Mladú Slovenku vychvaľujú aj svetové médiá: Pracujem viac než v korporáte, ale blahobyt sa strieda s obdobím sucha

„Moje fotografie sú ako explózia farieb. Snažím sa, aby z mojich fotiek vyžarovala pozitívna energia. Fotografia mi umožňuje interpretovať moje videnie sveta. Dá sa povedať, že fotografia a fotenie samotné je pre mňa ako psychohygiena,“ začína svoje rozprávanie Veronika Šandorová, profesionálna fotografka psov.

„To je aj jedna z vecí, prečo som počas pandémie začala s foto manipuláciou. V dobe, keď bol svet ponurý, som začala vytvárať fotografie plné fantázie a úniku z reality,“ pokračuje.

K umeniu to Veroniku ťahalo už od detstva. Trvalo jej však roky, kým sa rozhodla fotografiou skutočne živiť.

„Prešla som cez štúdium antropológie až po prácu v korporáte, kým som si uvedomila, že toto nie je život, ktorý by ma napĺňal. A tak som bezhlavo skočila do sveta fotografie s myšlienkou, že to skúsim,“ objasňuje fotografka.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa #dogphotographersk (@ve.shandor.photo)

Hovorí, že na fotení ju najviac fascinujú tie nekonečné možnosti. „Každý deň prináša niečo nové, niečo nepoznané. Rovnako ako to, že neexistuje, aby dvaja fotografi odfotili danú vec identicky. Každý fotograf si nesie svoj vlastný rukopis.“

• Čo sa skrýva za jej prácou
• Sú psy dobré modely
• Ako si získava ich priazeň
• Vie sa svojou prácou uživiť

V čom je fotenie psov iné ako trebárs fotenie ľudí?

S ľuďmi sa trošku lepšie pracuje, keďže im vieš presne povedať, čo od nich chceš, akú emóciu potrebuješ odzrkadliť. Poprípade im ľahko ukážeš, akú pózu majú stvárniť. Pri psoch je to o niečo zložitejšie, nie vždy je možnosť psíka naviesť do požadovanej pozície, nie to ešte čakať na tú správnu emóciu.

Ale o to viac majú tie fotky hĺbku, pretože v skutočnosti zachytávajú ten pravý, nefalšovaný moment a osobnosť psíka. A teda veľkou výhodou je, že zvieratá nemajú komplexy z toho, ako vyzerajú (smiech).

Čo sa teda skrýva za prácou profesionálnej fotografky psov?

Kopec driny, prebdených nocí a žiadny osobný život. Ale nie, je to viac menej práca ako každá iná. Okrem samotného fotenia a editovania fotiek venujem veľa času hľadaniu vhodných lokalít s podmanivým prostredím, ale zároveň aj málo rušivých prvkov.

Veľa hodín uvažovania a plánovania fotení, aby som klientom poskytla jedinečný zážitok. Neustála práca na sebarozvoji, či už ohľadom postprodukcie fotografií alebo v rámci samotného podnikania.

K foteniu psov musí mať človek vzťah, či sa mýlim?

Bez toho by to asi nešlo. Ak niečo chceš robiť poriadne, tak do toho musíš dať celú dušu. Preto si neviem predstaviť, že by psov fotil niekto, kto k nim nemá vzťah. Tie fotky by boli prázdne, bez emócie.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa #dogphotographersk (@ve.shandor.photo)

Necítila si sa spočiatku zvláštne, že ti „pózovali“ psy?

Práveže ani nie, keďže sama mám vlastné psíky, bolo to pre mňa prirodzené a cítila som sa ako doma. Zvláštne sa skôr cítim teraz, keď fotím niečo, kde tie psíky nie sú.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať článok

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Prácu v korporáte vymenila za fotografie psov. Sú psy dobrými modelmi?
• Fotenie psov je na Slovensku ešte v plienkach. Ako Veronikine fotky vníma domovina?
• Jej prácu vychválili aj svetové média. Čím si medzinárodný úspech získala?
• Výbava za tisíc eur vie dopomôcť, ale nie je všetko. Ako na dokonalú fotku s mobilom?
• Veronika neplánuje zaspať na vavrínoch a „kúpať sa” v pominuteľnej sláve. Aké má plány do budúcna?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom