Najlepším priateľom človeka už nemusí byť pes. Môže ho nahradiť prasa

  • Nová štúdia vedcov z Eötvös Loránd University v Budapešti dokázala, že medzi psami a ošípanými nie je až taký veľký rozdiel, ako si mnohí myslia
  • V rámci skúmania vedci testovali, ako zvieratá pri riešení ťažkých úloh reagujú na prítomnosť človeka
  • Ukázalo sa, že kým pes sa v mnohých prípadoch spolieha na ľudí, prasatá sú oveľa samostatnejšie
prasa
Unsplash/Forest Simon/Tamara Bellis
  • Nová štúdia vedcov z Eötvös Loránd University v Budapešti dokázala, že medzi psami a ošípanými nie je až taký veľký rozdiel, ako si mnohí myslia
  • V rámci skúmania vedci testovali, ako zvieratá pri riešení ťažkých úloh reagujú na prítomnosť človeka
  • Ukázalo sa, že kým pes sa v mnohých prípadoch spolieha na ľudí, prasatá sú oveľa samostatnejšie

Ľudia si kupujú domácich miláčikov z viacerých dôvodov. Niektorí chcú ochranu, iní verných spoločníkov. Veľa ľudí si vyberá psa, pravdepodobne kvôli rozmanitosti plemien, vďaka ktorým si ho môžu zaobstarať aj ľudia bývajúci v menších bytoch. Okrem toho mnohí považujú psa za mimoriadne inteligentné zviera.  

Júlová štúdia vedcov z Eötvös Loránd University v Budapešti ale dokazuje, že existuje aj inteligentnejšie zvieratko, a síce prasa, ktoré je okrem toho aj samostatnejšie. Podľa tejto štúdie sa psy dokážu najlepšie prispôsobiť ľudskej komunikácii a patria medzi mimoriadne sociálne zvieratá. Prekvapivé teda môže byť, že medzi takéto zvieratá patria aj prasatá. Dôvodom tejto nevedomosti môže byť fakt, že ošípané sa odpradávna využívali najmä na mäso a ľudia domestikovali predovšetkým psov, tvrdí štúdia.

Ako informoval portál ABC News ešte v roku 2017, v posledných rokoch rastie popularita predovšetkým miniatúrnych prasiat. Experti preto porovnali správanie asi sedemmesačného psa a dvoch miniatúrnych prasiat, ktoré sú odmalička vychovávané ako domáci miláčikovia.

Ošípané sa zaujímali o misku, psy o človeka

Vedci položili jednu plastovú nádobu na každú stranu testovacej miestnosti. Nádoby boli naplnené krmivom, obe však prevrátili hore nohami. Na hornej strane nádoby boli diery, cez ktoré bolo jedlo síce viditeľné, no zvieratá sa k nemu nemali ako dostať. Nádoba bola totiž pripevnená k drevenému podstavcu.

Predtým, ako spustili testovanie, sa zvieratá minútu prechádzali po testovacej miestnosti. Celý test pozostával z troch fáz, pričom v každej z nich bol prítomný ako majiteľ zvieraťa, tak človek, ktorý zviera testoval, teda vedec. Obaja kľačali na dlážke. Na začiatku bolo zviera medzi kolenami majiteľa a pozeralo sa na testovaciu misku.

pes
zdroj: Unsplash/Victor Grabarczyk

Vedec zodvihol veko plastovej nádoby a následne ho opäť zavrel. Spolu s majiteľom zvieraťa si založil ruky za chrbát a čakali na reakciu.

V ďalšej fáze vedec ukázal zvieraťu jedlo, ktoré položil do nádoby. Tú už ale nezakryl. Majiteľ zviera vypustil. Ihneď po tom vedec opäť ukázal zvieraťu kus jedla, položil ho do nádoby, avšak tentokrát ju „naoko“ zavrel. Majiteľ zviera znova pustil. Testovanie sa ukončilo v momente, akonáhle sa zviera dostalo k jedlu alebo nereagovalo viac ako minútu.

Ukázalo sa, že ošípané boli v reakciách rýchlejšie ako psy. Počas predprípravnej fáze výskumu, pri voľnom pohybe po miestnosti, ani jedno zo zvierat nereagovalo na ľudskú prítomnosť. Ošípané na človeka reagovali ešte menej v ďalšej fáze, zatiaľ čo psy na majiteľa alebo vedca reagovali už od začiatku. Ošípané sa predovšetkým v neskorších fázach viac zaujímali o plastovú misku.

Pri vstupe do nového prostredia reagovali rovnako 

Výsledkom teda je, že v počiatočnej fáze reagovali oba druhy zvierat rovnako. Pri vstupe do testovacej miestnosti, ktorá pre nich bola novým, nepreskúmaným priestorom, sa o ľudí nezaujímali. Pokiaľ máš psa, môžeš to spozorovať sám. Keď vstúpi do nového prostredia, takmer okamžite ho začne skúmať a o teba veľkú pozornosť nejaví. „To naznačuje, že toto spontánne správanie zo strany psov nie je ničím jedinečným,“ podotkli autori štúdie.

Rozdiely sa objavili len v riešení problému. Kým psy sa často sústredili ako na človeka, tak aj na misku, ošípané viac energie venovali sledovaniu misky.

prasa
zdroj: Unsplash/Christopher Carson

Samostatnosť môže súvisieť s mierou domestikácie

Napriek tomu sa ukázalo, že ošípané častejšie vydávajú zvuk v snahe priblížiť sa ľuďom. Psy sa naopak vokálne neprejavovali, často sa ale pozerali buď priamo na človeka alebo jeho smerom. Prasatá sú zase podľa vedcov kontaktnejšie. „Ošípané sa viac venovali miske, ako človeku, čo môže znamenať, že nie sú zvyknuté na ľudskú prítomnosť tak, ako psy,“ uviedli autori.

V konečnom dôsledku sa teda dá tvrdiť, že kým sa pes pri riešení ťažších úloh spolieha na človeka, ošípané dokážu problémy riešiť samostatne. S tým súvisí aj ich „nezáujem“ o prítomnosť ľudí. Vedci okrem toho dodali, že ošípané rýchlejšie otvorili zdanlivo zatvorenú misku.

To, že psy sú domestikované už odpradávna, je citeľné aj v tomto výskume. Psy sa dokázali prispôsobiť ľuďom a adekvátne reagovať na ich prítomnosť. Ako uvádza portál Mini Pig Info, s domestikáciou prasiat zašla najďalej Čína, kým v Európe boli dlhú dobu potravou alebo obyčajnou lesnou zverou v podobe divých prasiat. Je preto pochopiteľné, že sú samostatnejšie. 

Zdroje: Springer, ABC News, Mini Pig Info

Najnovšie video