Obľúbená pochutina je najdrahšia za 44 rokov. Jej milovníci si siahnu hlboko do vrecka

Zdražovanie potravín nie je v tomto roku nijakou novinkou. Tentokrát sa ale nepotešia milovníci čokolády, ktorí sa musia pripraviť na to, že si siahnu hlbšie do vrecka. Ako informuje portál oPeniazoch.sk, pre obavy z nedostatočnej produkcie sa stáva kakao najdrahšie za 44 rokov.

Cena termínovaného kontraktu na tonu kakaa sa so splatnosťou v decembri vyšplhala na 3 786 dolárov. Ide tak o najvyššiu sumu od roku 1979. Medziročne stúpla cena o približne 60 %.

Samozrejme, nemusí to hneď znamenať, že o toľko stúpne aj cena čokolády. Do konečnej ceny sa okrem surovín započítavajú aj mnohé ďalšie náklady. Ide aj o dopravu, spracovanie, balenie, marketing či distribúciu.

Nedostatočná produkcia

Nárast cien kakaa bude mať za následok napríklad v Spojených štátoch vysoký účet za Halloween. A to najmä preto, že sa počas posledného roku zvýšili o 52 % aj ceny cukru.

Ide o dôsledok sucha a extrémnych poveternostných podmienok. V niektorých producentských krajinách, ako napríklad Mexiko a India, veľmi málo pršalo.

Trh s kakaom ohrozuje aj nedostatočná produkcia aj pravdepodobný rast dopytu. Ako uviedla spoločnosť Spherical Insights, svetový trh s kakaom a čokoládou porastie v rokoch 2023 až 2030 priemerným ročným tempom 4,37 %.

Kakaové plantáže postihlo obdobie dažďov

„Pretrvávajú obavy z nedostatku ponuky v západnej Afrike (región, ktorý sa podieľa na svetovej produkcii kakaa približne 75 percentami) a prognózy ukazujú na tretí svetový deficit v rade v sezóne 2023 až 2024,“ informoval na konci septembra investičný poradca spoločnosti Mirabaud John Plassard.

Podľa Medzinárodnej organizácie pre kakao (ICCO) bol v sezóne 2022 až 2023 deficit na trhu 100-tisíc ton. Zber kakaových bôbov podľa nich narušili nepriaznivé poveternostné podmienky. 

Situácia bola najhoršia predovšetkým na Pobreží Slonoviny, na ktoré pripadá vyše 40 % svetovej produkcie.

„Obzvlášť intenzívne obdobie dažďov ovplyvnilo kakaové plantáže, čo spôsobilo opadávanie kvetov hneď po ich vytvorení a podporilo šírenie hubových chorôb,“ napísal denník Le Monde.

ICCO v správe, ktorú zverejnila na konci augusta, upozornila na to, že silné dažde postihli aj Ghanu. Práve tam sa žne 20 % svetovej produkcie kakaa.

Slováci vo V4 platia za potraviny najviac

Čo sa týka ceny potravín, obyvatelia Slovenska v rámci V4 platia za potraviny najviac, no aj napriek tomu nimi stále plytvajú. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pri príležitosti Svetového dňa potravy, ktorý sa pripomína 16. októbra. Priemerný Slovák podľa analytičky vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.

Priblížila, že bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 % zo svojich výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria približne 14 % z celkových nákladov.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku 11. najnižšie v EÚ. Faktom však je, že vlani boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 %.

„U našich susedov z V4 nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás, a to o 5 % ČR, 12 % Maďarsko a o 28 % Poľsko,“ spresnila Sadovská, odvolávajúc sa na údaje Eurostatu za rok 2022.

Poznamenala, že tempo zdražovania potravín v tomto roku postupne spomaľuje. „Očakávame, že inflácia potravín by mohla spomaľovať aj v nasledujúcich mesiacoch a ešte viac sa priblížiť k úrovni 10 %. Avšak v rámci krajín EÚ patríme medzi tie, ktoré majú tento rok jedno z najvýraznejších zdražovaní potravín a nealkoholických nápojov,“ uviedla.

Priblížila, že na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 16 % domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi alebo domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi.

„Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, keďže podľa údajov Eurostatu si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť niečo cez 8 % domácností v EÚ,“ podčiarkla.