Na Slovensku pri rekordnej inflácii kašleme na ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby

Na Slovensku žije pod hranicou chudoby 700-tisíc ľudí. Len 130-tisíc z nich dostáva dávku v hmotnej núdzi, ktorá dnes predstavuje zhruba 135 eur. Na svojom Facebooku situáciu približujú Dáta bez pátosu.

Konštatujú, že sme na Slovensku nemali 20 rokov výraznú infláciu. Dnes jej však čelíme a 135 eur už nie je to, čo bývalo.

Ako to funguje?

Navýšenie tejto dávky, ako aj väčšiny iných prechádza konkrétnym procesom. Analytici to vysvetľujú na príklade sociálnej dávky v sto eurovej hodnote.

Začiatkom roka 2021 dostaneš dávku v sume 100 eur. Na konci apríla 2021 sa však meria inflácia za posledných dvanásť mesiacov. V tomto prípade ide o obdobie máj 2020 až apríl 2021, kedy inflácia predstavovala +1,6 %. Nejde o výraznú zmenu, no stále platí, že si za obdržanú dávku kúpiš menej, ako pred rokom.

V júni 2021 Štatistický úrad oznámil, že sa od júla navýši životné minimum. Hodnota dávky sa však nezmenila. Aj napriek dobre známym vyšším cenám dôjde k zmene až 1. januára 2022. Dávka sa navýši, a to o konkrétne 1,5 eura. Celý rok 2022 tak budeš dostávať 101,5 eur.

Inflácia za posledných 12 mesiacov sa meria aj koncom apríla 2022. V tomto prípade ide už o +11,8 %. V júni 2022 príde zo Štatistického úradu oznam, že sa od 1. júla 2022 v dôsledku inflácie navýši životné minimum, no hodnota dávky zostáva opäť rovnaká.

Od 1. januára 2023 sa dávka navýši o 7,6 eura. Celý rok 2023 tak budeš dostávať 109 eur.

Rovnaké bankovky, iná hodnota

„Z dávky v hodnote 100 eur k 1. januáru 2021 máte 1. januára 2023 reálne v rukách o 11 % menej, a to len 89 eur. Z nákupného košíka musíte vyhodiť niečo, čo ste si bežne kupovali pred 2 rokmi, lebo inflácia posunula ceny vyššie,“ vysvetľujú Dáta bez pátosu. „Nie, vy nemáte viac peňazí a netlačíte infláciu hore, pretože ste chudobná rodina odkázaná na rôzne dávky.“

Hodnota týchto 89 eur bude klesať celý rok 2023, pretože bude pokračovať rast cien. Aj v prípade, že by inflácia predstavovala mesačne len pol percenta, na konci 2023 pôjde reálne o 83 eur.

„Takýchto sociálnych dávok je 58, z nich 28 je priamo naviazaných na výšku životného minima,“ približujú analytici.

Dáta bez pátosu ďalej tvrdia, že problému, ktorému čelia ľudia odkázaní na dávky, nerozumie štát, ministri, predseda vlády, minister financií ani jeho tajomníci.

„Rozumné riešenia nenavrhujú a pretláčajú zlé a drahé riešenia. A takto si tu žijeme.“ Aj tá pomoc, ktorá je k dispozícii, prichádza neskoro a v nízkej výške, tvrdia.

Dodávajú, že v Česku tento rok trikrát valorizovali dôchodky. „Vždy, keď inflácia kumulatívne presiahne za pár mesiacov 5 %, tak sa dôchodky o pár mesiacov zvyšujú. Bolo tak v januári, teraz na konci jari a bude aj na konci leta.“

V Česku funguje jednoduchý systém, ktorý je prednastavený na vysokú infláciu: „Ale do Čiech máme ďaleko. Nedovidíme si na kraj nosa.“

Ceny klesať tak skoro nebudú

V nasledujúcich mesiacoch bude inflácia na Slovensku podľa analytikov zrejme stále dvojciferná. V máji dosiahla nové maximum, a to 12,6 %. Medziročne rástla tretí mesiac dvojciferným tempom a podľa Štatistického úradu SR je najvyššia od júna 2000.

Pod rast inflácie sa podpísalo hlavne zdražovanie potravín, vysoké ceny energií a ropy, ale taktiež aj rastúce ceny v reštauráciách, kaviarňach a hoteloch.

„Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia u nás dvojciferná a v letných mesiacoch prekročí hranicu 13, resp. 14 %. Zároveň predpokladáme, že priemerná inflácia za celý tento rok sa bude približovať k 10 %,“ uviedla analytička 365.bank Jana Glasová.

Smerom nahor budú infláciu tlačiť podľa nej hlavne vysoké ceny potravín, ropy a energií, ktoré prudko rastú ako dôsledok vojny na Ukrajine. „Drahé potraviny nás budú trápiť celý tento rok a ich zdražovanie bude ešte naberať na sile,“ myslí si Glasová.

zdroj: Unsplash/Mgg Vitchakorn

Vojna na Ukrajine prispieva k zdražovaniu potravín podľa analytičky dvoma spôsobmi. Prvým z nich je spomínané zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta do cien všetkých ostatných tovarov a služieb. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín, rastlinných olejov či kŕmnych zmesí, keďže Ukrajina aj Rusko sú ich dôležitými exportérmi.

Drahé energie aj potraviny sa následne podľa Glasovej premietajú aj do rýchlo rastúcich cien služieb, teda v reštauráciách a kaviarňach, v ubytovaní, v oblasti cestovania a dovoleniek, no taktiež napríklad aj v službách osobnej starostlivosti.