Nepopulárni „Cépečkári“ vylepšujú štatistiky Bratislavského kraja. Zarábajú, ale hlavne míňajú

Mnohí označenie CP-čkár, teda cezpoľný, vnímajú v negatívnom význame. Ide pritom o staré známe označenie tých, ktorí či už kvôli práci alebo rodine migrujú medzi regiónmi jednoducho preto, aby sa mali lepšie.

Posledné štatistiky Inštitútu finančnej politiky hovoria o tom, že za „cépečkára“ môžeme označiť približne každého desiateho Slováka (nájdeš TU). Čísla prezrádzajú, že odlišný trvalý a tzv. obvyklý pobyt má u nás až 461-tisíc ľudí a len v Bratislave by podľa dostupných dát malo pribudnúť až 66-tisíc cezpoľných. Áno, je to vďaka ponúkanému množstvu pracovných príležitostí aj štúdiu.

zdroj: Flickr

Aj komentár Inštitútu finančnej politiky poukázal na to, že kvôli dochádzaniu za prácou či štúdiom v inom meste, než tom, kde máme zapísaný trvalý pobyt, sú posunuté aj finančné dopady na jednotlivé regióny. Mestám prichádzajúci obyvatelia zarábajú milióny eur ročne, v prípade Bratislavy sú to dokonca desiatky miliónov. Svoje peniaze tu totiž okrem zarábania aj míňajú. Platia prenájmy, využívajú služby, nakupujú.

„Ľudia, ktorí do hlavného mesta a jeho okolia dochádzajú za prácou z iných regiónov, vytvárajú HDP v Bratislavskom kraji, no keďže tu nemajú trvalý pobyt, ich ekonomická pridaná hodnota sa pripočíta obyvateľom, ktorí sú tu oficiálne prihlásení. To zvyšuje HDP na hlavu v Bratislavskom kraji a naopak znižuje v regiónoch kde „cépečkári“ majú oficiálny pobyt,“ konštatujú analytici VÚB banky.

zdroj: Flickr

V Bratislave je približne 50 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, a teda najvyšší podiel spomedzi všetkých krajov a ekonomickej výkonnosti sa bratislavskému kraju ostatné ani nepribližujú. V dynamike rastu HDP Bratislavský kraj zvyšok Slovenska predbehol, keď reálne dosiahol priemerný medziročný prírastok 4,6%, informuje VÚB.

Koncom februára bol zverejnený rebríček najbohatších regiónov Európy, kde vyhodnotil Eurostat Bratislavu za ôsmy najbohatší región Európskej únie. Vďaka strategickej polohe a množstvu zahraničných investorov sme dokázali v meraniach poraziť veľkých hráčov ako napríklad Viedeň, Stuttgart či Salzburg (viac si prečítaš TU).

Naše hlavné mesto teda vo svojej výkonnosti vedie, no rovnako tak sú tu drahšie nehnuteľnosti aj služby. V Bratislave dokonca za meter štvorcový novostavby nový majiteľ zaplatí viac ako 3000 eur, pričom realitná bublina ešte stále nespľaskla.

Zdroj: Inštitút finančnej politiky, VÚB banka