Migréna má svojich spojencov v bežných potravinách. Už malé množstvo stačí na spustenie zápalových reakcií

Migréna nám dokáže poriadne skomplikovať život. Už pri prvých príznakoch, ako sú pulzujúca bolesť hlavy či precitlivenosť na svetlo a zvuk, strácame schopnosť sústrediť sa, pracovať alebo sa venovať bežným činnostiam.

Výskumné tímy z rôznych častí sveta už roky analyzujú mechanizmy, ktoré migrénu spúšťajú. A hoci stále nepoznáme všetky odpovede, ukazuje sa, že niektoré sa môžu ukrývať v bežných potravinách.

Čo spôsobuje migrénové záchvaty?

Odborníci už dávnejšie objavili súvislosť medzi migrénou a črevným mikrobiómom. Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu analyzovali vzorky ústnej dutiny a stolice od zdravých dobrovoľníkov a odhalili zásadné odlišnosti v zložení črevných baktérií u ľudí trpiacich migrénou.

V ich mikrobióme totiž prevládajú baktérie aktívne pri metabolizovaní dusičnanov, ktoré sa nachádzajú napr. v údeninách či listovej zelenine. „Ak máte podozrenie, že vám migrény spôsobujú dusičnany, mali by ste sa im vo svojej strave vyhnúť.“ Uviedol Antonio Gonzalez, analytik na Kalifornskej univerzite v San Diegu, ktorý bol zároveň hlavným autorom štúdie.

U niektorých jedincov býva spúšťačom histamín, uvádza IFM. Pri migréne dochádza k zápalovej reakcii v oblasti trojklanného nervu. Práve tu sa nachádzajú špecifické imunitné bunky, tzv. mastocyty, ktoré uchovávajú histamín a reagujú na podráždenie jeho uvoľňovaním.

Podľa výskumov sú nervové bunky ľudí trpiacich migrénou extrémne citlivé na histamín. V praxi to znamená, že aj nepatrné množstvo histamínu, ktoré by zdravý organizmus toleroval bez problémov, môže u týchto osôb spustiť intenzívny migrénový záchvat.

Podobne aj tyramín, zlúčenina vznikajúca pri fermentácii a dozrievaní potravín, môže u citlivých jedincov vyvolať silnú bolesť hlavy, uvádza BBC. Medzi potraviny s vysokým obsahom tyramínu patria zrejúce syry (najmä parmezán), miso či víno.

Problém predstavujú aj nepravidelné stravovacie návyky. Na Medzinárodnom sympóziu Migraine Trust v Londýne v roku 2024 bola predstavená štúdia, ktorá ukázala, že až polovica žien a približne 40 % mužov označilo vynechávanie jedál za významný spúšťač migrény. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že bolesť hlavy často sprevádza nevoľnosť, vracanie či strata chuti do jedla.

Dehydratácia takisto prispieva k vzniku migrény. Nebezpečné sú najmä alkoholické nápoje, ktoré narúšajú hydratáciu organizmu. Profesorka Gisela Terwindt, neurologička a biologička z Leidského univerzitného lekárskeho centra, poukazuje na to, že až 40 % pacientov identifikovalo alkoholické nápoje ako spúšťače migrény.

Diéty, ktoré pomáhajú

Komplexný systematický prehľad publikovaný v Nutrients sa zaoberá vplyvom rôznych typov diéty na migrénu. Autori hodnotili osem druhov diét: stredomorskú, DASH, MIND, ketogénnu, nízkotučnú, s nízkym glykemickým indexom (GI), bezlepkovú a pôstnu.

Pozitívne výsledky priniesla najmä stredomorská diéta. Táto strava, bohatá na čerstvé ovocie, zeleninu, orechy, celozrnné produkty, strukoviny, ryby a panenský olivový olej, výrazne redukuje zápalové procesy, ktoré prispievajú k vzniku migrény. Podobne priaznivo pôsobí aj diéta DASH, pôvodne vyvinutá na redukciu vysokého krvného tlaku, a diéta MIND, ktorá synergicky kombinuje princípy stredomorskej a DASH diéty.

Výnimočne sľubné výsledky priniesla ketogénna diéta, založená na vysokom obsahu tukov a minimálnom príjme sacharidov. V štúdiách bolo hlásené obmedzenie počtu dní, počas ktorých pacienti pociťovali migrénové bolesti. Mechanizmus pôsobenia ketogénnej diéty spočíva v tvorbe ketolátok, ktoré stabilizujú metabolické procesy v neurónoch, tlmia zápalové reakcie a znižujú nadmernú dráždivosť mozgových buniek.

Strava s nízkym GI zabraňuje prudkým výkyvom glukózy a inzulínu v krvi, čo sú faktory, ktoré u mnohých jedincov spúšťajú migrénu. Zaujímavé zlepšenie zaznamenali odborníci pri bezlepkovej diéte, najmä u pacientov s diagnostikovanou celiakiou. Odstránenie gluténu zo stravy výrazne znížilo frekvenciu a intenzitu migrénových záchvatov. Na druhej strane, pôstne režimy preukázali opačný, teda negatívny vplyv na migrénu. 

Vhodne zostavený jedálniček môže predstavovať efektívnu a relatívne jednoduchú stratégiu na kontrolu migrény. Avšak každý organizmus reaguje inak, preto by mal zohľadňovať individuálnu toleranciu, reakcie na konkrétne potraviny a celkový zdravotný stav.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking