Neriešme pasy a jódové tablety. Je to úbohé, píše Vladimír Mičuda (KOMENTÁR)

To posledné, čo teraz Slovensko potrebuje, je zbytočný strach a panika.

Ukrajina potrebuje našu pomoc. Teraz nie je vhodný čas stáť v rade na pas len pre to, že si dáky chorý človek ukrytý vo svojom ruskom kryte rozpráva o tom, ako vyťahuje atómové bomby. A ani vykupovať jódové tablety. Chce, aby sme sa báli. Nepodarí sa mu to. No a popravde? Aj tak to je jedno.

Ak totiž vypukne jadrová vojna, nikde na svete nebude bezpečne. Celá ľudská populácia bude v ohrození. No a to, či nejaký šialenec ďaleko od nás stlačí červený gombík, my už neovplyvníme. Môžeme len dúfať, že sa jadrovej katastrofy nikdy nedočkáme.

Čo však má zmysel, je pomôcť nášmu východnému susedovi. Na tom teraz totiž záleží a je to naša povinnosť. A nemôže sa to stať frázou za pár dní či týždňov, ako to bolo so šitím rúšok. Slováci a ľudia žijúci na Slovensku musia ukázať tú povestnú pohostinnosť, ktorou sa tak radi hrdia. Sme Európania a máme šťastie, že práve naša krajina nesusedí s Ruskom. Mohli sme to byť totiž my, kto sa zmieta vo vojne.

Solidarita.

Putin reagoval na Bidena. Nepáči sa mu zákaz dovozu ruskej ropy, plynu a uhlia do USA

S Ukrajinou totiž máme spoločné hranice, musíme byť nápomocní, je to naša ľudská povinnosť. Rovnako tak robí Maďarsko či Poľsko. Nie je čas vyčkávať v radoch na pasy a jódové tablety, stupňovať tak paniku. 

Pomôcť sa dá rôznymi spôsobmi, písali sme o nich v špeciálnom článku. Určite však nepomôžeš tým, že budeš myslieť na seba. Keď si v bezpečí, v teple domova a nepočuješ výbuchy, krik zúfalých ľudí. Nevidíš na vlastné oči to zlo, smrť a beznádej. Nemá zmysel robiť na Slovensku paniku.

Čo však má zmysel, je pomáhať. Nie každý má peniaze nazvyš, no aj málo pomôže. Materiálna pomoc taktiež.

Ukrajinskú vlajku do profilovky ako podpora? Aj to.

zdroj: SITA/AP, Mikhail Klimentyev

Aj my sme vo vojne, no v kybernetickom priestore, a teraz slušní ľudia nemôžu byť ticho. Treba nahlasovať ruských trollov, dezinformácie a argumentovať tým, ktorí nie sú zorientovaní. Prečistiť internet od toho, čo tam už dávno nemalo byť. Keď to nedokážu spraviť samotné sociálne siete, sme na rade my. 

Treba sa však rozprávať a vysvetľovať.

Lebo nie je hanba sa zmýliť. Hanba je trvať na svojom aj v prípade, keď je už všetko jasné. Napríklad, že je Putler vrah. Že zabíja civilistov. Že používa zakázané zbrane. Že ohrozuje svet a že sa zmenil celý svet.

Zažívame vojnu, akú sme tu ešte nikdy nezažili – bojuje sa za pravdu vo virtuálnom svete. Ten ohrozuje ten reálny, to, čo máme v hlavách a komu veríme. Práve teraz sa ukazuje, akú majú sociálne siete silu a deštruktívnu moc viac ako kedykoľvek predtým. 

Každý vie pomôcť. Každý by mal pomôcť, ako vie.