Miliardové zisky: Bankám sa darí, hoci zápasia s tlakom politikov a pripravujú sa na horšie časy
- Politici žiadajú vyššie dane pre banky a hovoria o nespravodlivom systéme
- Banky sa bránia a preventívne si odkladajú milióny na horšie časy
- Politici žiadajú vyššie dane pre banky a hovoria o nespravodlivom systéme
- Banky sa bránia a preventívne si odkladajú milióny na horšie časy
Banky na Slovensku sú v posledných mesiacoch pod paľbou. Na jednej strane vykazujú zisky, ktoré ročnom súčte presahujú magickú hranicu jednej miliardy eur. Na strane druhej čelia bezprecedentnému zdaneniu a politickým výzvam na ešte väčšiu „solidaritu“ so štátom.
Kým vládna koalícia hovorí o nespravodlivosti v čase, keď sa ľuďom žije ťažko, bankári kontrujú číslami, ktoré nás radia na perifériu Európy. Pozreli sme sa na to, ako vyzerá realita slovenského bankovníctva v roku 2026, čo stojí za ziskami bánk a či sa majú Slováci pripraviť na ďalšie zdražovanie poplatkov za poskytované finančné služby.
Nie je miliarda ako miliarda
Ak si čítaš titulky o tom, že slovenské banky zarobili v minulom roku 1,06 miliardy eur, možno sa ti zakrúti hlava. Pravdou však je, že tento výsledok je o 2 % ako v roku 2024. Podľa dát Denníka N zisk sektora klesol napriek tomu, že sadzba špeciálneho odvodu, ktorú zaviedla Ficova vláda, sa začína postupne zmierňovať.
Dôvod? Banky sa pripravujú na horšie časy. Začali si vytvárať výrazne vyššie rezervy (tzv. opravné položky) na krytie úverov, ktoré by ľudia a firmy v dôsledku ekonomickej neistoty nemuseli v budúcnosti splácať. To, čo vyzerá ako „hromada peňazí“, je v skutočnosti vankúš pre stabilitu vkladov klientov.
Hlas žiada viac: Šutaj Eštok v ofenzíve
Téma bankových ziskov je pre politikov „červeným súknom“. Predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že banky by mali znášať väčší diel zodpovednosti za ozdravenie verejných financií. Podľa neho je neuveriteľné, že v čase krízy vykážu za polrok čistý zisk viac ako 570 miliónov eur.
Hlas preto plánuje osloviť ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD), aby sa k bankám, obchodným reťazcom a nadnárodným korporáciám pristupovalo spravodlivejšie – rozumej, aby sa zaviedli ešte tvrdšie osobitné odvody. Opäť sa tak otvára debata o tom, koľko štát z bankového sektora ešte dokáže „vytlačiť“ bez toho, aby ohrozil úverovanie ekonomiky.
Zisk nie je rekordný, odvetvie v skutočnosti klesá
Slovenská banková asociácia (SBA) prináša do diskusie o „miliardových ziskoch“ dôležitý kontext. Podľa nich si banky svoju ziskovosť neudržali – práve naopak. Ak sa pozrieme na hrubý zisk, ten nominálne klesol o 6 %, čo pri započítaní 4 % inflácie znamená reálny prepad až o 10 %.
Asociácia upozorňuje, že ziskovosť 22 bánk pôsobiacich na našom trhu (meraná návratnosťou kapitálu – ROE) naďalej výrazne zaostáva za priemerom EÚ a patrí k najnižším v regióne. „Banky operujú so 14 miliardami vlastných zdrojov (kapitálu akcionárov) a 118 miliardami aktív (majetku). V tomto kontexte nie je zisk 1 miliarda mimoriadne atraktívny ani z lokálneho ani z globálneho hľadiska, skôr naopak,“ uvádza SBA.
Pre lepšiu predstavu SBA dodáva, že kým banky pôsobiace na slovenskom finančnom trhu dosahujú rentabilitu aktív na úrovni 1 %, iné veľké spoločnosti na Slovensku sú na tom takmer trojnásobne lepšie s výsledkom 2,9 %. Podľa asociácie je preto kľúčové, aby sa bankový odvod postupne znižoval a daňové prostredie bolo stabilné a predvídateľné, inak bude ohrozená schopnosť bánk financovať ekonomický rast Slovenska.
Čo nás čaká v roku 2026?
Predpovede sú nateraz stabilné. NBS očakáva, že zisky bánk nebudú prudko skákať hore ani dole. Pozitívne bude na ne vplývať to, že ľuďom končia staré lacné hypotéky a prechádzajú na vyššie úrokové sadzby. Naopak, negatívne budú pôsobiť rastúce náklady na IT infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť a mzdové výdavky.
Pýtali sme sa priamo bánk, ako túto situáciu vnímajú a ako sa im darí držať hlavu nad vodou v čase konsolidácie. Tu sú ich odpovede:
Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny
Zdroje: Denník N, archív Startitup