„O 10 rokov nebudeš pracovať a peniaze stratia hodnotu.“ Elon Musk predpovedá totálnu dominanciu AI

Varuje, že možno patríme k poslednej generácii, ktorá sa riadi pracovným rozvrhom. Elon Musk na Americko-saudskom investičnom fóre vo Washingtone, D.C. predstavil víziu, ktorá posúva diskusiu o budúcnosti ľudstva na novú úroveň.

Podľa neho sa počas nasledujúcich desiatich až dvadsiatich rokov stane práca dobrovoľnou. Vývoj umelej inteligencie a rýchly postup robotiky vytvorí svet, v ktorom ľudia nebudú pracovať kvôli prežitiu, ale len vtedy, keď budú sami chcieť.

„Práca sa zmení na voľbu. Bude pripomínať šport alebo videohru či čokoľvek podobné,“ cituje Muska portál Fortune. „Keď niekto túži pracovať, pripomína to rozhodovanie medzi nákupom zeleniny v obchode a pestovaním zeleniny na záhrade. Pestovanie dá viac námahy a napriek tomu to ľudia robia, pretože ich to baví.“

Budúcnosť práce podľa Elona Muska

Podľa vízie, ktorú Elon Musk opisuje, nevznikne svet dobrovoľnej práce náhodou. Bude ho formovať armáda miliónov robotov, ktorí posunú produktivitu na úroveň, akú dnešné hospodárstvo ešte nepozná.

Elon Musk pritom nehovorí len z pozície vizionára, ale aj generálneho riaditeľa spoločnosti, ktorá má trhovú hodnotu približne 470 miliárd dolárov. Už dlhšie totiž smeruje k tomu, aby Tesla nebola iba obyčajnou automobilkou. Prepája ju s vlastnou víziou civilizácie riadenej umelou inteligenciou a robotmi, pričom až 80 % hodnoty spoločnosti má pochádzať práve z robotického segmentu.

Opiera sa pritom o predpoklad, že pokročilá robotika vygeneruje takú úroveň produktivity, ktorá prekoná čokoľvek, čo ľudia dokázali v doterajšej histórii. Zároveň priznáva, že projekty humanoidných robotov stále zápasia s oneskoreniami, no napriek tomu ich považuje za jadro budúcej ekonomiky.

Elon Musk pri vysvetľovaní svojho uvažovania siaha k literárnej inšpirácii. Odkazuje na sériu sci-fi románov Culture od Iaina M. Banksa, v ktorej autor opisuje civilizáciu po ére nedostatku. Spoločnosť v týchto knihách žije pod dohľadom bytostí založených na umelej inteligencii, pričom nepozná tradičné zamestnanie a nefunguje na logike zárobku.

„V tých knihách peniaze neexistujú. Je to celkom zaujímavé,“ povedal Musk. „A tipujem, že keď pôjdeme ďalej do budúcnosti – za predpokladu, že AI a robotika budú naďalej napredovať, čo sa zdá pravdepodobné – peniaze prestanú byť relevantné.“

Ako má teda vyzerať sociálny model zajtrajška? Musk na podujatí Viva Technology 2024 spomenul koncept, ktorý nazval „univerzálny vysoký príjem“. Ide o systém, v ktorom má každý získať dostatok zdrojov na pohodlný život aj bez nutnosti pracovať. Musk síce nepredložil konkrétny mechanizmus fungovania tohto modelu, no zdôraznil, že pokročilá automatizácia dokáže zabezpečiť dostatok tovarov a služieb pre celú populáciu.

Týmto smerovaním sa Elon Musk približuje k úvahám generálneho riaditeľa OpenAI Sama Altmana. Ten dlhodobo argumentuje v prospech univerzálneho základného príjmu, ktorý definuje ako pravidelné bezpodmienečné platby jednotlivcom, zvyčajne vyplácané štátom.

Obavy z nekontrolovanej umelej inteligencie

Robotizácia napreduje závratným tempom. Ako informoval Fontech, čínska spoločnosť UBTECH Robotics nedávno oznámila masové nasadenie humanoidných robotov Walker S2 v priemyselných prevádzkach. Automatizácia, ktorú Elon Musk opisuje ako jeden z pilierov budúcej ekonomiky, tak už dnes prestupuje z roviny sci-fi do reality výrobných fabrík.

No kým Musk pozerá na tieto zmeny optimisticky, časť odborníkov sleduje rovnaký vývoj s obavami. Najvýraznejšie znie hlas Geoffreyho Hintona, ktorého odborná komunita označuje za „krstného otca umelej inteligencie“. Tento vedec netvrdí, že umelá inteligencia zachráni ľudstvo. Hovorí skôr o scenároch, pri ktorých ľudia nezvládnu vlastný vynález.

„Uvedomil som si, že tieto systémy raz budú múdrejšie než my. A my sme nikdy predtým nečelili niečomu múdrejšiemu, ako sme my sami. Ak chcete vedieť, aký je život bez intelektuálnej prevahy, opýtajte sa sliepky,“ povedal v podcaste The Diary of a CEO.

Elon Musk síce rád opisuje svet, v ktorom roboty a algoritmy uvoľnia človeku ruky, no Hinton vidí slabiny najmä v nedostatočnej regulácii. „Európa má síce nejaké regulácie, ale tie sa netýkajú vojenského využitia AI. Je šialené, že vlády sú ochotné regulovať firmy a občanov, ale samy seba nie.“

Zároveň upozorňuje, že štáty už dnes investujú do autonómnych zbraňových systémov, kybernetických operácií a biologických technológií. „Ak by superinteligencia chcela zničiť ľudstvo, mohla by napríklad vytvoriť vírus, vysoko nákazlivý, smrteľný, ale s oneskorenými príznakmi. Každý by ho mal skôr, než by sme pochopili, čo sa deje.“

V inom scenári nepočíta s vírusom, ale s manipuláciou informácií. „AI by mohla poslať falošné varovanie o jadrovom útoku. Amerika by si myslela, že útočí Rusko a odpovedala by. Alebo naopak. A všetko by sa spustilo reťazovou reakciou,“ hovorí Hinton. „Možností, ako nás vyhubiť, je priveľa na to, aby sme o nich špekulovali. Musíme sa sústrediť na jediné: zabezpečiť, aby to AI nikdy nechcela.“ 

Hinton v závere siaha aj po metaforách, ktoré jasne ilustrujú jeho obavy. „Predstavte si, že doma chováte tigra. Keď je ešte mláďa, je roztomilé a zvedavé. Ale ak raz vyrastie a bude chcieť zabiť, nezastavíte ho. A AI je práve teraz tým tigrím mláďaťom. Rastie. A my musíme zabezpečiť, aby nikdy nechcelo ublížiť,“ hovorí.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking