Na palube Titanicu zahynul aj Slovák. Pred plavbou uniesol svoje deti, tie sa mu však podarilo zachrániť

  • Michal Navratil pochádzal zo Serede
  • Po presťahovaní sa do Francúzska si otvoril krajčírsku dielňu
Ilustračný obrázok
Ilustračný obrázok, Unsplash/Museums Victoria,Library of Congress
  • Michal Navratil pochádzal zo Serede
  • Po presťahovaní sa do Francúzska si otvoril krajčírsku dielňu

Michal Navrátil sa narodil 13. augusta 1880 v Seredi. Aj napriek tomu, že sa mnohí z jeho rodiny živili mlynárstvom, on si zvolil povolanie úplne iného charakteru. Vyučil sa za krajčíra a po štúdiu odišiel do Francúzska, konkrétne do Nice. Ako krajčírovi sa mu v meste veľmi darilo a tak si otvoril dielňu na hlavnej ulici. Tu ho navštevovala bohatá klientela.

Ušiel na falošné pasy

Práve vo Francúzsku sa zaľúbil do cudzinky Marcelle z talianskeho Janova. V čase ich sobáša mala Talianka iba 17 rokov. Po svadbe v Londýne sa im narodili dvaja synovia. Starší Michel, prezývaný Lolo, a mladší Edmond.

Ich manželstvo však nebolo také ružové, ako sa na prvý pohľad zdalo. Mladučkú Marcelle začali obletovať mnohí muži, čo sa Michalovi zjavne nepáčilo. Po odhalení jej milostnej aféry sa manželstvo rozpadlo a po rozvode boli deti pridelené matke. Michal sa s deťmi mohol stýkať iba v nedeľu, s čím sa nestotožňoval. Žene to dal najavo neprimeraným spôsobom a rozhodol sa pre riskantný plán.

Titanic database uvádza, že počas veľkonočného víkendu mohli byť chlapci v prítomnosti otca. Ten sa spolu s nimi zbalil a rozhodol sa, že na falošné pasy vycestuje do Ameriky. Keď si Marcelle prišla vyzdvihnúť deti, nenašla doma ani muža a ani chlapcov.

Počas pobytu v Londýne si zohnal lístky na prepravu loďou. Konkrétne šlo o Titanic a ubytovaní mali byť v kabíne F-4 druhej triedy. Spolu s deťmi sa teda nalodili v Southamptone, aby ich vo Francúzsku nechytili. Aby neboli príliš nápadní, chlapcom prikázal, aby používali prezývky Lolo a Momon. Krycie meno používal aj on sám. Vystupoval ako Louis Hoffman.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Klaudia Odette (@klaudia.kovacs.20)

Premyslel si aj príbeh, ktorý bude hovoriť vždy, keď bude dialóg viesť k téme matky jeho detí. Všetkým na palube totiž tvrdil, že tá zomrela, preto chlapcov nespúšťa z dohľadu. Portál Titanicdatabase uvádza, že keď si chcel Michal občas zahrať karty, deti strážila Bertha Lehmann. Išlo o švajčiarske dievča, ktoré vedelo po francúzsky.

Zachránil deti, seba nie

Na palubu nastúpili 10. apríla 1912. Loď narazila do ľadovca o 4 dni neskôr. V ten deň na lodi vypukol chaos a panika. Všetci cestujúci sa snažili zachrániť si život. Aj napriek tomu, že Michal aj jeho deti mali lístky druhej triedy, podarilo sa im zachytiť posledný záchranný čln D.

Slovákovou prioritou bolo ochrániť svoje deti. Rozhodol sa teda, že ich podá iným pasažierom, ktorí v člne sedeli a on sám zostane na Titanicu. Portál Titanicdatabase uvádza, že aj napriek tomu, že mal Michel len 4 roky, neskôr tvrdil, že si pamätal na otcove slová: „Keď si pre teba príde tvoja matka, povedz jej, že ju stále milujem. Čakal som, že nás bude nasledovať, aby sme všetci mohli šťastne žiť v novom svete.“

Telo ich otca napokon našla záchranná loď. Vo vrecku mal nabitý revolver. Michal patril k približne 1 450 obetiam „nepotopiteľnej lode“, ktorá 15. apríla 1912, dve hodiny po polnoci klesla ku dnu.

Navratilove deti
zdroj: YouTube/The Story Of "Titanic Orphans" Who Were Kidnapped By Their Dad

Keďže cestoval pod falošným menom Hoffman, pochovaný bol na cintoríne určenom židovským obetiam Titanicu. Detí sa už na palube záchranného člnu ujala Margaret Haysová. Mnohí si totiž mysleli, že deti sú sirotami. Po príchode do New Yorku sa teda o nich Margaret, pod záštitou spoločnosti Children’s Aid, starala naďalej.

Marcelle o svojich deťoch nemala správy celé dva týždne. O tom, že vôbec cestovali Titanicom a prežili tragédiu s ním spojenú, sa dozvedela až z novín.

Tam uvidela fotografiu svojich detí, ktoré celý svet nazýval sirotami z mora. Hneď po tom, ako uvidela fotografiu, odcestovala do USA. 16. mája sa znova zvítala so svojimi deťmi, pričom v tom čase šlo o veľkú mediálnu udalosť.

Na otca nezabudol

Michael si vzal za ženu spolužiačku z univerzity a neskôr sa stal profesorom psychológie. Na svojho otca nezabudol ani po niekoľkých rokoch. V roku 1960 totiž navštívil jeho rodné mesto Sereď. Portál Seredsity uvádza, že sa sem znova vrátil aj v roku 1990.

Keďže sa Michaelovi s tragédiou Titanicu úzko spájala aj Amerika, rozhodol sa ju navštíviť v roku 1987 pri príležitosti 75. výročia potopenia lode. Okrem siroty z mora si vyslúžil aj titul posledného žijúceho muža z Titanicu. Dožil sa totiž 92 rokov. Zomrel vo Francúzsku, konkrétne 30. januára 2001.

Jeho brat Edmond sa však rovnako vysokého veku nedožil. Počas druhej svetovej vojny bojoval vo francúzskej armáde a stal sa vojnovým zajatcom. Aj napriek tomu, že sa mu podarilo ujsť, boje aj zajatie spôsobili, že jeho zdravie ostalo nalomené. V dôsledku toho zomrel 7. júla 1953 vo veku 43 rokov.

Hrali až do poslednej chvíle

Po dokončení trupu a hlavnej nadstavby bol Titanic 31. mája 1911 uvedený na trh. Po prvej plavbe Olympu, teda sesterskej lode, došlo pri Titanicu k drobným úpravám dizajnu. Na začiatku apríla 1912 už parník podstúpil námorné skúšky, po ktorých bol označený za plavbyschopný.

Ako sme uviedli vyššie, 10. apríla 1912 loď vyplávala z Anglicka a kapitánom lode bol Edward J. Smith. Ten si vyslúžil prezývku kapitána milionárov, pretože bol obľúbencom ľudí z vyšších tried.

Po 4 dňoch plavby, teda 14. apríla približne o 23:40, bol z paluby lode spozorovaný ľadovec. Aj napriek tomu, že sa Titanic začal otáčať, bolo pravdepodobné, že ku kolízii dôjde, pretože už bol príliš blízko. Pravá strana parníku do ľadovca nabúrala a jeho nasledujúci osud je dnes už všetkým známy.

Titanic a Olympic
zdroj: commons wikimedia/Soerfm

Problém vraj nastal aj pri spúšťaní záchranných člnov, keďže ich stanovené kapacity neboli úplne využité. Záchranný čln číslo 7, ktorý bol spustený ako prvý, nabral len 27 ľudí, pričom povolené množstvo predstavovalo číslo 65.

Portál Britannica popisuje, že počas toho, ako cestujúci čakali na vstup do záchranných člnov, ich naďalej zabávali hudobníci. Niektoré zo zdrojov uvádzajú, že hudbu bolo počuť ešte krátko pred potopením lode. Nikto zo skupiny hudobníkov neprežil. Čakal ich rovnaký osud, aký striehol na stovky ďalších.

 

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 13. februára 2021.

Zdroje: Titanic database, seredsity.sk, dailymail, britannica.com

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá