Môže sa maďarský otras zopakovať aj u nás? Nové dáta ukazujú, čo dnes hrozí Ficovi na Slovensku (PRIESKUM)

Maďarské parlamentné voľby okamžite rozprúdili aj slovenskú debatu o tom, či by sa podobná zmena mohla zopakovať aj u nás. Pád dlhoročnej vlády Viktora Orbána vyvolal v opozícii nádej, že aj na Slovensku by mohol nastať podobný obrat. Dáta a analýza agentúry NMS Market Research však naznačujú, že takáto paralela je zatiaľ skôr politicky príťažlivá než reálne presná.

Aprílový volebný model ukazuje, že ak by sa voľby konali v prvej polovici mesiaca, vyhralo by ich Progresívne Slovensko so ziskom 20,2 percenta. Na druhom mieste by skončil Smer-SD so 17,3 percenta a tretia Republika by získala 13,6 percenta.

Nasledovali by SaS, Hnutie SLOVENSKO a Hlas-SD, pričom všetky tri subjekty sa pohybujú okolo siedmich percent. Do parlamentu by sa podľa modelu bezpečne dostalo šesť strán a na hrane zvoliteľnosti sa držia Demokrati a KDH.

Slovensko nie je dnešné Maďarsko

Podľa analytika Mikuláša Hanesa z NMS Market Research je predstava o jednoduchej podobnosti medzi maďarským a slovenským vývojom skôr skratkou než presným opisom reality. Upozorňuje, že maďarská opozícia už raz skúsila cestu spájania, keď sa v roku 2022 proti Orbánovi spojilo až šesť strán. Ani to však nestačilo. Fidesz vtedy poraziť nedokázali.

Zlom prišiel až s nástupom novej strany Tisza, ktorá nebola len ďalším opozičným projektom, ale úplne novou a presvedčivou alternatívou. Práve to je podľa Hanesa dôležitý rozdiel. Slovenská opozícia dnes síce hovorí o potrebe spolupráce, no na scéne nemá subjekt, ktorý by mal porovnateľný efekt ako Tisza v Maďarsku. Navyše slovenská politika je dlhodobo pohyblivejšia a vláda sa u nás po voľbách zmenila už viackrát. V Maďarsku sa tak stalo až teraz.

Orbánova sila a Ficove limity

Analýza NMS Market Research upozorňuje aj na ďalší rozdiel, a to na rozdielnu volebnú silu oboch lídrov. Viktor Orbán a Robert Fico síce v niektorých hodnotových témach pôsobia podobne, no ich politické príbehy sa v rozhodujúcich častiach rozchádzajú. Fidesz sa od roku 2010 držal nad hranicou 40 percent a svoju dominanciu si vedel udržiavať dlhodobo.

Smer takúto stabilitu nemal. Výsledok porovnateľný s Orbánovou silou dosiahol iba raz, v roku 2012. Odvtedy stratil viac než 600 tisíc voličov a po roku 2020 citeľne oslabil. Aj preto je podľa odborníkov nepresné hovoriť o tom, že Slovensko sa automaticky blíži k maďarskému scenáru. Kým Orbán vládol dlhé roky z pozície mimoriadne silnej strany, Fico pôsobí v oveľa roztrieštenejšom a súťaživejšom prostredí.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Rozhodnúť môže účasť a nerozhodnutí

Dôležitou správou z aprílového modelu je aj rast deklarovanej volebnej účasti. Tá dosiahla 61,9 percenta, čo je najvyššia nameraná hodnota za posledného pol roka. Práve účasť pritom zohrala v Maďarsku zásadnú úlohu. Podľa Hanesa bol úspech Tiszy spojený aj s rekordnou mobilizáciou voličov.

Na Slovensku je situácia komplikovanejšia. Opozícia síce podľa modelu disponuje značným teoretickým zázemím, no to ešte neznamená automatickú výhru.

Po započítaní pravdepodobnosti účasti a reálnej voľby strán by PS, SaS, Hnutie SLOVENSKO, Demokrati a KDH pri účasti 61,9 percenta získali spolu približne 1,23 milióna hlasov. Za bežných okolností by to mohlo stačiť na zostavenie vlády, no dnešná politická realita je podľa NMS Market Research menej predvídateľná než v minulosti.

V slovenskej spoločnosti zároveň pôsobí silná polarizácia a medzi oboma tábormi existuje skupina približne 214 tisíc ľudí, ktorí sa rozhodujú medzi viacerými stranami. Práve oni môžu byť pri najbližších voľbách rozhodujúci.

Opozícia má šancu, no nie istotu

Podrobnejší pohľad do dát ukazuje, že viaceré opozičné strany majú ešte rezervy. Progresívne Slovensko má volebný potenciál 26,2 percenta, no momentálne ho napĺňa na 77 percent. SaS dosahuje potenciál 14,3 percenta, ale využíva len polovicu. Demokrati a KDH sú na tom podobne. To znamená, že priestor na rast existuje, no bude závisieť od schopnosti strán mobilizovať vlastných sympatizantov a presvedčiť váhajúcich voličov.

Čítaj viac z kategórie: Politika