Orbán si už do premiérskeho kresla nesadne. Politológ hodnotí, ako by zákon zasiahol Roberta Fica

Maďarský prezident Tamás Sulyok podpísal novelu ústavy, ktorá obmedzuje výkon funkcie predsedu vlády na maximálne osem rokov. Aj keď hlava štátu upozornila, že takéto obmedzenie je v parlamentných demokraciách nezvyčajné, novelu napokon podpísal a nariadil jej zverejnenie. O zozhodnutí maďarského prezidenta informovala TASR. 

Nové pravidlá môžu zásadne zmeniť maďarskú politickú scénu. Najvýraznejšie zasahujú bývalého premiéra Viktora Orbána, ktorý stál na čele vlády približne 20 rokov. Ak by sa rozhodol pre návrat do premiérskeho kresla, ústava mu to už neumožní.

Obmedzenie funkčného obdobia

„Parlamentná forma vlády je založená na skutočnosti, že mandát predsedu vlády a vládneho kabinetu závisí od dôvery parlamentu, čo je spojené so zodpovednosťou vlády voči parlamentu. Vzhľadom na kontrolnú funkciu parlamentu sa obmedzenie funkčného obdobia predsedu vlády nepovažovalo za potrebné v Maďarsku ani v iných európskych parlamentných demokraciách v minulosti ani v súčasnosti,“ podotkol Sulyok.

Ako ďalej informuje TASR, podľa neho rozhodnutie parlamentu voliť predsedu vlády možno považovať za jeden z najvýznamnejších, nepriamych prejavov vôle ľudu. Obmedzenie funkčného obdobia predsedu vlády znamená aj obmedzenie tohto rozhodnutia.

„Novela ústavy nemá vplyv na súčasné funkčné obdobie úradujúceho predsedu vlády, mení len podmienky na zvolenie za predsedu vlády do budúcnosti. Trvanie mandátov predsedov vlád od pádu režimu je dôležité iba pre toto obmedzenie. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti, prezident republiky v súlade so svojou ústavnou povinnosťou podpísal novelu ústavy a nariadil jej zverejnenie v Maďarskom úradnom vestníku,“ dodal Sulyok.

Orbán už premiérom nebude

Novelu schválil maďarský parlament 15. júna. Stanovuje, že predseda vlády môže funkciu vykonávať najviac osem rokov, pričom do limitu sa započítavajú všetky premiérske mandáty od 2. mája 1990. Po dosiahnutí tejto hranice mandát automaticky zaniká a dotknutý politik už nemôže byť zvolený za predsedu vlády. Informuje TASR. 

Podľa portálu 24.hu to znamená definitívnu stopku pre Orbána, ktorý bol premiérom v rokoch 1998 až 2002 a následne od roku 2010 do roku 2022.

Ako by zákon vyzeral na Slovensku? 

Rozhodnutie Budapešti zároveň otvára otázku, ako by podobné pravidlo zasiahlo politiku v iných krajinách strednej Európy. Na Slovensku by sa okamžite dostalo do centra pozornosti meno premiéra Roberta Fica (Smer-SD).

Ak by Slovensko prijalo obdobný model ako Maďarsko a započítavali by sa všetky premiérske mandáty spätne, Fico by už podmienky na výkon funkcie predsedu vlády nespĺňal. 

Redakcia Startitup sa opýtala na odborný názor politológa Tomáša Koziaka. „Robert Fico by nemohol byť premiér. Na druhej strane treba povedať, že je to veľmi zaujímavý návrh, ktorý nie je až tak márny. Podobná úprava je pri prezidentskej voľbe, kde môže byť prezident zvolený maximálne dvakrát. Pri nich je to bežné. Mohol by sa tu využiť podobný argument ako pri prezidentoch,“ uvádza politológ.

Podľa Koziaka človek, ktorý príliš dlho zastáva istý typ funkcie, môže začať strácať kontakt s realitou. „Nemusí to byť výhodné. Pre strany to môže byť generické, najmä pri nových lídroch,“ povedal.

Debata o moci a jej limitoch

„Slovensko trpí tým, že máme strany založené na jednom silnom lídrovi a je ťažké získavať ich voličov na báze iného lídra. Ide o strany ako napríklad HZDS. A toto nie je dobré pre demokraciu, ak máme založené strany, ktoré nevedia prežiť bez vedenia svojho lídra,“ vyhlásil Koziak.

Podľa jeho názoru malo Slovensko v minulosti viacero strán, ktoré dokázali vygenerovať silného lídra, no ako dodáva, tieto strany neprežili jeho odchod. „Príkladom je spomínané Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), pretože táto strana po odchode Mečiara zanikla. KDH, SaS prežili, ale Smer je napríklad postavený na dominantnom postavení Roberta Fica, s ktorým si ich mnohí spájajú. Myslím si, že by Smer mohol postihnúť podobný osud, keby ju Robert Fico opustil,“ uzavrel.

Koziak tak tvrdí, že koncentrácia moci v rukách jedného politika zamieta prirodzenú generačnú výmenu. Maďarsko sa tak vydalo cestou, ktorú väčšina európskych parlamentných demokracií nepozná. A aj keď je novela namierená predovšetkým proti návratu Orbána, nevyhnutne vyvoláva otázku, ako by podobné pravidlá zmenili politickú mapu aj na Slovensku.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie