Odhalili možný scenár vojnového konfliktu medzi Ruskom a Európou. Fínsky portál opisuje krok za krokom

Fínsko zverejnilo doteraz utajovaný scenár možného vojenského konfliktu s Ruskom a jeho obsah vyvoláva pozornosť naprieč celou Európou. Rozhovor, ktorý pripravil fínsky portál ERR opisuje krok za krokom, ako by sa mohol konflikt začať aj eskalovať do plnohodnotnej vojny.

Najpodstatnejším momentom však nie je priamy útok, ale nečakaný incident. Ide o pád ruského vojenského lietadla na území Fínska, ktorý by mohol slúžiť ako zámienka pre ďalšiu eskaláciu.

Konflikt by nezačal bombami, ale tlakom

Podľa fínskeho prezidenta Alexandra Stubba by vojna nezačala okamžitým vojenským útokom. Prvé fázy by mali skôr zmiešaný charakter. Rusko by najskôr vyvíjalo politický tlak na Helsinki a zároveň by spustilo sériu kybernetických útokov na kľúčové inštitúcie.

Takýto postup je typický pre moderné konflikty, kde sa využívajú aj nevojenské nástroje. Cieľom by bolo oslabiť štát zvnútra, vyvolať neistotu a pripraviť priestor pre ďalšie kroky.

Napätie by sa postupne zvyšovalo aj na hraniciach a v spoločnosti, pričom by rástla aj nespokojnosť s vnútropolitickou situáciou.

Pád ruskej stíhačky

Zlomovým bodom celého scenára je incident, ktorý by mohol spustiť otvorený konflikt. Podľa rozhovoru by išlo o stroskotanie ruského vojenského lietadla na území Fínska.

Takáto udalosť by mohla byť interpretovaná ako provokácia alebo útok, čo by Rusko využilo ako dôvod na ďalšie kroky. Práve tento moment by znamenal prechod od prechodnej fázy k otvorenej vojenskej eskalácii.

Útoky na infraštruktúru a „špeciálna operácia“

Po incidente by podľa scenára nasledoval priamy útok na fínsku infraštruktúru. Cieľom by boli elektrárne, doprava alebo komunikačné systémy. Súčasťou operácie by boli aj dronové útoky a sabotážne akcie, ktoré by ešte viac narušili krajinu.

Rusko by tieto kroky mohlo označiť ako „špeciálnu vojenskú operáciu“, podobne ako v prípade Ukrajiny. Konflikt by sa však rýchlo rozšíril do plnohodnotnej vojny.

V reakcii na eskaláciu by fínske úrady vyhlásili výnimočný stav a krajina by prešla na vojnovú ekonomiku. To by znamenalo napríklad reguláciu výroby, presmerovanie zdrojov na obranu a dokonca aj zavedenie prídelového systému pre obyvateľstvo.

Dôležitú rolu zohráva geopolitika

Scenár počíta aj so širším geopolitickým vývojom. Predpokladá napríklad, že vojna na Ukrajine sa skončí prímerím, ale napätie medzi Ruskom a Západom pretrvá.

Zároveň by sa mohla prehĺbiť spolupráca medzi Ruskom a Čínou, zatiaľ čo Spojené štáty by postupne obmedzovali svoju prítomnosť v Európe.

V tomto prostredí by sa Fínsko, ktoré vstúpilo do NATO v roku 2023, mohlo stať jedným z hlavných zdrojov konfliktu.

Ålandské ostrovy

Jedným z faktorov, ktorý by mohol konflikt ešte viac vyeskalovať, sú Ålandské ostrovy. Podľa fínskeho ministerstva zahraničných vecí ide o autonómne a demilitarizované územie medzi Fínskom a Švédskom, ktoré má významnú strategickú polohu.

V roku 1856 sa na nich konala Ålandská konvencia medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a Ruskom, podľa ktorej mali ostrovy do budúcnosti ostať demilitarizované  Kontrola nad týmto územím by mohla byť predmetom sporov a ďalšieho tlaku zo strany Ruska, ktoré tieto ostrovy v minulosti vlastnilo.

Varovanie pre celú Európu

Zverejnený scenár nie je len internou analýzou jednej krajiny. Všetkým nám ukazuje, ako by mohol vyzerať moderný konflikt v Európe. Od začiatku vyvinutia tlaku až po plnohodnotnú vojnu.

Aj keď ide len o modelový príklad, jasne naznačuje, že prípadný konflikt by nemusel začať veľkým útokom, ale jedným incidentom, ktorý spustí reťazovú reakciu.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta