Najlacnejšie potraviny tu majú mizernú kvalitu. S režimom sú Rusi „zmierení“, hovorí slovenský jadrový vedec

  • Dušan Kamas si v Rusku dokončil doktorát z jadrovej fyziky
  • Hovorí o problémoch slovenskej vedy a školstva, ale aj ťažkostiach života v Rusku
Dušan Kamas jadrová elektráreň
Archív DK, TASR/Lukáš Grinaj
  • Dušan Kamas si v Rusku dokončil doktorát z jadrovej fyziky
  • Hovorí o problémoch slovenskej vedy a školstva, ale aj ťažkostiach života v Rusku

V Rusku pôsobil 6 rokov v Spojenom ústave jadrových výskumov v Dubne. Dnes má Dušan Kamas 31 rokov a na pôsobenie v Rusku spomína v dobrom. Dnes je v súkromnom sektore, presnejšie na pozícii v jadrovej elektrárni Mochovce.

V rozhovore pre Startitup otvorene porovnáva výhody a nevýhody života v Ruskej federácii a kvalitu tamojších potravín.

Rozhovoril sa o svojej práci pre Spojený jadrový ústav, o vede na Slovensku a spýtali sme sa aj na jeho názor na naše jadrové elektrárne. Sú podľa neho Mochovce bezpečné? 

Ako sa formoval tvoj vzťah k fyzike?

O fyziku som do ukončenia štúdia na gymnáziu takmer neprejavoval záujem. Mohlo to súvisieť aj so spôsobom výučby, no nerád by som kritizoval.

Pred nástupom do maturitného ročníka som sa dostal ku knižke „Ešte stručnejšia história času“ od Stephena Hawkinga, ktorá zmenila môj pohľad na fyziku. Pochopil som, že sa jej chcem venovať naplno. Preto jediná prihláška na výšku, ktorú som podal, smerovala na MatFyz (Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, poz. red.).

Ktorým témam si sa venoval ako vedec?

V diplomovej práci som sa zaoberal vlastnosťami a štruktúrou neutrónových hviezd, dizertačnú prácu som mal zameranú na vplyv vrstvových efektov na účinné prierezy v reakciách syntézy ťažkých jadier.

Prečo? V čom sú pre teba neutrónové hviezdy zaujímavé?

Mňa vždy fascinovalo, že z pohľadu astronómie a astrofyziky sú to vesmírne objekty, no z hľadiska jadrovej fyziky ich považujeme skôr za makroskopickú realizáciu exotických atómových jadier. Čiže, sú to veľmi zaujímavé objekty spájajúce jadrovú fyziku a astrofyziku, ktorých skúmaním sa môžeme dozvedieť veľa o povahe jadrovej hmoty.

Ako jadrová fyzika zasahuje napríklad do nášho každodenného života?

To je ťažká otázka, keďže jadrová fyzika sa deje neustále okolo nás, aj priamo v nás. V praktickom využití sa bavíme hlavne o jadrovej energetike, ktorá sa významne podieľa na celosvetovej produkcii elektrickej energie, nehovoriac o tom, že je to aj jedna z najčistejších foriem.

Možno sa časom dočkáme aj prvých reaktorov na princípe jadrovej fúzie. Ďalej mi napadá využitie v medicínskych zobrazovacích technikách, v protónovej terapii, požiarnych hlásičoch… Určite toho bude viac.

Ako si sa dostal k práci pre Spojený ústav jadrových výskumov (SÚJV) v Dubne v Rusku?

Mal som šťastie na ľudí a okolnosti. Ešte počas magisterského štúdia som dostal ponuku ísť do Dubny na 3-týždňovú letnú školu. O SÚJV som, pravdupovediac, do tej doby nepočul. No povedal som si, že by bola škoda to nevyužiť.

Dostal som sa do dobrého kolektívu, zaujala ma aj problematika syntézy ťažkých a superťažkých jadier, ktorej som sa tu venoval neskôr, ako doktorand. Samozrejme, experimentálne zariadenia sú tam na úplne inej úrovni, ako u nás. Už vtedy som rozmýšľal, že by som sa sem po skončení školy vrátil. Nastúpil som na doktorandské štúdium na SAV a v podstate som si do SÚJV podal žiadosť, no bolo to administratívne komplikovanejšie.

Mal som našťastie školiteľa, ktorý mi s tým pomohol, nakoľko som v tej dobe nevedel po rusky. Do pol roka som sa sťahoval do Dubny.

Na akej úrovni je ruská jadrová veda?

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá