Neoby­čaj­ný prí­beh výni­moč­né­ho muža: Čo sa môže­me naučiť od Alber­ta Eins­te­i­na?

Martin Bohunický / 22. augusta 2016 / Zaujímavosti

Hneď ako polo­žil tele­fón, vedel, že potre­bu­je okam­ži­te vyra­ziť. Ralph Mor­se bol 90 míľ odtiaľ a nemal dosta­tok času, bol si vedo­mý, že ľudia sa tú smut­nú novi­nu čosko­ro dozve­dia. Albert Eins­te­in prá­ve zomrel.

Mor­se bol foto­gra­fom pre maga­zín LIFE. Sadol do auta a šiel do Prin­ce­to­nu v New Jer­sey tak rých­lo, ako to bolo mož­né. Žiaľ pre neho, ostat­ní zástup­co­via médií boli upo­zor­ne­ní ešte skôr.

Eins­te­in zomrel v nemoc­ni­ci v Prin­ce­ton, tak som sa vydal tam. No bolo to cha­os — žur­na­lis­ti, foto­gra­fi, zve­dav­ci. Tak som to nechal tak a išiel som do Eins­te­i­no­vej kan­ce­lá­rie. Ces­tou som sa zasta­vil na ben­zín­ke a kúpil škót­sku. Viem, že nie kaž­dé­mu sa chce roz­prá­vať, nie kaž­dé­ho zapla­tím peniaz­mi. No fľa­ša ako poďa­ko­va­nie za pomoc väč­ši­nou zabe­rie. Tak som sa dostal do budo­vy, dal stráž­ni­ko­vi päť fliaš alko­ho­lu a on ma pus­til dnu.”

Keď Mor­se vstú­pil do kan­ce­lá­rie, odfo­til si pra­cov­ný stôl. Ten, pri kto­rom ešte pred nie­koľ­ký­mi hodi­na­mi Eins­te­in sedel.

Nikto vte­dy neve­del, že Eins­te­i­no­vo telo šlo na kre­má­ciu skôr, ako by kto­koľ­vek mohol odfo­to­gra­fo­vať jeho telo. Pre­to sa sta­la Mor­se­ho fot­ka Eins­te­i­nov­ho sto­la finál­nym a iko­nic­kým obra­zom výni­moč­nej kari­é­ry výni­moč­né­ho ved­ca.

Eins­te­i­no­va pra­cov­ná eti­ka

Eins­te­in zomrel v dôsled­ku vnú­tor­né­ho krvá­ca­nia. Za všet­ko moh­la ane­uryz­ma aor­ty, kto­rá ho trá­pi­la roky.

V roku 1948, sedem rokov pred smr­ťou, absol­vo­val Eins­te­in ope­rá­ciu. Jeden z dokto­rov, kto­rý jeho prí­pad poznal, napí­sal, “Počas svoj­ho živo­ta pra­vi­del­ne pre­ží­val prud­ké boles­ti, kto­ré trva­li zvy­čaj­ne 2 – 3 dni a spre­vá­dza­lo ich vra­ca­nie. Také­to sta­vy sa opa­ko­va­li pri­bliž­ne kaž­dé 3 – 4 mesia­ce.”

Napriek tej­to boles­ti pokra­čo­val Eins­te­in v prá­ci. Dokon­ca v deň svo­jej smr­ti pra­co­val na vyhlá­se­ní, kto­ré sľú­bil izra­el­skej tele­ví­zií. Všet­ky nedo­kon­če­né mate­riá­ly si so sebou zobral aj do nemoc­ni­ce. Tie­to slo­vá nikdy nebo­li dokon­če­né. 

Pris­pie­vať ale­bo kon­zu­mo­vať

Nesnaž sa stať mužom úspe­chu. Rad­šej sa staň mužom s hod­no­tou.” — Albert Eins­te­in

Naj­výz­nam­nej­šou prá­cou pre vedu bola zrej­me sláv­na teória real­ti­vi­ty. Eins­te­in ju pub­li­ko­val v roku 1915. V roku 1921 zís­kal Nobe­lo­vu cenu. Kým ho celý svet osla­vo­val, on pra­co­val ďal­ších 30 rokov. Nikdy neuz­nal svo­je teórie ako hoto­vý pro­dukt.

Až do momen­tu svo­jej smr­ti chcel dať Eins­te­in sve­tu všet­ko, čo jeho veľ­ká myseľ obsa­ho­va­la. Nikdy nezas­pal na vav­rí­noch. Aj keď pre­ží­val úkrut­nú bolesť, aj keď sa den­ne stre­tá­val so smr­ťou.

Kaž­dý z nás má dar, kto­rý môže­me zdie­ľať so sve­tom. Nie­čo, pre čo vnú­tor­ne horí­me a čím vie­me sve­tu poslú­žiť. A táto vec — to je zmy­sel živo­ta. To je nie­čo, čomu sa musí­me veno­vať až do posled­né­ho výdy­chu. Mož­no to je tvo­ja súčas­ná prá­ca, mož­no to je kre­a­tív­ne hob­by. Mož­no to je tvo­ja sna­ha sta­rať sa o blíz­kych.

Nech to je čokoľ­vek, sme tu, aby sme nie­čo sve­tu odo­vzda­li, nie aby sme kon­zu­mo­va­li, čo iní vytvo­ria.

Už som sve­tu odo­vzdal všet­ko, je čas ísť.”

Hodi­ny pred smr­ťou sa Eins­te­i­no­vi dokto­ri zhod­li na novej a neod­skú­ša­nej ope­rá­cií, kto­rá by mu moh­la zachrá­niť život. Eins­te­in odpo­ve­dal, “Už som sve­tu odo­vzdal všet­ko, je čas ísť. A uro­bím to ele­gan­tne.”

Nemôž­me pred­po­ve­dať, akú hod­no­tu sve­tu odo­vzdá­me. A to je v poho­de. Nie je našou úlo­hou súdiť vlast­nú prá­cu. Našou úlo­hou je nie­čo vytvo­riť a zdo­ko­na­lo­vať to. Všet­ci máme prí­le­ži­tosť odo­vzdať sve­tu to, čo sa v nás skrý­va.

zdroj: entrepreneur.com

Pridať komentár (0)