Môžeš si tu legálne kúpiť dynamit. Útroby bývalého najbohatšieho mesta sveta stráži sám diabol

Potosí, kedysi najbohatšie mesto na svete, ukrýva vo svojich útrobách drsný svet, kde sa každý deň odohráva boj o prežitie. Návštevníci, ktorí sa odvážia zostúpiť do baní Cerro Rico, si pred vstupom môžu kúpiť dynamit, a to úplne legálne.

Na svete existuje len málo miest, kde sa podmienky práce nezmenili už celé stáročia. „Pracovné postupy zostali rovnaké takmer 500 rokov a skutočne nám otvorili oči, pokiaľ ide o podmienky, ktorým čelia baníci pri získavaní obživy,“ cituje portál Express jedného z turistov.

Každá banská šachta má svojho strážcu – rohatú sochu El Tía, ktorému baníci prinášajú dary ako cigarety, alkohol, žuvací tabak či dokonca listy koky. Cerro Rico, prezývaná tiež „hora, ktorá požiera ľudí,“ stále žije svojím temným príbehom.

Život baníkov v tieni smrti

Bolívijské mesto Potosí, ležiace vo výške 3900 m n. m, patrí medzi najvyššie položené mestá na svete a jeho osud sa od nepamäti spája s horou Cerro Rico. Legendy hovoria, že prvé ložiská striebra objavil v roku 1545 domorodý prospektor Diego Gualpa, no neskôr si bohatstvo hory privlastnili španielski kolonizátori.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Rita Mayor (@ritigram)

Domorodí obyvatelia nemali na výber. Museli zostupovať do podzemia a zásobovať španielskeho kráľa drahým kovom. S každým technologickým pokrokom sa podmienky baníkov zhoršovali. Do procesu rafinácie bola zavedená ortuť, ktorá znečistila životné prostredie a pripravila o život nespočetné množstvo ľudí.

Ako uvádza Yahoo News, priemerná dĺžka života baníkov v Cerro Rico sa pohybuje okolo 40 rokov. Časté nehody či toxický prach sú hlavnými príčinami predčasných úmrtí. Práve preto dostala Cerro Rico desivú prezývku „hory, ktorá požiera ľudí“. Bolívijské zákony stanovujú minimálny vek na prácu v baniach na 14 rokov, no niektoré správy hovoria o deťoch, ktoré zostupujú do šácht už ako šesťročné.

V Cerro Rico vládne diabol

Potosí sa v priebehu storočí premenilo na jednu z najbohatších metropol sveta, ktorú v čase najväčšieho rozmachu obývalo viac ako 200 000 ľudí. Cerro Rico zásobovalo striebrom až 60 % svetového trhu a udržiavalo na nohách nielen španielske kráľovstvo, ale aj ďalšie mocnosti po celom svete. Každý, kto zatúžil po bohatstve, smeroval práve sem.

Zdanlivo nekonečné zásoby sa však postupne vyčerpali. Keď Bolívia v roku 1825 získala nezávislosť, zo vzácneho kovu nezostalo už takmer nič. V Cerro Rico sa ťaží dodnes, no namiesto striebra sa baníci uspokojujú s lacnejšími kovmi ako cín a zinok. Stovky kilometrov podzemných chodieb urobili horu nestabilnou a súčasná generácia baníkov čelí jednej z najnebezpečnejších etáp v histórii ťažby.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Martin Táborský (@ovcze)

Nad všetkým dohliada El Tío, pán podzemia, ktorý vzbudzuje rovnako hlboký strach, ako aj rešpekt. Niektorí ho považujú za boha podsvetia, iní za samotného diabla. Podľa legendy sleduje všetko, čo sa deje v útrobách Cerro Rico, a rozhoduje o tom, kto vyjde na denné svetlo a koho si hora ponechá.

El Tío vraj miluje pôžitky. Potrebuje tabak, alkohol a listy koky, aby si udržal dobrú náladu. Preto pri vstupe do každej bane stojí jeho socha a s vycerenými zubami čaká na svoj denný prídavok obetí. Baníci sa pri nej denne zastavujú – nie preto, že by v neho slepo verili, ale preto, že v Cerro Rico si nikto nemôže dovoliť pokúšať osud.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti