Na mape pribudne nová zem: Neznámy ostrov oklamal satelity, roky sa maskoval ako špinavý ľadovec (FOTO)

Aj v čase satelitov, dronov a podrobných máp dokáže planéta ešte stále prekvapiť. Medzinárodná vedecká expedícia v Antarktíde narazila vo Weddellovom mori na dovtedy oficiálne neevidovaný ostrov, ktorý sa dlhé roky skrýval medzi ľadom a na mapách bol vedený len ako potenciálne nebezpečná oblasť pre lodnú dopravu.

Ako upozornil portál iMeteo, objav prišiel počas plavby nemeckého ľadoborca Polarstern, ktorý v tejto časti sveta skúma pohyb vody a ľadu v okolí Larsenovho ľadového šelfu.

Expedícia sa do severozápadnej časti Weddellovho mora vydala 8. februára 2026. Vedci z Inštitútu Alfreda Wegenera sa zameriavali na odtok vody a ľadu z oblasti, ktorá je dôležitá pre výskum oceánskych prúdov aj zmien spojených s ústupom ľadu.

Počas jednej fázy výskumu ich však zasiahlo nepriaznivé počasie, ktoré ich prinútilo zmeniť trasu a vyhľadať úkryt pri ostrove Joinville. Práve vtedy si všimli objekt, ktorý najprv pôsobil ako znečistený ľadovec, no pri bližšom skúmaní sa ukázalo, že ide o skalnatý útvar.

Nečakaný objav pri úhybnom manévri

Weddellovo more patrí medzi najdrsnejšie časti planéty. Silný vietor, extrémny chlad a hustý ľad tam často komplikujú pohyb aj výskumným lodiam, ktoré sú stavané do náročných podmienok.

Keď sa posádka Polarsternu kvôli počasiu odklonila od pôvodnej trasy, dostala sa do oblasti, kde mapy už skôr upozorňovali na možné riziko pre navigáciu. Presne však nebolo jasné, čo je jeho príčinou.

Práve tam si odborník na mapovanie podmorského reliéfu Simon Dreutter všimol podozrivý objekt. Na prvý pohľad vyzeral ako neobvyklý ľadovec, no jeho farba a tvar nepasovali k bežnému plávajúcemu ľadu.

Keď sa loď priblížila bližšie, bolo zrejmé, že nejde o dočasnú ľadovú masu, ale o pevný skalnatý výčnelok. Následne padlo rozhodnutie zmeniť kurz a objekt podrobnejšie preskúmať. Tak sa potvrdilo, že výprava narazila na ostrov, ktorý doteraz nebol riadne zaznamenaný v navigačných mapách.

Vyzerá ako Mars, no leží v obľúbenej destinácii: „Mesačný ostrov“ láka na záhadný trojuholník a netradičné pláže

Malý rozmermi, veľký významom

Nový ostrov nie je rozlohou veľký, no pre vedcov aj lodnú dopravu má značný význam. Podľa údajov Inštitútu Alfreda Wegenera meria približne 130 metrov na dĺžku, asi 50 metrov na šírku a jeho najvyšší bod vystupuje zhruba 16 metrov nad hladinu mora.

V oblasti okolo ostrova vedci namerali, že morské dno zostáva aj vo vzdialenosti asi 150 metrov minimálne 50 metrov pod hladinou, čo môže pomôcť pri určovaní jeho geologického pôvodu.

Práve tieto údaje ukazujú, že nejde len o zaujímavú kuriozitu. Aj relatívne malý ostrov môže byť v takomto prostredí vážnym navigačným rizikom, najmä ak je na mapách chybne zakreslený alebo úplne chýba.

Vedci navyše zistili, že hoci sa podobný objekt objavoval na niektorých starších námorných podkladoch, jeho poloha bola uvedená približne o 1,82 kilometra inde, než kde sa ostrov v skutočnosti nachádza.

Prečo ostal tak dlho skrytý

Jedným z dôvodov, prečo si ho nikto presne nevšimol skôr, je vzhľad samotného ostrova. Satelitné snímky ho nedokážu ľahko odlíšiť od okolitých ľadovcov a plávajúceho ľadu.

V tejto časti Antarktídy sa nachádza množstvo menších ľadových útvarov, ktoré sa neustále pohybujú a menia polohu. Skalnatý ostrov pokrytý ľadom tak mohol z výšky vyzerať ako obyčajný kus ľadovca, a preto dlhé roky splýval s okolím.

Po potvrdení objavu vedci ostrov oboplávali zo všetkých strán. Použili pritom sonary, drony a ďalšie meracie prístroje, aby zachytili jeho presný tvar aj reliéf morského dna v okolí.

Tieto údaje sú dôležité nielen pre bezpečnosť plavby, ale aj pre lepšie pochopenie geologickej histórie tejto časti Antarktídy. Presné mapovanie je tu obzvlášť dôležité, pretože podmienky sa menia aj v dôsledku ústupu ľadu.

Ostrov vo Weddellovom mori

GALÉRIA+ 3

Ostrov dostane meno a pribudne do máp

Ďalším krokom bude oficiálne pomenovanie ostrova a jeho zaradenie do medzinárodných navigačných databáz. Nie je to len symbolické gesto.

V praxi to znamená, že budúce výskumné aj komerčné plavidlá dostanú presnejšie údaje a riziko nehôd v tejto oblasti sa zníži. Inštitút Alfreda Wegenera pripomenul, že podobné objavy už v minulosti viedli k aktualizácii máp a väčšej bezpečnosti lodnej dopravy.

Objav zároveň pripomína, že Antarktída zostáva jedným z najmenej prebádaných miest na Zemi. Klimatické zmeny a ústup ľadu môžu odhaľovať nové časti pevniny, ktoré boli dlhé roky skryté. Aj preto má tento malý ostrov širší význam.

Nejde len o ďalší bod na mape, ale aj o dôkaz, že výskum v polárnych oblastiach stále prináša nové poznatky o planéte, jej geológii aj o tom, ako sa mení pod vplyvom klímy.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta