Neurológ búra mýty o kortizole: Ak ho správne načasuješ, dodá ti energiu a „nakopne“ imunitný systém

Na kortizol, teda „hormón stresu“, sa často pozeráme ako na nepriateľa, ktorého treba potlačiť meditáciou či dychovými technikami.

Neurológ Andrew Huberman zo Stanfordovej univerzity, ktorý sa už viac ako dve dekády venuje výskumu mozgu a hormónov, však zdôrazňuje, že rozumné narábanie s kortizolom umožňuje vedome formovať úroveň energie, výkonu a odolnosti voči chorobám.

Energia nie je len o kalóriách. „Celé detstvo nám opakovali, že pre energiu musíme jesť. Lenže energia, o ktorej dnes hovorím, je v skutočnosti oveľa silnejšia než tá, ktorú získavaš z jedla. Mohli by sme ju nazvať neurologickou energiou,“ konštatuje Huberman vo svojom podcaste.

Presadzuje tak nový pohľad na biologickú vitalitu, ktorý berie do úvahy aj mechanizmy neuroendokrinného systému.

Dva typy energie

Huberman rozlišuje medzi dvoma typmi energie – metabolickou a tzv. neurologickou. Zatiaľ čo prvá závisí od kalorického príjmu, druhá vzniká vďaka hormonálnej aktivácii. A práve kortizol zohráva v tomto type rozhodujúcu úlohu, pretože uvádza telo i myseľ do bdelého stavu.

Keď ťa čaká náročný deň a ty sa zobudíš pred zvonením budíka – to je kortizol, ktorý pripravuje mozog na okamžitý výkon.

Okrem toho však zabezpečuje, aby tvoje telo efektívne spracovávalo sacharidy, tuky a bielkoviny – teda všetko, čo prijímaš vo svojej strave. Udržiava zápalové procesy pod kontrolou, aby si zostal odolný voči infekciám.

Pomáha stabilizovať krvný tlak, čím chráni tvoje srdce a cievy. A zvyšuje hladinu glukózy v krvi, aby mal tvoj mozog okamžitý prísun energie, keď ju najviac potrebuje, uvádza WebMD.

Huberman však upozorňuje, že rozhodujúce je najmä správne načasovanie. Kortizol prirodzene stúpa v ranných hodinách. Ak sa do 30 minút po prebudení vystavíš prirodzenému svetlu, pomôže ti to synchronizovať cirkadiánny rytmus a podporiť vzostup kortizolu, ktorý prebudí mozog aj telo. Bez ranného svetla sa nástup kortizolu môže oneskoriť.

„Ak sa ráno nevystavíš svetlu, tvoje biologické hodiny sa rozsynchronizujú. Kortizol stúpne príliš neskoro a s ním aj tvoja únava, podráždenosť a poruchy spánku,“ tvrdí Huberman.

Techniky na reguláciu kortizolu

Nie všetky formy stresu poškodzujú zdravie. Naopak, krátke a kontrolované stresové impulzy ho môžu posilniť. Patrí k nim napríklad vystavenie sa chladu, intenzívne dychové cvičenia či vysoko intenzívny intervalový tréning (HIIT).„Krátkodobý stres zlepšuje funkciu imunitného systému,“ hovorí Huberman.

Cieľom teda nie je vyhýbať sa stresu, ale naučiť sa s ním vedome pracovať – vyvolať ho, keď je to potrebné, a následne ho aj vedome utíšiť. „Telo môže vstúpiť do stavu ‚pohotovosti‘ a bdelosti, zatiaľ čo myseľ zostáva pokojná. Je to biologicky možné, nie je to len psychologický trik,“ hovorí Huberman.

Jednoduchý dychový manéver – dvojitý nádych nosom a pomalý výdych ústami – môže znížiť hladinu kortizolu v priebehu pár minút. Tento spôsob aktivuje tzv. parasympatikus a vracia organizmus do rovnováhy.

Ďalším osvedčeným nástrojom je tzv. non-sleep deep rest (NSDR), pri ktorom mozog zostáva bdelý, no telo prechádza do stavu hlbokej relaxácie, podobne ako pri spánku.

Z dlhodobého hľadiska Huberman odporúča zaradiť aj doplnky, napríklad ashwagandhu alebo apigenín, ktoré regulujú hladinu kortizolu a zlepšujú zvládanie chronického stresu.

Kortizol netreba démonizovať, ale pochopiť. Správne načasovaný stres môže stimulovať výkon aj imunitu. Najefektívnejší prístup spočíva v striedaní hormonálnej aktivácie (kortizol, adrenalín) a nervovej regenerácie (parasympatikus).

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking