Nové pravidlá dedenia na Slovensku: Deti dostanú menej, byt môžeš zdediť aj po susedovi (PREHĽAD)

Návrh nového Občianskeho zákonníka zásadne mení spôsob, akým budeme na Slovensku dediť. Dôraz sa kladie na vôľu poručiteľa, pribúdajú nové nástroje a niektoré pravidlá sa sprísňujú. Čo to v praxi znamená pre teba a tvoju rodinu?

Budeš môcť uzavrieť dedičskú zmluvu. Získaš istotu – alebo záväzok

Doteraz si mal na výber medzi dedičstvom zo závetu alebo zo zákona. Po novom pribudne možnosť uzavrieť dedičskú zmluvu. Tá môže byť aj odplatná, čo znamená, že napríklad niekto sa zaviaže starať sa o teba na staré kolená a ty mu za to zaručíš dedičstvo.

• Príklad z praxe: 75-ročný muž uzavrie so susedom zmluvu, že ak sa oňho bude doživotne starať, sused zdedí jeho byt. Dedičská zmluva má silnejšiu váhu než závet – v prípade sporu má prednosť.

Dedičstvo môžeš rozdeliť  medzi ľudí aj inštitúcie

Zákon znovu zavádza inštitút odkazu (legatum), ktorý umožňuje určiť, že konkrétnu vec má po tvojej smrti získať niekto, kto nie je dedičom.

• Príklad: Chceš, aby tvoju cennú knižnicu získala miestna knižnica, ale zvyšok majetku pôjde deťom. Toto vieš urobiť práve odkazom. Knižnica tak nezodpovedá za žiadne tvoje dlhy, ale má nárok len na tvoje knižné kúsky.

Hodnota takýchto odkazov nesmie presiahnuť 25 % čistej hodnoty dedičstva. Inak sú právne „nevymožiteľné“ – teda nebudú sa dať súdne vymáhať.

Dedič môže dostať aj povinnosť, nielen majetok

Ďalšou novinkou je príkaz, ktorým poručiteľ (teda zomretý) dedičovi nariadi niečo urobiť, zdržať sa alebo strpieť.

• Príklad: Otec napíše do závetu, že syn sa má postarať o jeho psa alebo udržiavať rodinný hrob. Takýto príkaz nie je o peniazoch, ale o konaní – a nie vždy sa dá vymáhať na súde.

Môžeš si určiť správcu dedičstva

Nový zákon umožní poručiteľovi vopred určiť správcu dedičstva – teda osobu, ktorá sa o majetok postará medzi smrťou a rozhodnutím súdu. Ak ho neurčí, správcu vymenuje súd.

• Príklad: Ak zanecháš nehnuteľnosť, ktorú treba udržiavať (napr. v zime vykurovať alebo strážiť), správca zabezpečí, aby neprišlo k jej poškodeniu, kým sa nerozhodne o dedičstve.

Dedičstvo môže súd rozdeliť autoritatívne

Ak sa dedičia nedohodnú, súd dnes potvrdí, že všetci sú spoluvlastníkmi podľa podielov. Po novom bude možné (ak o to niektorý z dedičov požiada a pôjde o komplikovaný prípad), aby súd rozhodol, kto čo dostane.

• Príklad: Ak si po tebe dvaja súrodenci nevedia rozdeliť dom a hádajú sa, súd môže rozhodnúť, že dom pripadne jednému a druhý dostane finančný vyrovnávací doplatok. Zníži sa tak počet ďalších súdnych sporov.

Dedičov bude viac

Zákon rozširuje aj okruh zákonných dedičov. Ak nemáš deti ani manžela/manželku, doteraz mohli dediť súrodenci a ich deti. Po novom budú môcť dediť aj potomkovia tvojich sesterníc a bratrancov – bez obmedzenia generácií.

• Príklad: Zomrieš bez závetu a bez blízkych príbuzných. Po novom môžu dediť aj deti tvojho prasynovca, hoci si ich v živote nestretol. Zákon tak chce zabrániť tzv. odúmrti – keď majetok pripadne štátu.

Naopak, v ďalšej skupine príbuzných (napr. prarodičia) sa už takto „nekonečne“ nebude pokračovať. Ich podiely môžu zdediť len ich deti a vnúčatá, nie vzdialenejší príbuzní.

Veritelia budú lepšie chránení

Ak poručiteľ zanechá dlhy, dedič za ne naďalej ručí len podľa svojho podielu. Nezavedie sa teda spoločná a nerozdielna zodpovednosť, ako je to v iných krajinách.

Zároveň však pribudnú dve výnimky:

• Dedič, ktorý dostane vyrovnávací doplatok od iného dediča, bude ručiť aj za jeho dlhy – ak neboli ešte splatené.
• Veritelia budú mať prednosť pri predaji vecí z dedičstva, ak pôjde o pozostalostné pohľadávky.

Dedičské konanie bude plynulejšie

Súčasná prax spája potvrdenie dedičstva a jeho rozdelenie do jedného súdneho rozhodnutia. Tento princíp zostane zachovaný, no pri komplikovaných prípadoch s veľkým majetkom bude možné, aby súd dedičstvo rozdelil autoritatívne – ako sme už uviedli vyššie.

Čo si z toho vziať? Ak si chceš byť istý, že tvoj majetok po smrti skončí tam, kde si praješ, závet už nemusí stačiť. Využiť môžeš dedičskú zmluvu, odkaz či príkaz, a zároveň počítať s menším povinným podielom pre deti.

Na druhej strane, ak si potenciálny dedič, priprav sa na to, že zákon ti garantuje menej než doteraz a ak chceš mať istotu, že niečo získaš, možno budeš musieť konať aktívne už počas života poručiteľa.

Nová úprava dedičstva prinesie viac spravodlivosti a flexibility, ale aj väčšiu zodpovednosť pre všetkých zúčastnených. Oplatí sa na ňu pripraviť už teraz – nielen právne, ale aj ľudsky.

Návrh je v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) do 1. decembra 2025 a účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2027.

Vydedenie syna či dcéry

Pri dedení má zvláštne postavenie najbližšia rodina. Deti patria medzi tzv. neopomenuteľných dedičov – teda ľudí, ktorým zákon garantuje minimálny podiel na majetku rodiča, aj keď by ich chcel v závete obísť. Rozlišuje sa pritom, či ide o maloleté alebo plnoleté dieťa. Maloleté dieťa dostáva celý svoj zákonný podiel. Plnoleté dieťa má nárok aspoň na polovicu svojho zákonného podielu.

V praxi to znamená, že ak rodič napíše závet a všetok majetok odkáže inej osobe, deti si aj tak môžu uplatniť svoj „povinný podiel“. Ide o základnú právnu ochranu rodinných väzieb.

Kedy možno dieťa vydediť

Zákon pripúšťa aj situácie, keď rodič môže dieťa z dedenia vylúčiť. Hovoríme o vydedení. Nestačí však len napísať, že dieťa „nič nedostane“. Musí existovať konkrétny dôvod, ktorý zákon uznáva.

Rodič môže dieťa vydediť, ak:

• neposkytlo potrebnú pomoc, keď ju rodič potreboval (napríklad pri chorobe alebo v starobe),
• dlhodobo nejaví skutočný záujem o rodiča, aj keď na to má možnosti,
• bolo právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin na viac ako rok väzenia,
• trvalo vedie život, ktorý je v rozpore s bežnými pravidlami (napríklad dlhodobé závislosti a opakované zanedbávanie povinností).

Každý prípad býva citlivý a ťažký. Vydedenie sa často dotkne aj vzťahov medzi súrodencami či vnukmi. Preto právnici odporúčajú, aby človek, ktorý o tom uvažuje, najskôr vyhľadal odbornú radu. Správne formulovaný závet alebo vydedenie dokáže predísť neskoršiemu súdnemu sporu, ktorý môže trvať roky.

Postup pri dedičskom konaní

Smrť blízkeho človeka automaticky spúšťa dedičské konanie. Netreba oň žiadať, nezačína ho rodina ani príbuzní – spúšťa ho súd, a to na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Následne poverí notára, ktorý koná ako súdny komisár a celý proces vedie. Notára si pritom nemôžeš vybrať, systém ho pridelí automaticky. Dedičské konanie prebieha podľa Civilného mimosporového poriadku a má tri hlavné fázy: prípravu, prejednanie a skončenie.

Prvá fáza: Zisťovanie majetku a dedičov

Na začiatku notár zisťuje, či po zosnulom existuje závet alebo listina o vydedení a či sú tieto dokumenty platné. Následne vyhľadáva všetok majetok aj prípadné dlhy zosnulého. Informácie si vyžiada z bánk, katastra nehnuteľností, obchodného registra, a tiež od osoby, ktorá zabezpečila pohreb. Cieľom je zostaviť kompletný súpis aktív aj pasív.

V prípade, že majetok je minimálny alebo žiadny, dedičské konanie môže byť v tejto fáze zastavené. Vtedy súd rozhodne, že majetok pripadne osobe, ktorá uhradila pohreb. Ak je však dedičstvo významnejšie, pokračuje sa do ďalšej etapy.

Marius Pedersen sa chystá odísť zo Slovenska. Na stole je predaj najväčšieho odpadového hráča na trhu

Druhá fáza: Prejednanie dedičstva

Notár oficiálne informuje všetkých potenciálnych dedičov, že sa začalo dedičské konanie. Dedič má možnosť dedičstvo prijať alebo odmietnuť. Táto informácia mu príde buď ústne – zapísaná do zápisnice počas pojednávania – alebo písomne, doručená do vlastných rúk.

Ak sa rozhodneš dedičstvo odmietnuť, máš na to zákonnú lehotu jeden mesiac od doručenia upovedomenia. Dôvod, prečo sa ho vzdávaš, nikto skúmať nebude – najčastejšie ide o situácie, keď je dedičstvo zadlžené. Dôležité však je vedieť, že dedičstvo sa odmieta ako celok. Nemôžeš si nechať dom a odmietnuť dlhy. Prijímaš alebo odmietaš všetko naraz. Po odmietnutí tvoje miesto v poradí zaujmú tvoji potomkovia.

Rozhodnutie odmietnuť je definitívne. Ak ho raz vykonáš, už ho nemožno odvolať, a to ani vtedy, keď sa neskôr objaví ďalší majetok, o ktorom si v čase rozhodnutia nevedel.

Tretia fáza: Rozhodnutie súdu

Po tom, ako sa overí všetok majetok a stanoví sa, kto má na dedičstvo nárok, súd vydá rozhodnutie – tzv. uznesenie o dedičstve. V ňom potvrdí, komu majetok pripadne. Môže ísť o jediného dediča, viac dedičov, alebo aj o štát, ak nikto nededí.

Ak sa medzi dedičmi podarí dosiahnuť dohodu, súd ju schváli a podľa nej rozdelí majetok. Ak sa však dedičia nedohodnú, súd potvrdí ich podiely podľa zákona. V komplikovaných prípadoch, napríklad ak ide o veľký majetok alebo napäté rodinné vzťahy, môže súd rozhodnúť autoritatívne – pridelí jednotlivé veci konkrétnym dedičom a určí aj prípadné vyrovnávacie doplatky.

Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť buď po uplynutí 15 dní od jeho doručenia, alebo okamžite, ak sa všetci účastníci vzdajú práva na odvolanie už na pojednávaní.

Čo ak sa neskôr objaví nový majetok?

Stáva sa, že až po skončení dedičského konania sa objaví nový majetok – napríklad zabudnutý bankový účet alebo nehnuteľnosť. Vtedy sa spúšťa tzv. dodatočné konanie o dedičstve. Môže ho iniciovať súd, notár, obec, ale najčastejšie ho podáva samotný dedič. Musí však preukázať, že ide naozaj o majetok zosnulého – napríklad listom vlastníctva alebo kúpnou zmluvou.

Za takéto konanie sa platí poplatok – 1 % z hodnoty novoobjaveného majetku, najmenej však 10 eur a najviac 250 eur. K tomu sa pridáva aj základný súdny poplatok vo výške 10 eur.

Koľko trvá dedičské konanie?

Zákon nestanovuje žiadne pevné lehoty na jeho ukončenie. V jednoduchých prípadoch trvá niekoľko týždňov, v komplikovaných prípadoch aj niekoľko mesiacov. Po právoplatnom skončení konania začínajú plynúť premlčacie lehoty.

Ak sa napríklad niekto domnieva, že mal tiež dediť, no nebol prizvaný, má tri roky na to, aby si svoje právo uplatnil súdnou cestou. Po uplynutí tejto lehoty už jeho nárok nemusí byť úspešne vymáhateľný.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska