klíma ťa potrebuje obliekal spomínaný lokálny dizajnér Pavol Dendis.

 

Michal Sabo: Vstup do politiky je na stole. Rozmýšľam nad tým už niekoľko rokov

Si ochrancom klímy a prírody, ale navštevuješ ju? Aké sú tvoje TOP lokality na Slovensku a v zahraničí?

Príroda je mojím únikom z reality. Keď je to potrebné, dá sa zašiť aj v blízkosti Bratislavy – napríklad v Harmónii, ale mojou srdcovkou je Slovenský raj. Zo zahraničia jednoznačne Srí Lanka, bol som tam pred dvomi rokmi, a nechal som tam srdce. Neviem sa dočkať, kedy sa poň vrátim. Úprimne si viem predstaviť, že by som tam dal sabbatical, keby na to prišlo.

Ako hodnotíš aktivity Matúša Valla v snahe za zelenšiu Bratislavu a revitalizáciu?

Fandím mu. Dá sa na to odpovedať aj inak? Bavili sme sa o tom, že by som si adoptoval jeden strom. Inak, na spomínanej Srí Lanke mám tiež jeden strom. Keď som tam bol, vysádzali po celom ostrove milión stromov. Prispel som kokosovníkom.

Z akých krajín by si malo zobrať Slovensko vzor?

Z uvedomelých, ktoré proaktívne konajú, vedú dialóg a podnikajú kroky namiesto toho, aby ukazovali prstom na Čínu, USA, Brazíliu či Austráliu. Dánsko vedie v rebríčku environmentálne najzodpovednejších krajín. Celosvetovo. Nový Zéland a Holandsko sú v prvej dvadsiatke.

Proaktívne krajiny pre mňa sú tie, ktoré odvážne pristúpili k adaptácii a k mitigácii. Nehľadajú výhovorky, ani to „jedno zázračné riešenie“. Konajú komplexne, zbytočne nestrácajú čas, a najmä, klimatickú krízu vnímajú ako príležitosť, nie ako nejakú otravnú mrchavú ťažobu, s ktorou sa raz nejako naveľa-naveľa budeme musieť porátať. To je tá optika, ktorú túžim vidieť aj v slovenskej spoločnosti.

Vďaka veľkému počtu sledovateľov sa stretávaš aj s negatívnymi reakciami na tvoju činnosť. Ktoré boli tie najhoršie a čo sa ťa najviac dotklo, a naopak – čo vnímaš ako najpozitívnejšie?

Nestretávam sa s negatívnymi reakciami. Nepovažujem za negatívnu reakciu akýkoľvek bezduchý štek, ktorý mi príde z profilu bez mena, bez followerov. Pri všetkej úcte, na týchto mentálnych akrobatov nemám dôvod reflektovať. Pozitívne vnímam to, že mám také publikum, aké mám, a neprekáža im, že napríklad na Instagrame mám NULA súkromia.

Najnovšie