Nové pravidlo zaťažilo milióny Slovákov: Chceli rovnaké platy, firmy majú množstvo práce navyše

Rozdiely v platoch mužov a žien patria k problémom, ktoré sa Slovensku dlhodobo nedarí odstrániť. Najnovšie dostupné údaje Eurostatu ukazujú, že rodový mzdový rozdiel na Slovensku dosahoval 15,7 %. Údaj za minulý rok zatiaľ nie je k dispozícii. Aj preto prišla nová smernica, ktorej cieľ znie jednoznačne – zvýšiť transparentnosť a posilniť právo mužov a žien na rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

Slovensko od 7. júna 2026 zaviedlo zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktorým do nášho právneho poriadku prenieslo európsku smernicu o transparentnosti odmeňovania. Zamestnanci vďaka nej získavajú nové možnosti, ako sa dostať k informáciám o odmeňovaní, a firmy musia postupne zaviesť transparentnejšie pravidlá.

Lenže spôsob, akým sa dobrý úmysel pretavil do praxe, sa nestretol iba s pozitívnymi reakciami. Zamestnávatelia upozorňujú, že spolu s transparentnosťou dostali aj nové administratívne povinnosti, náklady a riziko sankcií.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) patrí medzi kritikov novej úpravy. Podľa nej problém nie je v samotnom princípe rovnakého odmeňovania, ale v množstve nových povinností, ktoré jeho presadzovanie prináša firmám.

Aké novinky priniesla európska smernica? 

Základom zmien je európska smernica 2023/970 o transparentnosti odmeňovania. Jej cieľom je posilniť uplatňovanie princípu, podľa ktorého majú ženy a muži dostať rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Slovensko ju premietlo do zákona č. 76/2026 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 7. júna 2026.

Zmeny pocítia ľudia už pri hľadaní práce. Uchádzač má dostať informáciu o nástupnej mzde alebo jej rozpätí ešte pred pracovným pohovorom a zamestnávateľ sa nemá pýtať na jeho predchádzajúci plat. Zamestnanci zároveň získavajú právo požadovať informácie o svojej úrovni odmeňovania a priemerných úrovniach odmien ľudí vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, rozdelené podľa pohlavia.

Ďalšou časťou je reportovanie rozdielov v odmeňovaní. Podľa európskych pravidiel sa týka zamestnávateľov od 100 pracovníkov, pričom povinnosti nabiehajú postupne podľa veľkosti firmy. Ak reportovanie odhalí v určitej kategórii pracovníkov rozdiel medzi priemernou úrovňou odmeňovania žien a mužov najmenej 5 %, ktorý firma nedokáže odôvodniť objektívnymi, rodovo neutrálnymi kritériami a v stanovenej lehote ho nenapraví, nasleduje spoločné posúdenie odmeňovania.

Rovnosť áno, ďalšia byrokracia nie

Práve praktické vykonávanie nových pravidiel smernice vyvoláva kritiku časti zamestnávateľov. RÚZ upozorňuje, že firmy budú musieť pracovať s veľkým množstvom mzdových údajov, triediť ich, vyhodnocovať a pri väčších zamestnávateľoch aj reportovať štátu. Podľa únie tak k už existujúcej ochrane pred diskrimináciou pribudla ďalšia administratívna vrstva.

„Nový zákon vnímame ako duplicitný, ktorý neprináša nové práva zamestnancom, ale nové povinnosti zamestnávateľom,“ uviedol generálny sekretár RÚZ Martin Hošták.

Zásadný zlom na trhu práce je tu. Odborníci vysvetľujú, ako nové pravidlá zmenia výplaty aj pohovory

Zamestnávatelia zároveň upozorňujú na citlivú hranicu 5 %. Tá však neznamená, že každý rozdiel nad päť percent je automaticky diskrimináciou a firma musí okamžite dorovnať platy. Európske pravidlá umožňujú rozdiel zdôvodniť objektívnymi a rodovo neutrálnymi kritériami. Problém nastáva vtedy, keď takýto rozdiel firma nevie objektívne vysvetliť a následne ho ani nenapraví.

Práve tu RÚZ upozorňuje na realitu odmeňovania. Dvaja ľudia môžu pracovať na podobnej alebo rovnakej pozícii, no ich výsledná mzda môže zohľadňovať rozdielnu prax, kvalifikáciu, mieru zodpovednosti či pracovný výkon. Rozdielna výplata preto podľa zamestnávateľov nemusí automaticky znamenať nerovné zaobchádzanie.

Obava firiem smeruje aj k tomu, aby nová smernica neviedla k príliš rigidným mzdovým systémom. Podľa RÚZ môže byť výsledkom novej smernice viac výkazníctva, vyššie náklady na administratívu a ďalšia povinnosť pre firmy v období, keď už riešia rastúce náklady a konkurencieschopnosť.

Na druhej strane, samotný princíp transparentnosti reaguje na reálny problém. Európska komisia argumentuje tým, že zamestnanec bez informácií často ani nedokáže zistiť, či je za rovnakú alebo rovnocennú prácu odmeňovaný horšie. Nové pravidlá preto majú presunúť časť informačnej prevahy od zamestnávateľa smerom k zamestnancovi a uľahčiť odhaľovanie neopodstatnených rozdielov v platoch.

Zamestnávatelia sa už nebudú môcť pýtať na tvoj predchádzajúci plat: Prichádzajú nové pravidlá (ROZHOVOR)

Spor teda nie je iba o tom, či majú ženy a muži dostávať za rovnakú prácu rovnakú odmenu. Otázkou je najmä to, koľko administratívy je primeranou cenou za to, aby sa tento princíp dal v praxi aj účinne kontrolovať.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika