NÁZOR: Politici ti klamú. LGBT+ neohrozuje slovenskú tradičnú rodinu, len ich politické body

lgbti
Unsplash/Margaux Bellott

Slováci majú problém s inakosťou. Vidíme to v komentároch pod článkami o utečencoch, Rómoch, silných ženách, ale aj o LGBT+ komunite. Dnešok je práve pre poslednú skupinu ľudí veľmi výnimočný – je Medzinárodný deň boja proti homofóbii. V tento deň si pripomíname vyškrtnutie homosexuality zo zoznamu psychických porúch Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Podľa prieskumov Agentúry EÚ pre základné práva sa bojí až 77 % LGBT+ ľudí držať sa na verejnosti za ruky, píše OZ Mladí v tlačovej správe. Zároveň vyzývajú Slovákov, aby v ich kampani vyslali signál, že problémy týchto ľudí vnímajú.

Hoci sa ako krajina považujeme za modernú, vyspelú demokraciu, stále sa u nás veľká časť populácie necíti bezpečne. V krajine, kde slovenskú tradičnú rodinu obhajuje „multiotecko“ Boris Kollár a rozvedený Marian Kotleba, ktorý bez súhlasu matky odvliekol syna cez hranice, sa niet čomu čudovať.

LGBTI
zdroj: TASR/Milan Kapusta

Hoci sa téma LGBT+ ľudí v negatívnom kontexte objavuje takmer stále, paradoxom je, že sa na politickej pôde poriadne neotvorila už viac ako 10 rokov. Na scéne dnes nie je nikto, kto by otvorene bojoval za práva LGBT+ komunity, nikto nenavrhuje legislatívne zmeny a v parlamente sa v rozprave nediskutuje o vhodnej forme pomoci.

Po novinárskych otázkach politici medzi riadkami hovoria, že im vyhovuje, že Slovensko nie je bezpečná krajina pre všetkých. A prečo by to niekomu vyhovovalo? Bez konfliktu by sa len veľmi ťažko zbierali politické body.

Hodnoty našich poslancov sú na predaj

Dnes je v EÚ len 6 krajín, ktoré neuznávajú inštitút registrovaných  partnerstiev. Nie je prekvapením, že Slovensko je medzi nimi. Vpred sa nehýbeme. Naopak, v NR SR sedia poslanci, ktorí otvorene podporujú homofóbne konferencie o konverznej terapii.

Členovia LGBT+ komunity tak čelia rade bežných problémov, ako je napríklad dedenie či nahliadanie do zdravotnej dokumentácie svojho partnera. Na Slovensku však fungujú organizácie, ktoré ľuďom radia, ako tieto technické náležitosti vyriešiť.

Stále však ide o akési obchádzanie legislatívy, hľadanie dier v zákone tak, aby mohli žiť život, ako všetci ostatní.

zdroj: Unsplash/Mercedes Mehling

Nevyzerá, že sa počas tohto volebného obdobia niečo zmení. Naši politici neprezliekajú kabáty len keď ide o politickú príslušnosť, ale aj o hodnotové otázky. Stačí si spomenúť na poslanca Ľuboša Blahu (Smer-SD), ktorý kedysi na PRIDE mával dúhovou vlajkou a hovoril o rovnosti pre všetkých.

Dnes vo svojich statusoch nevie homosexuálom prísť na meno. Kritike konzervatívcov pravidelne čelí aj ombudsmanka Mária Patakyová, ktorá PRIDE podporuje.

Zmena na obzore nie je

O presadenie registrovaných partnerstiev sa u nás už politici ani nesnažia. Naposledy sa o téme poriadne rokovalo ešte v roku 2008, vo volebnom programe ju totiž mala vtedajšia koaličná SaS. Stretla sa však s odporom SNS a KDH a aj kvôli tlakom katolíckej cirkvi sa téma zamietla pod koberec.

Naopak, téma sa využíva na politický boj. Stačí si spomenúť na prezidentské voľby, kde oponenti atakovali Zuzanu Čaputovú s otázkami o registrovaných partnerstvách a adopciách detí homosexuálnymi pármi s jediným cieľom – pripraviť ju on podporu verejnosti.

Ešte v roku 2019 pritom vláda prijala odporúčania OSN. Znamená to akýsi prísľub, že naša legislatíva do piatich rokov upraví spolužitie LGBT+ párov. Minulá vláda tému neotvorila a tá súčasná zrejme spraví všetko pre to, aby tiež nemusela.

LGBTI
zdroj: TASR/AP Photo/Darko Bandic

Hodnotové rozdelenie parlamentu nám môže ilustrovať, kto má akú silu. Jednu stranu bojiska by nereprezentoval nikto lepšie ako poslankyňa Anna Záborská a ľudia, ktorí spolu s ňou prišli z Kresťanskej únie.

Známi sú najmä kvôli neustálym tlakom na zmenu interrupčného zákona tak, aby „viac chránili počatý život“. Práve pri poslednom hlasovaní o Záborskej návrhu sme mohli vidieť, že neprešiel len tesne.

Najväčším paradoxom je, že hodnotový boj prebiehal v rámci koalície – proti návrhu najintenzívnejšie vystopovala Janka Bittó Cigániková z koaličnej SaS. Za ľudí sa drží od hodnotových konfliktov bokom a Boris Kollár stojí tam, kde mu to vyhovuje. Opozícia zase veľmi dobre vie, že keď sa akékoľvek úmysly skryjú za ochranu tradičnej rodiny, bojuje sa ľahšie.

Kde sú liberáli?

Práve Sloboda a Solidarita sa pri svojom vzniku formovala ako liberálna strana, ktorá bude posúvať Slovensko smerom k liberalizmu. Politická realita však okresala ich vízie zaviesť registrované partnerstvá a dekriminalizovať marihuanu. Dnes strana síce v prípade potreby robí konzervatívcom opozíciu, sami však aktívne nenavrhujú zmeny.

V parlamentných laviciach od minulého roku sedí množstvo ľudí, ktorých môžeme bezpečne považovať za fundamentalistov. Nájsť otvorených liberálov nie je až také ľahké. Národ je tak pravidelne zásobovaný informáciami o tom, ako sa nám niekto snaží narušiť hodnotový systém a ako ho musíme chrániť.

Dáta ukazujú, že spoločnosť je dlhodobo nastavená homofóbne. To má za následok dokonca až ohrozovanie bezpečnosti LGBTI+ ľudí a ich nedôveru v štátne inštitúcie či bezpečnostné zložky.

Čísla sú hrozivé

Iniciatíva Inakosť zrealizovala v druhej polovici roka 2017 celoslovenský LGBT+ prieskum. Ten zozbieral dáta od 2088 respondentov a respondentiek cez anonymný online dotazník. Zisťovali sa názory, vnímanie, postoje a skúsenosti osôb starších ako 15 rokov, ktoré sa identifikujú ako LGBT+ a žijú (alebo prevažne žijú) na Slovensku. Ide o zatiaľ najväčší prieskum svojho druhu na Slovensku.

zdroj: Unsplash/Yoav Hornung

Okrem iného z neho vyplýva, že až dve tretiny (58,9 %) respondentov a respondentiek boli subjektom vyhrážok, nadávok alebo žartov preto, že sú LGBT+. Jedna štvrtina (23 %) sa cítila sociálne izolovaná vo svojom živote preto, že je LGBT+. Jedna štvrtina (19,5 %) sa cítila nevítaná na mieste bohoslužby alebo v náboženskej organizácii a v 19 % bola ohrozovaná alebo fyzicky napadnutá. 12,3 % respondentov a respondentiek (257) bolo sexuálne obťažovaných.

Až 93,9 % respondentov a respondentiek, ktorí zažili nepríjemnú skúsenosť, ju nenahlásilo žiadnej inštitúcii. Nepríjemný incident v súvislosti s tým, že sú LGBT+, nahlásilo niektorej z inštitúcií len 6,1 % z tých respondentov a respondentiek, čo také niečo zažili, čo je veľmi malý počet. Len 3,7 % (38) z nich incident nahlásilo polícii a 1,1 % LGBT+ organizácii.

Sme tu všetci doma?

Z dát vyplýva, že Slovensko nie je bezpečným domovom pre všetkých. Mnoho z nás si nevie predstaviť, že by milovaného človeka nemohli chytiť za ruku alebo pobozkať. Často sa nechystáme viazať a pritom existujú ľudia, ktorí sú nešťastní, že si nemôžu sľúbiť večnú lásku.

V detských domovoch máme množstvo nechcených detí ale bojíme sa, že si ich adoptuje homosexuálny pár. O tradičnej rodine sa učíme od ľudí, ktorí porušujú to, čo sami kážu. A lásku nedokážu pochopiť tí, ktorí najviac kážu o tom, že Boh miluje všetkých rovnako.

Dnes je deň, kedy by sme mali podporiť tých, ktorí čelia obavám o svoju bezpečnosť a vo vzťahoch riešia problémy, aké si my nevieme predstaviť. Alebo si aspoň otvorme myseľ a skúsme si pripustiť, že nám politici klamali.

Zdroje: europa.eu, Startitup.sk, Topky, inakost.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech