Na Slovensku si zdravie za peniaze nekúpiš. Patríme medzi najhorších, len dva štáty ostali za nami

Okrem školstva sa na Slovensku pomerne často rozpráva aj o zdravotníctve. Minulý rok vtedajší minister financií Ján Počiatek prehlásil, že slovenské zdravotníctvo je katastrofálnom stave, informuje denník SME. Jeho slová sa napokon potvrdili v tohoročnom indexe Zdravie za peniaze, kde Slovensko neskončilo v TOP 10 a dokonca ani v TOP 20.

„Index Zdravie za peniaze je zostavený zostavený pre 25 európskych štátov a sleduje 23 ukazovateľov ako sú doba dožitia, miera úmrtnosti na mozgové príhody, počet dní strávených v nemocnici a iné,“ informuje výsledná správa. Index pozostáva z troch sád výsledkov, pričom najdôležitejšie sú nominálne výsledky, vysvetlili autori Martin Vlachynský a Katarína Barteková z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Čím bohatší štát, tým lepšie zdravotníctvo 

Nominálne výsledky sú vážené nákladmi. Na prvom mieste skončil Nórsko, druhú priečku obsadil Island a tretiu zase Švédsko. V prvej desiatke sa objavili krajiny, ako Španielsko, Taliansko, Švajčiarsko či Holandsko. V TOP 20 skončili aj naši štátni susedia – Rakúsko obsadilo 14. priečku, Česko 18. priečku a Maďarsko 21.

Slovensko skončilo na 23. mieste. Za našou krajinou sa umiestnila už len Litva a Lotyšsko. „Nominálne výsledky indexu prichádzajú s neprekvapivým záverom, že v bohatších štátoch je vyššia kvalita zdravotníctva ako v chudobnejších,“ konštatujú autori indexu.

Ďalšie zaujímavé výsledky sú aj v ďalšom indexe, kde je kľúčovým hodnotením index vážený minutými eurami v zdravotníctve na jedného obyvateľa. Prvé miesto patrí Islandu, druhé Taliansku, tretie Španielsku, štvrtú priečku obsadilo Poľsko a piatu Estónsko. Slovensko ani tu neskončilo s obdivuhodným výsledkom. Naša krajina sa totiž umiestnila na 21. mieste.

Podľa autorov indexu si Slovensko oproti minulému roku polepšilo o tri priečky. Na poslednom mieste skončilo Švajčiarsko. „Hoci má táto krajina nadpriemerné nominálne výsledky (vysokú kvalitu), dosahuje ich za cenu veľmi vysokých výdavkov, ktoré sú najvyššie v celej Európe,“ píše sa v správe.

Pandémia Slovensko neprekvapila 

Napriek nie príliš pozitívnym výsledkom Slovensko predsa len v niečom vyniká. Autori tohoročného indexu do hodnotenia zaradili aj počet úmrtí osôb v dôsledku koronavírusu. Naša krajina sa umiestnila na prvom mieste, čo znamená, že Slovensko bolo a je dostatočne pripravené na pandémiu.

S počtom absolventov medicíny za rok sme sa umiestnili na 6. mieste. Slovensko skončilo na poslednom mieste v miere hospitalizácie pacientov s vysokým krvným tlakom či diabetom. Okrem toho máme vyššiu mieru novorodeneckej či dojčenskej úmrtnosti. Nijakým prekvapením nie je ani fakt, že nám preukázateľne chýbajú zdravotnícki a sociálni pracovníci.

zdroj: Unsplash/JESHOOTS.COM

Mladá krv na Slovensku uplatnenie nemá 

„Hoci na slová o zacielení na kvalitu sa na Slovensku preliali už litre atramentu, zdravotná politika sa na konci dňa v hmatateľných číslach zameriava takmer výhradne na kvantitu – počty lôžok, počty zdravotníkov či mzdy,“ uviedli autori indexu v závere správy.

Zároveň odporúčajú navrhnúť opatrenia, vďaka ktorým by sa dalo predísť novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti a obmedziť hospitalizáciu pacientov s diabetesom a vysokým krvným tlakom. Riešením by mohlo byť svedomitejšie predpisovanie liekov zo strany zdravotníkov a tiež snaha o zvýšenie prevencie.

Už každé tretie európske dieťa je obézne. Slovenské školy to chcú zmeniť, prichádza špeciálny predmet

Je evidentné, že slovenské zdravotníctvo sa neposunie bez toho, aby získalo kvalifikovaných zdravotníkov.

Preto by sa mala posilniť úloha výskumu na lekárskych fakultách. Ako ale v príspevku uvádza Monika Palušková, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska, mladí medici na Slovensku nájdu uplatnenie iba ťažko. Nová, čerstvá a mladá sila v oblasti zdravotníctva síce nevyrieši všetky problémy, no určite by pomohla.