„Nemyslím si, že AI urobí ľudí hlúpejšími.“ Neurológ búra mýty a prezrádza, čo tvoj mozog potrebuje 30 minút denne

V debate o umelej inteligencii sa často opakuje jedna otázka. Ak za nás technológia píše, vyhľadáva, sumarizuje aj odpovedá, čo sa deje s naším myslením?

Dr. Majid Fotuhi, neurológ a profesor na Johns Hopkins, ktorý sa venuje neuroplasticite a prevencii Alzheimerovej choroby, nevidí budúcnosť takú čiernu, ako ju často vykresľujú skeptici. „Nemyslím si, že AI sama osebe urobí ľudí hlúpejšími,“ cituje neurológa portál Yahoo Health.

Zároveň však dodáva, že mozog potrebuje záťaž, podnety a vedomú aktiváciu. Inými slovami, problém nepredstavuje samotná technológia. Problém vzniká vtedy, keď jej bez odporu odovzdáme všetko, čo dokážeme zvládnuť aj sami.

Paradox digitálnej doby

Nervový systém sa neustále pretvára. Mení svoju štruktúru, funkcie aj prepojenia podľa toho, čomu človek venuje pozornosť, aké podnety spracúva a aké nároky naň kladie prostredie. Táto schopnosť mozgu sa odborne nazýva neuroplasticita.

V centre kognitívneho výkonu stoja kortex (mozgová kôra) a hipokampus. „Kortex a hipokampus sú časti vášho mozgu, ktoré využívate pri svojich kognitívnych schopnostiach: pri čítaní, písaní, vypĺňaní daňového priznania, riešení problémov a podobne. Hipokampus je tiež zapojený do učenia a pamäti,“ vysvetľuje neurológ.

Tieto štruktúry vykazujú mimoriadnu mieru adaptability. Reagujú na prostredie, zážitky, stravu či intenzitu mentálneho tréningu. Dr. Fotuhi to ilustruje obrazom, ktorý vystihuje podstatu neuroplasticity.

„Ak ma dáte na pár rokov do amazonského dažďového pralesa, budem sa musieť naučiť loviť, prežiť a vnímať signály džungle. Niektoré časti môjho mozgu sa vyvinú a niektoré časti sa zmenšia, aby sa prispôsobili danému prostrediu. Mozgy dnešných ľudí sa veľmi líšia od mozgov ľudí spred 200 rokov, pretože vtedy existovali iné výzvy, než akým čelíme dnes,“ vysvetľuje odborník.

Zároveň upozorňuje na paradox dnešnej doby. „Aj keď si už e-mail nepíšete sami v takej miere ako kedysi alebo už nepočítate spamäti, získavate veľa informácií, ktoré ste pred 50 rokmi nemali, keď boli zdrojom len noviny a televízia,“ hovorí.

Namiesto rutinných úloh teda mozog čelí explózii informácií, ktorá vyžaduje selekciu, interpretáciu a kritické myslenie. A práve v tejto zmene sa skrýva skutočný potenciál aj riziko umelej inteligencie.

Ako trénovať mozog v ére AI

Ako sa udržať v dobrej mentálnej kondícii? Dr. Fotuhi presadzuje prekvapivo jednoduchý prístup. Odporúča vyhradiť si približne 20 až 30 minút denne na vedomú mentálnu aktivitu. Príležitosti pritom vznikajú počas celého dňa. „Napríklad, keď čítate článok, čítajte ho naozaj pozorne a všímajte si detaily.“

Výskumy opakovane ukazujú, že mozog reaguje na komplexné podnety s mimoriadnou citlivosťou. Pohyb, učenie, nové zručnosti či mentálna námaha podporujú zmeny v neurálnych sieťach a súvisia s lepším kognitívnym fungovaním aj vo vyššom veku.

Štúdie zároveň opisujú priaznivé účinky aeróbnej aktivity či kombinovaného pohybu na funkčné aj štrukturálne zmeny mozgu. Dr. Fotuhi vyzdvihuje najmä tanec, ktorý ovplyvňuje viacero oblastí mozgu. „Moje všeobecné odporúčanie je robiť veci, ktoré vás bavia. Existuje mnoho spôsobov, ako môžete zaťažovať rôzne oblasti vo svojom mozgu. Nemusíte len sedieť a lúštiť krížovky alebo sudoku,“ hovorí.

„Mozog musíte zaťažovať pri každej príležitosti. Nesmiete zlenivieť a nechať AI, aby všetko robila za vás, pretože potom sa od nej stanete natoľko závislí, že nebudete schopní fungovať sami,“ dodáva Dr. Fotuhi.

Nestačí teda iba ovládať technológie. Rozhoduje schopnosť regulovať ich používanie. Pamätať si aspoň časť vecí bez okamžitej opory v zariadení. Formulovať myšlienky bez cudzej pomoci. Hľadať vlastné argumenty skôr, než siahneme po hotovej odpovedi. A občas zámerne voliť náročnejšiu cestu, pretože náročnosť je podmienka rastu.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing