Novostavby v Bratislave zdraželi až o desatinu. Ak plánuješ nový byt, priprav si veľký balík peňazí

Bývanie v Bratislave je drahé. Na jeho cenu vplýva veľa faktorov, jedným z nich je komplikovanosť a dlhá doba povoľovacích procesov. To nielen znižuje konkurenciu na trhu (jednoducho nie je dosť developerov, ktorí sú ochotní a schopní vziať na seba riziká súvisiace s novou výstavbou), ale priamo vplýva aj na cenu konečných bytov.

Novostavby o to viac. Tie v Bratislave zdraželi medziročne o 12,5 percenta. Vyplýva to z analýzy realitnej spoločnosti Lexxus o stave nehnuteľností v hlavnom meste za tretí kvartál tohto roka, informovala o tom tlačová agentúra SITA.

„Ku koncu tretieho kvartálu 2020 dosiahla priemerná cena voľných bytov hodnotu 2 728 bez DPH za meter štvorcový. Rast cien na trhu novostavieb opäť zrýchľoval i napriek nejasnej situácii na trhu,“ uvádza rizikový manažér a odhadca cien nehnuteľností realitnej spoločnosti Peter Ondrovič a dodáva, že v medziročnom porovnaní ide o nárast o 12,5 percenta.

„Podobne rýchlu dynamiku rastu bolo možné vidieť aj pri medzikvartálnom porovnaní, kde priemerná cena voľných bytov stúpla o niečo menej ako 5 percent,“ dodal.

Ceny bratislavských bytov sú závratné. Tisícky eur za meter štvorcový už nie sú ničím výnimočným

Ceny idú nahor v dôsledku zmeny skladby bytov

Z pohľadu jednotlivých projektov priemerná cena voľných bytov vzrástla v rámci 31 projektov v dôsledku zmeny skladby bytov či úprav cenníkových cien smerom nahor.

„Na rezidenčnom trhu v Bratislave bolo na konci tretieho kvartálu 81 aktívnych projektov. Na trh pribudlo osem nových projektov a dve nové etapy v rámci už existujúcich projektov. Osem projektov ukončilo predaj vypredaním svojej ponuky, 11 projektov na trhu rozšírilo svoju ponuku oproti druhému kvartálu a jeden projekt redukoval rozsah svojej ponuky,“ uvádza Ondrovič a dodáva, že ceny predaných bytov dosiahli 2 379 eur bez DPH za meter štvorcový a z hľadiska vývoja cien jednotlivých častí na trhu nehnuteľností priemerná cena predaných bytov rástla najpomalšie.

Priemerný Slovák musí šetriť dva životy, aby si kúpil byt. Žiaľ, netýka sa to len Bratislavy

„V prípade celkovej ponuky voľných bytov sme zaznamenali mierny pokles, pričom ku koncu sledovaného obdobia ponuku tvorilo 2 061 bytových jednotiek, čo je o 3,3 percenta menej ako v druhom kvartáli,“ uvádza Ondrovič a dodáva, že v rovnakom sledovanom období sa, naopak, počet predaných bytov zvýšil.

„V mesiacoch júl až september tohto roka sa zazmluvnilo celkom 549 bytov. V porovnaní s minulým kvartálom tak ide o navýšenie o 40,4 percenta, medziročne však ide o pokles o 19,4 percenta,“ dodáva. Z celkového pohľadu predaných bytov sa ich najviac predalo v druhom bratislavskom okrese – 228 bytových jednotiek.

„V porovnaní s minulým kvartálom sa najmenej darilo Starému Mestu, kde sa predalo len 33 bytových jednotiek,“ uzavrel.

Náklady na bývanie máme najdrahšie z celej V4

Náklady na bývanie ukrajujú z rodinných rozpočtov na Slovensku takmer štvrtinu, čo je v rámci EÚ najvyšší podiel. V aktuálnej analýze o tom informuje spoločnosť WOOD & Company, ktorú analyzovala SITA. Vo výdavkoch na bývanie sú zahrnuté nájomné, údržba a oprava obydlí, energie, dodávka vody a iné služby pre domácnosti, ako je napríklad odvoz odpadu.

zdroj: Petra Stanová

V roku 2019 podiel výdavkov na bývanie z celkových spotrebných výdavkov predstavoval 24 %. V rámci krajín EÚ išlo o najvyšší podiel. Priemer za EÚ bol vlani na úrovni 19 %. Nižšie úrovne ukazovateľa dosiahli všetci naši susedia z V4. V prípade Maďarska bol podiel 15 %, v Poľsku 17 % a v Českej republike 21 %. Analýza, ktorú zverejnila spoločnosť v pondelok, vychádza z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2019 a prvý polrok 2020.

Na jedného obyvateľa Slovenska vlani pripadali náklady súvisiace s bývaním vo výške 2 680 eur, uviedla pre SITA analytička WOOD & Company Eva Sadovská. V súhrne ide o najvyššiu sumu v rámci krajín V4. V Maďarsku na obyvateľa pripadala suma 1 316 eur, v Poľsku 1 608 eur. Najbližšie k úrovni SR má Česká republika s 2 557 eurami na obyvateľa.

Vo vyspelejších krajinách EÚ, kde sú vyššie nielen platy, ale aj ceny, zaplatia obyvatelia za bývanie viac. Na cenu má vplyv aj spotreba energií či využívanie služieb súvisiacich s bývaním. Najvyššie ročné výdavky na bývanie v prepočte na obyvateľa vykázali vlani vo Fínsku, v Dánsku a Luxembursku, a to v rozpätí 6 200 až 8 200 eur. Naopak, najnižšie náklady mali v súvislosti s bývaním Bulhari, a to necelých 1 100 eur.