Na európskom ostrove sa ľudia dožívajú 100 a viac rokov. Osvoj si ich tajomstvo dlhovekosti

Talianska Sardínia je jednou z piatich svetových „modrých zón“, kde sa pozoruhodne vysoký počet obyvateľov dožíva 100 a viac rokov. Medzi zóny dlhovekosti patria aj Loma Linda v Spojených štátoch, Okinawa v Japonsku, Nicoya v Kostarike a Ikaria v Grécku.

Je zrejmé, že rozdiely v životnom štýle a stravovaní sú kľúčovými faktormi, ktoré rozhodujú o kvalite a dĺžke života v rôznych populáciách sveta. V tomto článku porovnáme spôsob života obyvateľov Sardínie s typickými návykmi západnej civilizácie.

Ako sa dožiť stovky?

Medzi stravou na Sardínii a zvyškom západného sveta je niekoľko výrazných rozdielov. Táto analýza uvádza, že sardínska strava sa vyznačuje obmedzeným príjmom živočíšnych bielkovín, pričom mäso sa konzumuje ako slávnostný pokrm a tvorí len 5 % stravy oproti 10 % až 16 % v Európe alebo Amerike.

Základ kalorického príjmu na Sardínii tvoria výrobky z kozieho a ovčieho mlieka, ktoré sú známe svojimi antioxidačným, antimikrobiálnym a protizápalovým vlastnostiam. Pomáhajú tiež predchádzať kardiovaskulárnym ochoreniam a rakovine hrubého čreva.

Na rozdiel od západnej stravy, kde uhľohydráty predstavujú 47,3 % ale celozrnné obilniny iba 13,7 %, sardínska strava sa opiera o celozrnné produkty, ktoré tvoria 47 % jej kalorického obsahu. Príkladom je tradičný plochý chlieb „carta di musica“, vyrábaný z celozrnného triticumu, ktorý má vyšší obsah bielkovín a nižší obsah lepku.

Minimum pridaného cukru a dlhodobá konzumácia celozrnných obilnín prispievajú k lepšej úrovni cholesterolu, triglyceridov a hemoglobínu, čo znamená nižšie riziko chronických a srdcových ochorení. Sardínčania tiež praktizujú umiernené stravovanie (prestávajú jesť pri 80 % sýtosti), čím kontrolujú príjem kalórií.

Spotreba zeleniny na Sardínii, ktorá predstavuje približne 12 % celkového energetického príjmu, výrazne prevyšuje ostatné európske krajiny. Ich strava obsahuje bohatý výber šalátov a fazuľových polievok s prídavkom feniklu, cíceru a paradajok, ale aj množstvo divokých rastlín, ktoré zabezpečujú dostatok rôznych mikroživín.

Stravu dopĺňajú čajom z pestreca mariánskeho, ktorý sa považuje za „čističa pečene“ vďaka obsahu antioxidantu silymarínu. Radi si však doprajú aj víno z horských oblastí, ktoré má vyšší obsah polyfenolov ako ostatné druhy vín, čím poskytuje ochranu pred cukrovkou a srdcovými chorobami.

Menej stresu

Výskumy poukázali na rozsiahle podobnosti v zvykoch a prístupoch medzi piatimi modrými zónami sveta. Kľúčové faktory prispievajúce k dlhovekosti zahŕňajú prirodzený pohyb, kontrolovaný príjem stravy, menej stresujúci život a oddanosť rodine a blízkym.

Na Sardínii je dôraz kladený na miestnu udržateľnosť a sebestačnosť. V potravinovej produkcii sa uprednostňuje kvalita pred kvantitou, čo je opakom súčasného trendu, ktorý sa zameriava na globalizovanú masovú produkciu a prioritizuje maximalizáciu zisku z exportu.

zdroj: Unsplash/Flo P

Ako sa uvádza v analýze, prirodzená fyzická aktivita je základným prvkom života ľudí v modrých zónach. Sardínski pastieri nechodia do posilňovne a nemajú špecifické športové tréningy. Napriek tomu ich tradičný pastiersky spôsob života, v kombinácii s náročným terénom hornatej krajiny, produkuje ekvivalent cvičenia s nízkou až strednou intenzitou, rovnomerne rozloženého počas celého dňa.

Vedecké štúdie dokazujú, že pravidelná mierna fyzická aktivita zlepšuje kardiorespiračnú kondíciu, ktorá je úzko spojená s extrémnou mužskou dlhovekosťou pozorovanou v horskej oblasti Sardínie. Muži žijúci v modrých zónach vedú pastiersky spôsob života, zatiaľ čo mimo týchto oblastí prevláda poľnohospodársky životný štýl, ktorý je podstatne náročnejší a intenzívnejší.