Na operáciu čakáš aj 10 mesiacov: slovenské zdravotníctvo trápi chaos a neprehľadnosť

Na Slovensku sa o dlhých čakacích dobách u lekárov hovorí roky. Médiá pravidelne prinášajú príbehy pacientov, ktorí na vyšetrenie čakajú mesiace, no zároveň existujú aj opačné skúsenosti a niektorí sa k lekárovi dostanú v priebehu niekoľkých dní.

Problém je, že štát dnes nevie spoľahlivo povedať, ktorá z týchto skúseností je typická. Chýbajú totiž systematické dáta, ktoré by ukázali reálny obraz dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Upozorňuje na to nová analýza Inštitútu Martina Filka s názvom „Od čakania k činnosti: Recepty na dostupnejšie zdravotníctvo“.

Pacienti čakajú dlhšie, než by mali

Autorka štúdie Zuzana Vargová poukazuje na to, že otázka čakacích dôb nie je len otázkou komfortu, ale aj spravodlivosti. V praxi totiž rozhoduje o tom, kto sa dostane k zdravotnej starostlivosti včas a kto nie. A práve v tomto smere má Slovensko výrazné rezervy. Kým v niektorých oblastiach sa situácia postupne zlepšuje, inde štát nemá prakticky žiadny prehľad.

Istý posun priniesla reforma nemocničnej siete z roku 2024, ktorá zaviedla sledovanie čakacích dôb pri približne 400 plánovaných výkonoch. Vďaka tomu dnes vieme napríklad to, že na výmenu bedrového či kolenného kĺbu sa čaká v priemere okolo desať mesiacov.

Tento údaj je síce pod zákonným limitom, no realita je zložitejšia. Takmer štvrtina pacientov čaká dlhšie, než by mala. Zároveň sa ukazuje, že ani ponuka alternatívnych nemocníc s kratšími čakacími dobami nie je pre pacientov vždy riešením.

Z tisícok oslovených ju využilo len minimum ľudí, čo naznačuje, že rozhodovanie ovplyvňujú aj iné faktory ako vzdialenosť či dôvera v konkrétne zariadenie.

Hovoria o absencii dát

Ešte väčším problémom je však úplná absencia dát v ambulantnom sektore, diagnostike či v oblasti duševného zdravia. Štát tak nevie, ako dlho pacienti čakajú na vyšetrenia ako CT alebo magnetická rezonancia, ani ako rýchlo sa dostanú k špecialistom. Práve pritom ide o kľúčové oblasti, ktoré môžu rozhodnúť o včasnom odhalení vážnych ochorení a predísť hospitalizáciám.

Dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa zároveň ukazuje ako otázka nerovnosti. Podľa analýzy vníma nedostupnosť zdravotnej starostlivosti takmer 3 percentá populácie, pričom v prípade nízkopríjmových domácností je to viac než dvojnásobok. Znamená to, že chudobnejší ľudia sa k lekárovi dostávajú ťažšie a často neskôr, čo môže mať priamy dopad na ich zdravie.

Nepriame ukazovatele navyše naznačujú, že Slovensko zaostáva aj v širších zdravotných výsledkoch. Očakávaná dĺžka života nedosahuje stanovené ciele a počet rokov prežitých v zdraví je výrazne nižší ako by mal byť.

Ešte vážnejšie pôsobí údaj o odvrátiteľnej úmrtnosti, ktorá je takmer dvojnásobne horšia než priemer Európskej únie. Aj tieto čísla podľa autorov štúdie naznačujú, že problém s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti môže byť systémový.

Toto je podľa odborníkov riešenie

Inšpiráciu pritom Slovensko môže hľadať v zahraničí. Viaceré krajiny využívajú garantované čakacie lehoty, jasné triedenie pacientov podľa závažnosti zdravotného stavu či špeciálne „rýchle dráhy“ pre onkologických pacientov. Dôležitú úlohu zohráva aj silná primárna starostlivosť, ktorá dokáže odľahčiť špecialistov a zrýchliť celý systém.

Kľúčom k zlepšeniu je podľa odborníkov najmä digitalizácia a zber dát. Bez presných informácií totiž nie je možné problém ani len pomenovať, nieto ešte riešiť. Rovnako dôležitá je transparentnosť – pacienti by mali mať prístup k informáciám o čakacích dobách v reálnom čase. Tretím pilierom je jasné určenie zodpovednosti za to, aby sa pacient dostal k starostlivosti včas.

Analýza tak ukazuje, že slovenské zdravotníctvo nestojí len pred otázkou kapacít, ale najmä pred otázkou riadenia. Bez dát, pravidiel a jasnej zodpovednosti totiž zostane čakanie na lekára aj naďalej lotériou.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska