Neuveriteľný omyl: Egypťanov sme nepochopili. Vedci odhaľujú pravdu o starých múmiách

Za mumifikáciou egyptských panovníkov je možno niečo úplne iné, ako si ľudia myslia. Roky sme si mysleli, že bol tento akt vykonávaný z dôvodu uchovania tiel starých Egypťanov po smrti, avšak najnovšie viacero expertov tvrdí, že to tak nie je, píše The Guardian.

Stále viac archeológov sa prikláňa k názoru, že mumifikácia neslúžila na „zakonzervovanie“ egyptských vládcov a tieto účinky boli skôr vedľajším efektom než dôvodom procesu.

Skutočný dôvod mumifikácie mal byť iný

Podľa expertov mala mumifikácia v skutočnosti slúžiť na to, aby telá dosiahli výzor, ktorý by „prijali bohovia“. Čiže malo ísť o náboženskú záležitosť, pri ktorej sa telá mŕtvych panovníkov doslova premenili na umelecké diela – sochy. Cieľom mumifikácie tak bolo dosiahnuť, aby sa obyvateľ hrobky zhodoval s tzv. „božským vzorcom“, píše ScienceAlert.

Táto teória absolútne vyvracia všeobecne prijímaný názor o tom, na čo slúžila mumifikácia.

zdroj: blog.warsawmummyproject

Za obrovský omyl v chápaní toho aktu podľa odborníkov môžu prví moderní egyptológovia, ktorí si mysleli, že dôvodom mumifikácie bola viera v posmrtný život, pri ktorom bude telo ešte potrebné.

„Myšlienka, ktorú sme zdedili od viktoriáncov, že celý proces mumifikácie bol urobený preto, aby bolo mŕtve telo zachované tak, ako to bolo v živote, nie je správna,“ hovorí pre The Guardian Campbell Price, popredný egyptológ, ktorého kniha aktuálne sprevádza novú výstavu múmií v britskom Manchestri.

Podľa experta boli teórie raných egyptológov chybné a skutočným zámerom procesu bolo mumifikované telá „nasmerovať k božstvu“. Výstava predstavuje osem múmií a viac ako 100 ďalších starovekých predmetov a v minulosti už absolvovala medzinárodné turné.

Ako vyzerala príprava mumifikácie?

Na prípravu mumifikácie potrebovali starí balzamovači tenké dláto, medené háčiky, nôž, kanopy, teda nádoby, palmové víno, myrhu, hydroxid sodný, živicu a ovínadlá.

Starí Egypťania museli najskôr z tela veľmi rýchlo vybrať orgány. Vnútornosti boli odkladané do ozdobných rituálnych nádob (kanopa). Orgány sa vyberali zväčša do štyroch hodín po úmrtí. Práve vnútorné orgány sa rýchlo kazia a spôsobujú známy mŕtvolný zápach. V tele mohli zostať iba dva životne dôležité orgány, a to srdce a obličky.

Každá kanopa mala svoju podobu. Prvá, v ktorej bola uložená pečeň, má podobu Imseta. Druhá kanopa mala podobu Kebehsenufa so sokolou hlavou a boli v nej uložené črevá. Tretia mala podobu paviána Hapiho a boli v nej pľúca, a vo štvrtej s podobou šakala Duamutefa bol uložený žalúdok.

Proces mumifikácie

Cez ľavú nosnú dierku sa vsunulo úzke dláto a opatrne sa vyberal mozog. Obsidiánovým/pazúrikovým rituálnym nožom otvorili telo a vybrali orgány, ktoré uložili do kanôp.

Celé telo bolo vytreté palmovým vínom, aby ho nezačali rozkladať baktérie. Dutinu vypchali myrhou a ak nedržala tvar, pridali niekoľko mieškov s pieskom. Telo zašili a pustili sa do úpravy zovňajšku. K tomu patrilo napríklad nalíčenie faraóna vrátanie očných liniek a tieňov.

Opäť sa zopakovala alkoholová kúra a kúpeľ v silno aromatických bylinách. Telo sa muselo ešte poriadne pokryť hydroxidom sodným, respektíve roztokom, ktorý starí Egypťania získavali z jazier neďaleko dnešného hlavného mesta Káhiry. Tiež ho obalili špeciálnou soľou-nátronom.

Vďaka horúcemu podnebiu sa telo obalené hydroxidom sodným nechávalo sušiť približne 60 až 70 dní. Vďaka hydroxidu sodnému zostala podoba mŕtveho celkom zachovaná.

Posledný úkon mumifikácie je obaľovanie mŕtveho pruhmi plátna. Bohatý človek bol ovinutý až 20 vrstvami plátna. Ak by tieto pruhy boli zmerané, boli by dlhé až 400 metrov.

Nakoniec bolo telo zosnulého uložené do sarkofágu s mnohými amuletmi a následne bol sarkofág uložený do väčšieho. Faraóni boli uložení zvyčajne až v troch sarkofágoch a z toho posledný bol vyrobený z masívneho kameňa.