Odstrašujúce obrázky podobné tým z cigariet by sme mali nalepiť aj na mäso, navrhujú vedci

Nie je to ani tak dávno, čo sa na krabičkách cigariet začali objavovať odpudivé obrázky, znázorňujúce možné negatívne dopady fajčenia. Obrázky operácií, mŕtvych ľudí či rakoviny majú za úlohu ľudí odradiť od tohto nebezpečného návyku. Čo ak by sa však podobné zábery nalepili aj na obaly iných výrobkov?

Nie je žiadnym tajomstvom, že vysoká konzumácia mäsa priamo prispieva k zhoršovaniu situácie okolo globálnej klimatickej zmeny. Mäsiarsky priemysel totiž spotrebováva vysoké množstvá vody, energie a využíva veľa pôdy, ktorá by sa dala zužitkovať ekologickejšie.

Britskí vedci z Durhamskej univerzity preto vykonali prieskum, v ktorom zisťovali, ako by znepokojivé obrázky, podobné tým na cigaretách, mohli ovplyvniť zákazníkov pri nákupe mäsa. Zistili pritom, že až 10 % ľudí by pri pohľade na takto zabalené mäsové výrobky radšej siahlo po iných potravinách. Štúdia bola uverejnená v odbornom magazíne Appetite.

Najväčším strašiakom je pandémia

Výsledky sa však líšili v závislosti od toho, aký druh varovného obrázku sa nachádzal na obale. Tím výskumníkov ako vzorku použil 1 001 dospelých Britov, ktorí uviedli, že mäso jedávajú pravidelne. Následne ich rozdelil do 4 skupín, pričom boli každej skupine prezentované iné druhy varovných obrázkov na mäsových výrobkoch.

Etikety varovali pred pandemickými, zdravotnými a klimatickými rizikami konzumácie mäsa, na základe čoho boli skupiny aj rozdelené. Štvrtej skupine boli prezentované obaly bez varovných nálepiek.

zdroj: TASR/Finančné riaditeľstvo SR

Štúdia prekvapivo odhalila, že najvýznamnejší vplyv mali varovania pred pandémiou, ktoré odrádzali účastníkov od výberu mäsových jedál. Použitie tohto druhu obrázkov viedlo pozoruhodnému zníženiu o 10 %. Tesne nasledovali zdravotné varovania s 8,8 % a klimatické varovania so 7,4 %. Hoci rozdiely v účinnosti neboli štatisticky významné, účastníci vnímali klimatické varovania ako najdôveryhodnejšie z troch typov.

„Keď skombinujete rady klimatických odborníkov so skutočnosťami, že vysoký príjem mäsa je spojený s mnohými zdravotnými problémami a že spôsob, akým v súčasnosti hospodárime, je úzko spojený s rizikom vypuknutia pandémie, začne byť jasné, že súčasný spôsob, akým jeme mäso, možno nie je najlepší,“ cituje vedúceho výskumu Jacka Hughesa denník The Guardian.

Dôsledky tohto výskumu naznačujú, že zavedenie varovných označení na výrobkoch obsahujúcich mäso, podobne ako na tabakových výrobkoch, by mohlo potenciálne pomôcť pri dosahovaní národných a globálnych cieľov udržateľnosti vrátane cieľa dosiahnuť nulové emisie.

Štúdia zdôrazňuje potenciál takýchto zásahov na podporu zmien v gastronomickom zmýšľaní obyvateľstva, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť prínosom pre životné prostredie.

Ničí nás aj individuálne

Klimatická zmena však nepôsobí negatívne len na životné prostredie. Môže spôsobiť aj zvýšenie stresu v každodennom živote. Ak klimatickú úzkosť ľudia pociťujú dlhodobo a znemožňuje im bežné fungovanie, je na mieste vyhľadať odbornú pomoc. Uviedla to Zelená linka envirorezortu na sociálnej sieti.

Podľa minuloročného prieskumu 74 percent Slovákov považuje zmenu klímy za závažný problém. „Klimatická úzkosť je v psychológii relatívne nový pojem. Je to v podstate úzkosť zo zmeny klímy a jej vplyvov na krajinu a samotnú ľudskú existenciu,“ upisujú environmentalisti.

Tvrdia, že sa prejavuje ako ťaživé pocity smútku a strachu, obsesívne rozmýšľanie nad budúcnosťou, pocity bezmocnosti či beznádeje. Môžu sa objaviť aj fyziologické prejavy, ktoré zahŕňajú napríklad nespavosť, búšenie srdca či dýchavičnosť.

„Je však dôležité aby sme sa týmito pocitmi nenechali zahltiť. V určitej miere je v poriadku cítiť aj negatívne emócie a dokonca ich môžeme využiť ako motiváciu,“ skonštatovala linka.

Odporúča ľuďom napríklad zmeniť svoj životný štýl a snažiť sa žiť udržateľnejší život. Môžu sa stať členom organizácie, ktorá bojuje proti zmene klímy, alebo môžu znížiť využívanie leteckej dopravy či prestať jesť mäso.