Neke­caj a makaj! Prí­liš­ná uke­ca­nosť ťa brz­dí na ces­te za cie­lom

Michal Ondro / 12. mája 2016 / Lifehacking

Jed­na z mojich najob­ľú­be­nej­ších čin­nos­tí je roz­prá­va­nie. Som taký odjak­ži­va. Pamä­tám si, ako som po prvý­krát poze­ral film Klub bit­ká­rov. Bol som z neho tak mimo, že som sa o ňom s kama­rá­tom bavil hodi­ny.

Roz­prá­vať sa s úžas­ný­mi ľuď­mi o úžas­ných veciach, to je nie­čo nesku­toč­né. Rád sa roz­prá­vam s pria­teľ­mi, fra­jer­kou, rodi­nou ale­bo úpl­ný­mi cudzincami.Uvedomil som si však, že je v tom jeden háčik – prí­liš­ná uke­ca­nosť nie je veľ­mi dob­rý zvyk, a to z via­ce­rých dôvo­dov.

Keď roz­prá­vaš, tak máš uši zavre­té

Spending time in bar. Two young men talking to each while drinking beer in bar

foto: harvestusa.org

Moja posad­nu­tosť roz­prá­va­ním zo mňa uro­bi­la člo­ve­ka, kto­rý chcel vždy nie­čo pove­dať.

Či už som býval von­ku s pria­teľ­mi, počas stret­nu­tí v prá­ci, v ško­le ale­bo dokon­ca u zubá­ra, vždy ma svr­bel jazyk a potre­bo­val som nie­čo pove­dať. Uve­do­mil som si však, že keď roz­prá­vam, tak nepo­čú­vam. Teda áno, počú­vam, ale len svoj hlas.

A to je tak tro­chu nebez­peč­né. Zo svoj­ho hla­su sa toho moc nenau­číš. Tre­ba troš­ku spo­ma­liť, pýtať sa otáz­ky. Počú­vať. Pocho­pil som, že som sa nikdy nič nenau­čil tým, že som roz­prá­val. Všet­ko, čo som sa naučil bolo po odpo­ve­diach na otáz­ky, kto­ré som polo­žil.

chandler-shut-up-friends-matthew-perry

GIF: reactiongifs.me

Prí­liš­ná uke­ca­nosť môže byť dokon­ca zna­kom nedos­pe­los­ti a nedos­ta­toč­nej emo­ci­onál­nej inte­li­gen­cie. Pre­čo teda musia nie­kto­rí stá­le roz­prá­vať? Mož­no sa len sna­žia zakryť to, že sa v danej situ­ácii cítia neis­to a neus­tá­lym roz­prá­va­ním chcú uká­zať ľuďom akí múd­ri a schop­ní sú.

Väč­ši­nou ide o pres­ný opak. Ak sa budeš sna­žiť až prí­liš, je mož­né, že budeš pôso­biť faloš­ne.

Hovor menej. Pýtaj sa viac. Počú­vaj viac. Spoz­ná­vať ľudí a budo­vať vzťa­hy môžeš jedi­ne tým, že budeš počú­vať. Jedi­ne tak­to sa posu­nieš v živo­te ďalej a budeš ešte šťast­nej­ším ako si bol dote­raz.

Roz­prá­va­nie ti brá­ni v tom, aby si sku­toč­ne nie­čo uro­bil

Walt Disney_3-490x276

foto: themeparktourist.com

Walt Dis­ney raz pove­dal: „Pre­stať hovo­riť a začať robiť, to je ces­ta ako nie­čo sku­toč­ne doká­zať“

Len za posled­ný mesiac som sa od ľudí v mojom oko­lí dopo­čul kopec rečí typu: „Chcem vytvo­riť apli­ká­ciu, chcem zís­kať zmlu­vu s vyda­va­teľ­stvom, chcem nato­čiť film, chcem pomá­hať ľuďom oko­lo seba, chcem si kúpiť poriad­ne auto, chcem zabe­hnúť Mara­tón, chcem začať písať blog.“

Ambí­cie má tak­mer kaž­dý. Aj cie­le. Rád stre­tá­vam ľudí, kto­rí vedia, čo chcú. Vieš však čo je ale ešte lep­šie ako neus­tá­le hovo­re­nie o cie­ľoch? Ich napĺňa­nie a prá­ca, kto­rá ma k jeho dosia­hnu­tiu pri­blí­ži.

10203858-lg

foto: photo.net

Na čo mys­líš, keď pred spa­ním ležíš v poste­li? Na to, ako pre­trh­neš cie­ľo­vú pás­ku na Mara­tó­ne v Bra­ti­sla­ve, ale­bo na zaj­traj­ší tré­ning? Mys­líš na to, ako veľ­mi chceš nové auto, ale­bo mys­líš na to, čo tre­ba zaj­tra uro­biť, aby si naň mal penia­ze?

Medzi sústre­ďo­va­ním sa na odme­nu a pro­ce­som, kto­rým ju dosiah­ne­me, je veľ­mi veľ­ký roz­diel.

Chceš úspech? Hovor menej a rob viac

maxresdefault

foto: i.ytimg.com

Ešte jed­na vec: Ľudia, kto­rí sku­toč­ne nie­čo robia, väč­ši­nou nema­jú čas na to, aby o tom roz­prá­va­li. Keď sa pred tebou nabu­dú­ce bude nie­kto chvas­tať a ospe­vo­vať svo­je cie­le, necíť sa kvô­li tomu zle, pous­mej sa nad tým, lebo vieš, že len kecá do vet­ra. Už to vieš.

Daj sa teda do prá­ce.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: www.owulacja.pl

Pridať komentár (0)