Sme najop­ti­mis­tic­kej­šou gene­rá­ci­ou Slo­ven­ska

Marin Bohunický / 2. októbra 2016 / Zo Slovenska

Zme­na je pri­ro­dze­ná.

Naši sta­rí rodi­čia si zaži­li voj­nu a prí­liš veľa dôvo­dov na pozi­tív­ne mys­le­nie nema­li. Ich život sa v naj­ťaž­ších časoch pre­mie­ňal na boj a kaž­dý kúsok jed­la mal svoj veľ­ký význam. Našim rodi­čom pre­to pre­da­li myš­lien­ku, aby tvrdo pra­co­va­li — aby si zabez­pe­či­li sta­bil­ný prí­jem a sluš­ný život.

Naši rodi­čia na zákla­de tej­to rady tvrdo pra­co­va­li a uvied­li svet do eko­no­mic­kej pros­pe­ri­ty. Dnes máme v rodi­nách dve autá, mäso si môže­me dovo­liť aj nie­koľ­ko­krát den­ne a neus­tá­le nosí­me čis­té oble­če­nie. To, čo sa dnes zdá ako samoz­rej­mosť, to kedy­si samoz­rej­mos­ťou nebo­lo.

A tak sme vďa­ka rodi­čom zís­ka­li slo­bo­du — slo­bo­du robiť si, čo chce­me. Nie­kto sa vydal jed­no­duch­šou ces­tou “zaší­va­nia sa”, nie­kto nasle­du­je ich kro­ky a vydal sa ces­tou kari­ér­ne­ho postu­pu, no mno­hí z nás sa úpl­ne vymy­ka­jú všet­ké­mu, čo naša kra­ji­na dote­raz pozna­la — sme prvou gene­rá­ci­ou, kto­rá sa nespo­lie­ha na poli­ti­kov. Sme prvou gene­rá­ci­ou, kto­rá berie Slo­ven­sko ako “pro­jekt”.

Pro­jekt, kde je toho tak veľa, čo môže­me zme­niť. Pro­jekt, kde si kaž­dý môže zosta­viť svoj tím a pra­co­vať na tom, čo mu je najb­liž­šie. Pro­jekt, kto­rý má kopec prob­lé­mov, ale o to väč­ší poten­ciál. Pro­jekt, kde je kaž­dý záu­jem­ca pri­ja­tý a kaž­dý dosta­ne svo­ju šan­cu.

college-older-student-learning

foto: Mar­ko Mila­no­vic

Nebo­jí­me sa pod­nik­núť rizi­ko, nebo­jí­me sa robiť veci inak, nebo­jí­me sa auto­rít a už nie­koľ­ko­krát sme doká­za­li, že spo­lu vie­me byť sil­ní. Mož­no nie ide­ál­ny prí­klad, ale čo naprí­klad tá nedáv­na pou­lič­ná pár­ty v Bra­ti­sla­ve?

Zo Slo­ven­ska sme si uro­bi­li doslo­va star­tup. Vyža­du­je si veľa prá­ce, a tak sko­ro zbie­rať plo­dy nebu­de­me, no ak vytr­vá­me a bude­me veriť našim ide­álom, raz môže­me vytvo­riť nie­čo obdi­vu­hod­né — kra­ji­nu, kde veci reál­ne fun­gu­jú.

Nie je ale všet­ko také ide­ál­ne, ako sa na prvý pohľad zdá. Vidím tu jeden váž­ny prob­lém, pred kto­rým ťa chcem varo­vať. V dobe sociál­nych sie­tí vyža­du­je­me ins­tant­nú gra­ti­fi­ká­ciu. Mno­hí z nás via­cej roz­prá­va­jú, ako kona­jú. Ozná­mi­me sve­tu naše plá­ny a cez páči­ky zís­ka­me pocit, že sme už uspe­li. Naj­väč­šie mys­le pra­cu­jú poti­chu. Buď­me pozi­tív­ni, ale záro­veň skep­tic­kí. A úprim­ní sami k sebe. Naštar­to­va­li sme nie­čo veľ­ké, no čias­tko­vé úspe­chy osla­vuj­me len chví­ľu — pre­to­že je pred nami ces­ta, kto­rá potr­vá zrej­me ešte nie­koľ­ko ďal­ších gene­rá­cií.

zdroj titul­nej foto: Stock­sy

Pridať komentár (0)