Najnovší výskum odhalil, či potrebujú ľudia „hibernáciu“. Vedci sa zhodli

„Ak sa vám v zime chce viac spať, nie ste sami,“ povedal pre portál CTV News doktor Raj Dasgupta, docent klinickej medicíny v nemocnici Huntington Memorial Hospital v kalifornskej Pasadene s odvolaním sa na výskum, podľa ktorého najmenej tretina dospelých Američanov uviedla, že v zime si doprajú viac spánku. 

Vplýva zmena obdobia na človeka?

„Potreba spánku pre väčšinu dospelých je niekde medzi (siedmimi až deviatimi) hodinami za noc, a to je konzistentné bez ohľadu na to, aká zima alebo tma je vonku. Je však bežné, že počas zimy spíte viac, pretože pri vstupe do štandardného času strácame hodinu denného svetla, čo súvisí so skorým nástupom tmy,“ dodal pre americkú CNN spomínaný Dasgupta.

Doktor Dasgupta okrem iného vychádzal aj zo štúdie American Academy of Sleep Medicine (AASM) z roku 2020. Podľa nej až 34 percent dospelých Američanov uvádza, že spia viac v zime v porovnaní s desiatimi percentami, ktorí spia menej ako zvyčajne. Ide takmer o úplný obrat oproti svetlejším letným mesiacom nabitým aktivitou, počas ktorých 36 percent opýtaných uviedlo, že spia menej ako zvyčajne, zatiaľ čo deväť percent spí viac.

Kvalitný spánok začína už ráno. Experti odhalili, ako sa konečne vyspíš „doružova“

„Kratšie dni v zime vytvárajú skvelú, prirodzenú príležitosť stráviť viac času spánkom. Kvalitný spánok primeranej dĺžky môže zlepšiť fyzické a duševné zdravie, celkový výkon a zmierniť bezpečnostné riziká,“ vysvetlila prezidentka AASM Kelly A. Cardenová.

CNN ďalej podotýka, že zmene ročných období nebola u ľudí pripisovaná taká dôležitosť ako v prípade zvierat, pokiaľ ide o jej dopad na spánok. To sa však zmenilo s vydaním štúdie Seasonality of human sleep: Polysomnographic data of a neuropsychiatric sleep clinic vo februári minulého roka.

188 pacientov, ktorí podstúpili štúdiu spánku v nemocnici sv. Hedvigy v Berlíne, spalo v zime asi o hodinu dlhšie ako v lete, čo podľa autorov nebolo štatisticky relevantné. Účastníci štúdie však počas zimy dostali ešte 30 minút „rýchleho pohybu očí“, známeho ako REM spánku.

Vedci odhalili, ako môžeš dosiahnuť kvalitnejší spánok. Potrebovať na to budeš inú osobu

Fáza REM spánku je charakterizovaná už spomínaným rýchlym pohybom očí, nízkoúrovňovou svalovou aktivitou, väčším množstvom snívania, rýchlejšou srdcovou frekvenciou a dýchaním ako v iných fázach. U dospelého človeka by mala predstavovať 20 – 25 percent zo spánku, teda 90 – 120 minút.

Je to „základná fáza spánku, ktorá pomáha s pamäťou, koncentráciou, reguláciou nálady a imunitnými funkciami,“ povedal Dasgupta.

Množstvo svetla je mimoriadne dôležité

Túžba po dlhšom spánku alebo jeho výskyt počas zimy, môže súvisieť s fluktuáciou svetla v priebehu roka alebo so zmenami správania a duševného zdravia, ktoré môžu byť jej výsledkom.

„Naše telá dostávajú signály zo Slnka, pokiaľ ide o náš cirkadiánny rytmus. To znamená, že keď je vonku jasno, máme tendenciu byť aktívni, ale keď Slnko zapadne, môžeme sa cítiť unavení. Pokles slnečného žiarenia spôsobuje zvýšenie melatonínu, hormónu produkovaného v tele, ktorý reguluje cykly spánku a bdenia,“ vysvetlil Dasgupta.

„So skoršou produkciou melatonínu v zime by bolo prirodzené predpokladať, že zdravý človek bude potrebovať aj viac spánku počas zimy,“ doplnila Dasguptu Carleara Weissová, výskumná asistentka v Centre pre výskum ošetrovateľstva na Univerzite v Buffale. 

Klinický psychológ špecializujúci sa na problémy so spaním Joshua Tal, ktorý pôsobí v americkom New Yorku, dodal, že svetlo neovplyvňuje iba kvantitu, ale aj kvalitu spánku. „REM spánok je výrazne ovplyvnený svetlom a tmou, takže keď máme počas zimných mesiacov menej svetla, telo sa v podstate vyváži tým, že poskytne viac REM spánku,“ povedal pre CNN. 

Hibernácia nám môže pomôcť

Aké sú vlastne výhody hibernácie? Portál Euronews vysvetľuje, že to je stav, v ktorom živé organizmy spomaľujú svoje metabolické procesy pri zachovaní základných funkcií.

Týmto spôsobom môžu cicavce, ako medvede a netopiere, prežiť zimy, vyrovnať sa s nedostatkom vody a zachovať si energiu. Vzhľadom na tieto výhody Európska vesmírna agentúra (ESA) a ďalšie vesmírne agentúry skúmajú, či môžu ľudské telá prežiť dlhé vesmírne cesty.

„Všetko je to veľmi zamerané na psychologické výhody. Cesta na Mars je dlhá a nudná, je to ako cestovať autom do Španielska na osem mesiacov bez toho, aby ste sa mohli zastaviť na čerpacej stanici. Takže hibernácia môže znížiť psychický stres a nudu posádky,“ vysvetlila Angelique van Ombergenová, vedúca pre biologické vedy v ESA, ktorá sa zároveň venuje skúmaniu možnosti hibernácie pri dlhých vesmírnych cestách. 

Okrem mentálnych ziskov môže tento metabolický stav priniesť celý rad logistických výhod. „ESA skúma mechanizmus nazývaný letargia. Môže byť zavedený inherentne alebo vnútorne. Znižuje metabolický stav zvieraťa a vedie k potrebe menšieho množstva vody a menšieho množstva potravy,“ objasnila van Ombergenová.

Hibernácia môže mať navyše pozitívny vplyv na zdravotný stav astronautov. „Letargia ponúka určitý ochranný mechanizmus, pokiaľ ide o svaly a kosti, a vyššiu ochranu pred žiarením,“ vysvetlila van Ombergenová.

Počas dlhých vesmírnych misií sú astronauti skutočne vystavení žiareniu. To u nich zvyšuje riziko vzniku rakoviny, šedého zákalu a problémov s nervovým systémom. K hibernácii by však došlo vo vodných nádobách, ktoré fungujú ako ochranné štíty pre astronautov na obežnej dráhe.