NOVÝ PRIESKUM: Zlepšenie korona situácie Slovákom pomohlo, nezaočkovaní sa cítia horšie

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ realizuje sériu výskumov, v ktorej sleduje postoje ľudí od začiatku karanténnych opatrení. Prieskumná spoločnosť MNFORECE a komunikačná agentúra Seesame, v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, doteraz zrealizovali desať prieskumov.

Najnovší prieskum prebehol počas voľnejších letných opatrení v období od 15.7. do 20.7. 2021. Počas týchto dní klesali počty hospitalizovaných ľudí a epidemiologická situácia bola veľmi priaznivá. Výsledky ukázali, že miera depresívnych pocitov značne klesla.

Depresívne pocity klesajú

Výskumníci pozorovali Slovákov a Slovenky od Novembra 2020. Namerané dáta ukázali, že depresívne pocity kontinuálne klesajú. Zatiaľ čo v Novembri iba pätina respondentov nepociťovala depresívne pocity (21,2 %), v júli to už bola skoro tretina (31,5 %). Spoločne s nimi klesá aj počet tých respondentov, ktorí odpovedali, že zažívajú depresívne pocity väčšinu času.

Nezaočkovaní sa cítia horšie

Dáta ďalej ukázali, že vo všetkých vekových skupinách sa depresívne pocity vyskytujú viac u nezaočkovaných ako zaočkovaných respondentov. Kým približne iba pätina zaočkovaných respondentov uviedla, že často prežívala depresívne pocity, z nezaočkovaných to uviedla až takmer tretina respondentov.

Mladí sú v depresii viac

Ešte v máji 2021 práve respondenti do 30 rokov najčastejšie uvádzali, že neprežívajú žiadne pozitívne pocity. Avšak začiatkom júla to boli respondenti vo veku 30 až 39, spomedzi ktorých sa až 40 % cítilo veľmi často smutne a neprežívalo žiadne pozitívne pocity.

„Pri bližšom pohľade na túto vekovú skupinu vidíme, že práve v nej sa nachádza najmenej zaočkovaných respondentov. Na základe výsledkov prieskumu môžeme predpokladať, že zaočkovanosť súvisí i s pozitívnejším prežívaním respondentov,” poznamenáva Kamila Urban z ÚVSK SAV.

Stres klesá pomalšie ako depresívne prežívanie

V Novembri vôbec nezažívala stres štvrtina respondentov – 25,2%, v júli dáta ukázali iba približne trojpercentné zlepšenie. Stres zažívajú najčastejšie respondenti do 40 rokov.

„Kým v miere depresívneho prežívania sledujeme výrazný pokles, miera zažívaného stresu klesá oveľa pomalšie a predpokladáme, že súvisí i s inými osobnými, pracovnými či spoločenskými udalosťami na Slovensku,“ konštatuje Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Rovnako ako depresívne pocity, aj prežívaný stres sa líši u zaočkovaných a nezaočkovaných respondentov. Stres väčšinu času zažívalo až 9 % ľudí, ktorí ešte nie sú rozhodnutí, či sa dajú zaočkovať. Iba 3% zaočkovaných respondentov odpovedalo, že pociťuje stres väčšinu času. U rozhodnutých nezaočkovaných to bolo 5,3 % ľudí. Dáta teda ukázali, že tí, ktorí nevedia, či sa dajú zaočkovať, prežívajú stres najčastejšie.

„Vysvetľujeme si to tým, že 44 % z týchto respondentov uviedlo, že nikto v ich okolí sa koronavírusom nenakazil a teda vnímajú vlastnú možnosť nakazenia sa ako málo pravdepodobnú. Daný predpoklad potvrdzuje aj to, že až štvrtina z nezaočkovaných respondentov odpovedala, že sa vôbec necíti ohrozených epidémiou koronavírusu. Pocit ohrozenia výrazne súvisí s mierou prežívaného stresu. Čím viac sa respondenti cítia ohrození epidémiou, tým častejšie sú nervózni.“ doplnila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Spoločnosť sa rúti do záhuby

Tretina respondentov uviedla, že Slováci a Slovenky sa od začiatku pandémie zmenili skôr k horšiemu v porovnaní s tým, akí boli pred Marcom 2020. Až 40 % si myslí, že sa spoločnosť celkovo zmenila skôr k horšiemu. Aj v tomto prípade odpovede súviseli s tým, či sú respondenti zaočkovaní alebo nie.

Kým približne štvrtina zaočkovaných respondentov uviedla, že sa spoločnosť a ľudia po príchode kovidu zmenili skôr k horšiemu, až 57,8 % nezaočkovaných respondentov si odpovedalo, že sa spoločnosť zmenila k horšiemu a 43,6 %, že sa ľudia zmenili k horšiemu.

„Pocit ohrozenia koronavírusom a spokojnosť s postupom vlády ovplyvňuje ochotu Slovákov a Sloveniek dať sa zaočkovať a tiež vplýva na ich psychické zdravie – prežívaný stres a depresívne pocity a v neposlednom rade negatívne ovplyvňuje ich vnímanie spoločnosti a ľudí na Slovensku,“ dodáva Urban z ÚVSK SAV.

Čítaj viac z kategórie: Koronavírus