Miloš Zeman môže prísť o prezidentskú funkciu, ak nebude schopný pracovať. Leží na oddelení ARO pre najťažšie prípady

Český prezident Miloš Zeman je stabilizovaný, potvrdila hovorkyňa Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) Jitka Zinke, uvádza spravodajský web televízie ČT24.

Presné informácie o jeho diagnóze neuviedla, dodala, že Zeman ostáva v hospitalizovaný na anesteticko-resuscitačnom oddelení (ARO).

Babiš nedostal povolenie na rokovania o zostavení vlády. Zemana po jeho návšteve odviezla sanitka

Zeman je hospitalizovaný už viac ako 24 hodín. Do nemocnice ho previezli sanitkou v nedeľu okolo 13.00 h v bezvládnom stave. Portál iDNES.cz zdôrazňuje, že hospitalizácia na ARO znamená, že prezidentov stav je kritický.

„Umiestňujú doň pacientov v stave prebiehajúceho zlyhania jednej alebo viacerých základných životných funkcií. Ide teda o ľudí v priamom ohrození života alebo o tých, pri ktorých zlyhanie základných životných funkcií bezprostredne hrozí,“ vysvetľuje portál iDNES.cz.

Podľa zdrojov iDNES.cz môže hospitalizácia prezidenta trvať až tri týždne.

Hrad odmietal, že by mal Zeman zdravotné problémy 

Špekulácie okolo zdravia prezidenta sa šíria už niekoľko týždňov. Spustila sa ich prezidentova hospitalizácia v ÚVN v polovici septembra. Prezidentov hovorca Jiří Ovčáček vtedy tvrdil, že dôvod hospitalizácie bola prezidentova vyčerpanosť a mierna dehydratácia.

Portál iRozhlas a český Deník N minulý týždeň priniesli informácie, že septembrová hospitalizácia Zemana mala súvisieť s problémom s pečeňou. Viaceré zdroje z prostredia nemocnice a Pražského hradu médiám potvrdili, že prezidentovi sa mala hromadiť voda v brušnej dutine, tento stav sa volá ascites.

„Mal vodu v bruchu, čo nie je a nebolo úplne dobré,“ opísal zdroj pre iRozhlas, ktorý má k hlave štátu blízko.

zdroj: SITA/AP, Petr David Josek

Ovčáček chorobu prezidenta potvrdil až po niekoľkých dňoch špekulácií len minulý piatok 8. októbra. Vo vysielaní Rádia Z vtedy uviedol iba to, že Zeman je už 14 dní chorý, no tento stav ho neobmedzuje vo výkonne ústavných povinností.

Len 48 hodín od tohto vyhlásenia Zemana previezli zo zámku v Lánoch do pražskej nemocnice. Riaditeľ ÚVN a Zemanov ošetrujúci lekár Miroslav Zavoral následne v nedeľu informoval, že nemá prezidentov súhlas na zverejnenie diagnózy.

Uviedol len, že Zeman je hospitalizovaný v súvislosti s chronickým ochorením, na ktoré sa lieči. Ako je známe, Zeman dlhodobo trpí neuropatiou dolných končatín, cukrovkou a nedoslýchavosťou, uvádza TASR.

Verejnosť by mala vedieť, aký vážny je stav prezidenta, myslí si dekan 

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Karlovej Jan Kuklík uviedol, že verejnosť si zaslúži poznať podrobnosti o zdravotnom stave prezidenta.

„Myslím si, že verejnosť má určite právo vedieť, aký závažný je zdravotný stav prezidenta. Samozrejme, nepotrebuje vedieť nejaké detaily, možno nemusí vedieť ani presne diagnózu.

Myslím si, že práve preto, že tá úloha prezidenta je kľúčová pri zostavovaní vlády, a presne teraz vidíme, čo sa môže stať, ak by prezident republiky nemohol riadne vykonávať svoj úrad, tak sú potom otázky na zdravotný stav na mieste,“ uviedol Kuklík pre ČT24.

České voľby majú nečakaného víťaza, je ňou koalícia SPOLU, tesne predbehla Babiša. ČSSD a KSČM po 30. rokoch vypadli

Prezident by mal zohrať dôležitú úlohu po povolebnom vývoji. V českých voľbách, ktoré sa konali minulý týždeň, nečakane vyhrala koalícia SPOLU, tvorená pravicovými stranami ODS, ľudovcami z ČSL-KDU a TOP 09. Druhé tesne skončilo hnutie ANO Andreja Babiša.

Práve prezident má vybrať zástupcu politickej strany alebo koalície, aby zostavil vládu. Zeman v minulosti avizoval, že volebné koalície sú podvod a poverenie dostane najsilnejšia strana, nie koalícia.

Babiš sa na tlačovej konferencii po oznámení volebných výsledkov naznačil, že poverenie získa práve on. Na nedeľnej schôdzke však poverenie nezískal a Zeman musel byť krátko po nej prevezený do nemocnice.

Ďalšia schôdzka Babiša a Zemana sa mala konať v stredu, Pražský hrad ju však zrušil. Konať sa nebudú ani schôdzky s lídrami ďalších politických zoskupení.

Povolebné vyjednávania môžu prebiehať aj bez Zemana, myslí si politológ 

Lubomír Kopeček z katedry politológie na Masarykovej univerzite v Brne pre TASR uviedol, že povolebné vyjednávania medzi stranami a koalíciami môžu prebiehať aj bez Zemana.

Pripomenul sobotňajšie memorandum dvoch opozičných volebných koalícií, ktoré sa zaviazali, že nebudú rokovať s inými stranami. „Poverenie niekoho (zostavením vlády) je v českých pomeroch zvyk. Nie je to zakotvené v ústave a nie vždy sa to v minulosti použilo,“ zdôraznil s tým, že takýto postup nie je nevyhnutný.

Prezident bude podľa jeho slov potrebný až pri samotnom vymenovaní nového predsedu vlády, čo bude trvať dlhší čas. Môže to totiž prebehnúť až po ustanovujúcej schôdzi Poslaneckej snemovne, ktorá – ak ju nezvolá prezident, čo je v tejto chvíli neisté – sa zíde v 30. deň po voľbách, čiže začiatkom novembra.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Z Česka sa ale už ozýva, že Zeman nemusí byť schopný v budúcnosti plnohodnotne vykonávať svoju funkciu. Dlhodobo ho trápia zdravotné problémy, pre neuropatiu musel začať používať invalidný vozík.

Tiež sa nevie, ako dlho potrvá Zemanova liečba. Hrad ale tvrdí, že Zeman je pri vedomí a povolebné rokovania ohrozené nie sú. 

Zbaviť právomocí ho môže Senát a snemovňa 

V tom najhoršom prípade by poslanci parlamentu mohli použiť článok 66, ktorým by prezidenta zbavili právomoci. 

„O tom musí rozhodnúť snemovňa a Senát spoločným rozhodnutím nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov a nadpolovičnou väčšinou prítomných senátorov,“ uviedol pre iRozhlas.cz ústavný právnik Aleš Gerloch.

„Prezidentovej právomoci by následne prešli na predsedu vlády, predsedu snemovne a šéfa Senátu.“

Politici by ale mali vychádzať napríklad zo zdravotnej dokumentácie alebo lekárskej správy.

Prijať demisiu tejto terajšej vlády a vymenovať novú by v tom prípade mohol aj predseda Senátu, to je Miloš Vystrčil z ODS.

zdroj: Kancelář prezidenta republiky

V minulosti už prebehli pokusy zbaviť prezidenta právomocí, uvádza iDNES.cz. Žiadne z nich ale neboli úspešné.

Podľa Gerlocha je však problematické zbaviť prezidenta právomocí na základne zdravotných problémov, ústava totiž s týmto nepočítala.

„V zásade sa vychádza z toho, že by to mala byť nesporná situácia. Teda situácia, keď je napríklad prezident republiky unesený alebo sa dlhodobo zdržiava napríklad v zahraničí a odmieta sa vrátiť, alebo je v bezvedomí a nemôže vykonávať úrad,“ uvádza Gerloch.

V prípade zbavenia funkcie na základe zdravotných problémov prezident by sa mohol brániť aj na súde.