Mladí Slováci chcú po vytvorení jednej appky zarábať tisíce. Mnohým však nejde o kvalitu

Lukáš Hrdlička sa na IT scéne pohybuje viac než 10 rokov. Už počas štúdia na vysokej škole so spolužiakmi založil biznis, kde sa zameriavali na vývoj webových stránok a aplikácií pre viacero korporácií, ale aj malých firiem.

Po úspešnom absolvovaní vysokej školy svoj biznis ukončili a každý sa vydal vlastným smerom. V tom čase Lukáš objavil inzerát na pozíciu programátora do žilinskej firmy Hyperia, kde dnes pôsobí už 9 rokov.

V Hyperii začínal ako bežný programátor, po dvoch rokoch už zastrešoval celý vývoj vo firme z pozície technického riaditeľa. Čo dnes Slovákov láka na práci v IT a prečo už peniaze nie sú na prvých priečkach, nám prezradil Lukáš Hrdlička, CTO Hyperie. 

zdroj: Hyperia - Lukáš Hrdlička v Hyperii začínal ako bežný programátor, po dvoch rokoch už zastrešoval celý vývoj vo firme z pozície technického riaditeľa.

• Aká je aktuálne situácia na IT trhu?
• Vzniká na Slovensku mladá generácia IT-čkárov?
• Je rekvalifikácia správna cesta, ako preraziť v IT?
• Ovplyvní umelá inteligencia IT? 

V Hyperii ste začínali ako bežný programátor, po dvoch rokoch ste už zastrešovali celý vývoj vo firme. Ako je možné sa tak rýchlo vypracovať na technického riaditeľa?

Do Hyperie som nastupoval s tým, že som už niekoľko rokov programoval. Začínal som v projekte LeadGeneration, kde som mal na starosti 3 systémy – CMS systém pre správu webov a robil som mailingový systém a systém pre call centum.

Postupne som prešiel na pozíciu teamleadera, kde som mal pod sebou niekoľkočlenný tím ľudí. Následne som sa dopracoval až do úlohy, v ktorej som určoval firemnú stratégiu týkajúcu sa technológií. Dnes je zo mňa technický riaditeľ, mám na starosti kompletný vývoj všetkých biznisov, ktoré Hyperia zastrešuje.

Keď som začínal, Hyperia bola malý startup, ktorý postupne rástol, tým sa zvyšovali potreby aj požiadavky na zamestnancov.

Vyžadovalo si to však tvrdú prácu a neustále vzdelávanie. Človek nemôže mať strach vyjsť z komfortnej zóny. Nie je to však práca, kde si niekto otvorí notebook na 8 hodín a následne ho zatvorí a nerieši. Programátor je zodpovedný za daný projekt či produkt a je normálne, že si prácu berie aj domov.

Myslíte si, že skôr človek kariérne uspeje v startupe ako vo veľkom korporáte?

Nikdy som nepracoval vo veľkej korporácii, takže to neviem porovnať. Startup je podľa mňa dynamickejší. Tam sa toho veľa mení a keď sa firme darí, má dobrý biznis plán, zaujímavý projekt, tak vtedy je väčšia požiadavka na to, aby sa hľadali nové talenty a vytvárali nové pozície.

Práca v startupe nie je však pre každého. Tým, že ide o dynamické prostredie, sa človek musí vedieť veľmi rýchlo adaptovať na zmeny. V korporácii je to stabilnejšie.

zdroj: Hyperia - Tím Hyperie tvorí takmer 130 ľudí, pre ktorých neplatí pevný pracovný čas a základom ich úspechu je adaptovanie sa na moderné technológie. Zamestnanec si dokonca môže počas práce zahrať PlayStation či ping pong.

Projekty Hyperie prekročili aj hranice Slovenska, sú úspešné v Európe, Ázii aj Austrálii. Je dnes pre Slovákov lákavejšie pracovať na zahraničných projektoch?

Záleží od preferencií developera, čo od danej pozície či projektu očakáva. Niekto naozaj ide po plate, vtedy sa mu viac oplatí pracovať pre zahraničnú spoločnosť, kde mu dajú šialené peniaze, on si to odrobí a hotovo.

Ja mám však skúsenosť, že dnes chcú developeri skôr pracovať na zaujímavých projektoch. Aj na Slovensku máme veľa firiem, ktoré majú zaujímavé projekty globálneho charakteru, ako napríklad aj Hyperia.

Vždy to je o preferencii či chce pracovať pre nejakú austrálsku firmu, kde sa mu úplne otočí režim, že v noci bude pracovať a cez deň spať. Alebo mať hybridný / on-site spôsob práce, kde pravidelne pôjde do kancelárie za kolegami. V zásade je jedno odkiaľ daný developer pracuje, pokiaľ vidieť výsledky a vzťah so zamestnávateľom je založený na dôvere.

Čo dnes primárne ľudí láka na práci v IT? Pravdepodobne sa už na pohovore túto otázku pýtate budúcich kolegov.

Peniaze už vôbec nie sú na prvom mieste. Na tých prvých pozíciách je určite zaujímavý projekt, technológie a flexibilita. Dôležitá je pre ľudí aj sebarealizácia.

To znamená, že keď ten človek pracuje na zaujímavom projekte, dokáže sa tam sebarealizovať, má tú slobodu v tom, že si nemusí pípať dochádzku.

Naozaj dostáva voľnosť, je na ňom, kedy bude pracovať, sám si manažuje čas. Zároveň si to musí nastaviť tak, aby spĺňal štandardy firmy.

A toto je podľa mňa asi to naj, čo dokážeme developerom poskytnúť. Minimálne u nás v Hyperii. Samozrejme, tam spadá aj plat, firemné benefity, ale to je niečo, čo pre tých ľudí nie je až taká priorita. Viac sa zaujímajú o to, že aký to je projekt, s akým tímom budú pracovať, či sú to juniori alebo seniori, aké technológie používame, či náhodou nepoužívame nejaké zastaralé spred 20 rokov.

Aká je aktuálne situácia na IT trhu? Mnohé IT firmy majú problém získať pracovnú silu, je to aj váš problém?

Otázka je, či tá firma chce len lokálneho zamestnanca, alebo dokáže prijať človeka aj mimo svojho mesta. Dnes nie je problém nájsť ľudí, je problém nájsť kvalitných ľudí. Ak niekto potrebuje developera, ktorý si len spraví nejaký kurz, to sa dá relatívne rýchlo. V zmysle – do pár dní až týždňov je možné nájsť takého človeka.

No ak si chce firma počkať na naozaj kvalitného človeka, ktorý zapadne do kolektívu, bude mať skúsenosti, ktoré potrebujú, tak naozaj, minimálne u nás, je to otázka mesiacov.

zdroj: Hyperia - Pre IT-čkárov už peniaze vôbec nie sú na prvom mieste. Na tých prvých pozíciách je určite zaujímavý projekt, technológie a flexibilita. Dôležitá je pre ľudí aj sebarealizácia, hovorí Lukáš Hrdlička.

Hovoríte, že je problém nájsť kvalitných ľudí. Kde vidíte problém?

Žiadna firma si dnes nechce len tak pustiť kvalitného človeka. To znamená, že ak ten človek pracuje, musí sa stať naozaj niečo zlé, aby mal ambíciu tú firmu opustiť. Takže toto je jeden aspekt. Druhý je to, že nikto nechce ísť do horšieho. Podmienky v Bratislave sú iné, ako keď je človek v Michalovciach alebo vo Veľkom Krtíši. 

Kvalitní ľudia sa pozerajú po príležitostiach aj v zahraničí, kde aj oni dokážu kariérne rásť. Tu si myslím, že niekedy aj podceňujú to, čo dokážeme spraviť aj na Slovensku. Mnohí nevedia, že aj niektoré slovenské firmy riešia projekty v niekoľkých krajinách sveta.  

Dnes sa však pomerne veľa ľudí rekvalifikuje v prospech IT. Ako to vnímate?

Určite týmto spôsobom dokážeme objaviť kopec talentovaných ľudí. Nie každý však má na to, aby bol programátor. Ak sa človek chce stať programátorom, musí mať hlavne analytické a algoritmické myslenie.

Zároveň to nie je také, že niekto si spraví kurz, alebo pôjde na nejaké týždňové školenie, dostane certifikát a je programátor. Sú to hodiny strávené pred počítačom, v dokumentácii a neustále zlyhania.

Keď človek skúša nejakú službu, tak prvých niekoľko hodín a dní má hlavu v smútku, prečo mu to nefunguje. V týchto prípadoch to veľa ľudí dokonca vzdá. Pri ľuďoch, ktorí vydržia a sú ochotní prehryznúť prvotný neúspech, je pravdepodobnosť, že sa z nich jedného dňa stanú kvalitní programátori, pretože ich to neodradí.

A čo dnešní študenti, vzniká na Slovensku nová generácia IT-čkárov?

Mám skúsenosť s mladými ľuďmi, ktorí pracujú u nás v Hyperii, sú stredoškoláci a sú veľmi šikovní. Na druhej strane mám skúsenosti s mladými ľuďmi, ktorí prídu na pohovor a myslia si, že tým, že spravili jednu aplikáciu v Pythone, sú seniori a mali by dostať aj takýto plat.

Ako som už spomínal, je to o nastavení človeka. Pokiaľ je ten človek ochotný strpieť diskomfort, nocovať nad tým kódom a má programátorské myslenie, tak určite máme aj takúto generáciu.

Myslím si však, že už študenti na základných či stredných školách by sa mali aspoň sčasti učiť základy IT. V dnešnej dobe sú tieto zručnosti skutočne potrebné, v bežnom živote aj pri rôznych pracovných pozíciách.

zdroj: Hyperia - Kvalitní ľudia sa pozerajú po príležitostiach aj v zahraničí, kde aj oni dokážu kariérne rásť. Tu si myslím, že niekedy aj podceňujú to, čo dokážeme spraviť aj na Slovensku, ozrejmuje Lukáš Hrdlička.

Majú dnes zamestnávatelia na IT ľudí vysoké nároky?

Hlavne vyžadujú kvalitu. Keď chceme kvalitného človeka, tak on očakáva, že my mu ponúkneme priestor sa rozvíjať. To znamená, že očakáva, že budeme pracovať s kvalitnými technológiami, že budeme mať kvalitných ľudí – seniorov, ktorí ho posunú a dokážu rozvíjať jeho skill set -, a taktiež očakáva uvoľnené pracovné prostredie.

My v Hyperii však podporujeme ľudí, keď prichádzajú s vlastnými riešeniami, dokonca aj spravia chybu. Je úplne prirodzené, keď ľudia robia chyby a dokážu sa z nich poučiť.

Je potrebné sa v IT oblasti dennodenne vzdelávať?

IT je segment, kde sa to veľmi dynamicky mení. Zamestnancovi v IT nestačí len napríklad učivo z vysokej školy či nejaký kurz, je to o praxi a neustálom vzdelávaní.

Preto sa aj my v Hyperii snažíme ľudí motivovať k tomu, aby sa mohli vzdelávať. Dávame im na to priestor cez rôzne školenia, workshopy či rôzne konferencie. Zároveň očakávame, že aj oni sa budú chcieť vzdelávať vo voľnom čase.

Ako sa bude podľa vás IT vyvíjať najbližších 5 rokov, ovplyvní prácu IT-čkárov umelá inteligencia?

S nástupom umelej inteligencie má IT svet šancu napredovať míľovými krokmi. Vo veľa firmách sa vývojom nových produktov či služieb s umelou inteligenciou zvýšila efektivita.

Už dnes vidím, ako umelá inteligencia stiera rozdiely medzi expertízou. Developer, ktorý bol junior alebo medior, sa omnoho rýchlejšie dokáže priblížiť k tomu seniorovi. Aj keď nebude dobre chápať, ako sa tam dostal, lebo tá inteligencia mu to dá akoby na zlatom podnose. Určite nás s umelou inteligenciou čaká zaujímavá budúcnosť.