Nad Slovenskom visí hrozba lockdownu pre čierne aj bordové okresy. Záleží na jednej veci, hovorí Lengvarský

Zdravotnícky systém je preťažený. Ak sa bude situácia zhoršovať, bude treba zaviesť aj lokálny lockdown. Povedal to minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský v relácii V politike na TA3.

„Opatrenia, ktoré máme dnes, sú dostačujúce. Ak sa situácia zhorší, prísnejšie opatrenia budú expresne prijaté. Ak sa vývoj zhorší, bude prijatý lokálny lockdown pre čierne a zrejme aj bordové okresy. Stav v nemocniciach je dôležitý. Pokiaľ máte v nemocniciach tisícku, tak sa nič nedeje,“ uviedol minister s tým, že počet nových infekcií nie je v tomto prípade taký podstatný.

Záležať bude najmä na počte hospitalizovaných, pričom uviedol, že 3 000 pacientov je kritická hranica. Tretia vlna podľa neho ešte neprekonala druhú. 

V súčasnosti je hospitalizovaných 2 626 pacientov. Na JIS leží 239 z nich a pľúcnu ventiláciu potrebuje 238 pacientov. 80,25 % hospitalizovaných nie je zaočkovaných.

Ak budú pacienti pribúdať rovnakým tempom ako dnes, môžeme byť v lockdowne už o dva týždne. Ak však budú pribúdať rýchlejšie, zatvoríme regióny skôr. Lengvarský však nechce zatvárať celú krajinu.

Lengvarský povedal, že „náš hlavný problém“ je to, že máme zaočkovanú zhruba polovicu populáciu. Za nízku zaočkovanosť môžu podľa neho dezinformácie a nízka zaočkovanosť je podľa neho dôvodom, prečo je u nás situácia taká zlá. 

Povinné očkovanie nemá podľa neho zmysel pod hrozbou pokút, možné by bolo pre kritickú infraštruktúru a ozbrojené sily.

MOMky už skončili

Narastajúci počet prípadov nákazy novým koronavírusom potvrdzuje, že na Slovensku je pandémia nezaočkovaných. Sprísnenie protipandemických opatrení preto musí  vytvoriť aj podmienky na to, aby zaočkovaní boli odmenení za svoju zodpovednosť.

V diskusnej relácii TA3 V politike na to upozornila predsedníčka poslaneckého klubu SaS v Národnej rade SR Anna Zemanová, ktorá zároveň pripomenula, že zmeny sledujú aj aspoň čiastočné otvorenie ekonomiky v najviac postihnutých okresoch.

Vyvrátila tiež pochybnosti opozície, či sú niektoré zo schválených opatrení realizovateľné. Ide napríklad o pochybnosti, týkajúce sa testov pre nezaočkovaných zamestnancov, ktoré majú mať k dispozícii zamestnávatelia.

„Testov je dosť, navyše budú to samotesty, nebude potrebné vytvárať žiadne MOM-ky,“ uistila.

Člen parlamentného výboru pre sociálne veci a podpredseda Hlasu-SD Erik Tomáš si myslí, že sprísnenie protipandemických opatrení vytvára nerovnocenný prístup a riziko segregácie.

Pripomenul, že z dôvodu vecného nesúhlasu s viacerými zmenami za nové opatrenia s kolegami nehlasoval, kritizuje najmä, že pandemická PN sa má dostať na úroveň štandardnej.

Člen Výboru NR SR pre kultúru a médiá Tomáš Taraba vyjadril v diskusii nesúhlas s tým, aby sa podobné zákony schvaľovali v skrátenom konaní.

Opätovne vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zákon vetovala. „Takisto plne podporujem myšlienku obrátiť sa v súvislosti s legislatívou na Ústavný súd,“ povedal.

Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽANO) zdôraznil, že zhoršujúca sa epidemická situácia, ktorú charakterizuje nárast ochorení s výraznou prevahou nezaočkovaných, ohrozuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre pacientov s inou diagnózou, vrátane najohrozenejších s onkologickými ochoreniami.

Krúpa si takisto myslí, že zaočkovaní majú mať slobody, a preto aj odmieta plošné chápanie opatrení ako reštriktívne kroky. „My nerobíme opatrenia, aby sme zatvárali, ale naopak, aby sme otvárali, uvoľňovali obmedzenia,“ upozornil.

Koaliční poslanci si myslia, že nie je dôvod, aby po dostatočne dlhom čase, v ktorom sa mohli ľudia zaočkovať a zvýšiť ochranu pred ochorením COVID-19, mala platiť výhodnejšia pandemická PN. Opoziční poslanci si naopak myslia, že sa týmto krokom znižuje ochota ľudí byť zodpovední a ostať v izolácii a tým sa zvyšuje riziko šírenia infekcie.