Čo všetko ovplyvňuje účinnosť očkovania? Stres, obezita, ale aj manželské problémy

Psychické zaťaženie, nedostatok spánku aj stres, ktorý prežívame, môže ovplyvniť reakciu imunitného systému na vakcínu proti ochoreniu COVID-19. The Guardian píše, že by sme mali viac oddychovať a byť v kontakte s rodinou aj priateľmi.

Telesné faktory, ako napríklad index telesnej hmotnosti (BMI), môžu mať okamžitý vplyv na účinnosť vakcíny. Koncom februára napríklad štúdia talianskych zdravotníckych pracovníkov zistila, že obezita tlmí reakciu protilátok na vakcínu Pfizer/BioNTech.

Ďalšie výskumy čoraz viac preukazujú, že aj duševné zdravie a zvýšený stres môže podobne reagovať. „Existuje pomerne široké spektrum názorov na to, čo môže pomôcť imunitnému systému, alebo mu uškodiť,“ povedal imunológ Daniel Davis z Manchesterskej univerzity. Dodáva, že väčšina vedcov súhlasí s tým, že stres a nepohoda môže mať na očkovanie veľký vplyv. Správu o tom, že psychika môže ovplyvniť očkovanie zverejnili aj České noviny.

zdroj: TASR/AP, Andreas Arnold

Stres vplýva na našu imunitu

Profesorka Janice Kiecolt-Glaser z Ohio State University College of Medicine je priekopníčkou vo výskume skúmania nepriaznivých faktorov na imunitný systém. The Guardian ďalej píše, že v 90. rokoch skúmala skupinu študentov medicíny, ktorí dostali očkovanie proti hepatitíde typu B, a to počas obzvlášť náročného skúškového obdobia.

Toto očkovanie si vyžaduje tri injekcie podané v priebehu siedmich mesiacov. Ale len u 25 % týchto študentov sa po prvej dávke začali vytvárať protilátky. Spoločný mali jeden charakteristický rys, a to nižšiu hladinu úzkosti ako ostatní študenti. Je zrejmé, že pohodový prístup podporil rýchlejšiu imunitnú reakciu.

Aby preskúmala následky stresu u staršej populácie, ona a jej tím sa zamerali na skupinu účastníkov, ktorí sa starali o manžela či manželku s demenciou. Zo štúdie vyplýva, že nepretržitá starostlivosť dokáže nesmierne zvýšiť hladinu stresu. Zistila aj to, že oslabuje reakciu tela na očkovanie proti chrípke.

zdroj: freepik/proostoleh

Po štyroch týždňoch, čo boli zaočkovaní, malo len 38 % vystresovaných opatrovateľov zvýšené množstvo daných protilátok, v porovnaní s 66 percentami ľudí z kontrolnej skupiny, ktorí boli rovnakého veku a pochádzali z rovnakého prostredia. V tomto prípade boli následky stresu obzvlášť viditeľné u starších účastníkov štúdie, u ktorých je známe, že majú všeobecne slabšiu imunitnú reakciu.

Chronický stres tiež narúša reakciu protilátok

Dôležitá je tiež skutočnosť, že psychické vypätie môže mať dlhodobý efekt na trvanie ochrany poskytnutej vakcínou. „Chronický stres tiež narúša reakciu protilátok,“ povedala Annelise Madison klinická psychologička z laboratória Kiecolt-Glaser, ktorá sa nedávno podieľala na štúdii zameriavajúcej sa na dôsledky psychiky v súvislosti s očkovaním proti COVIDU-19.

Pre The Guardian dodáva, že imunita potom nemusí vydržať dosť dlho, a to by si mohlo vyžadovať častejšie očkovanie na koronavírus s dôrazom na udržanie imunity.

Istej skupine ľudí stačí na získanie imunity len jedna dávka vakcíny. Toto zistenie môže urýchliť očkovanie

Nesmieme zabudnúť na spánok

Suzanne Segerstromo z Kentucky univerzity zistila, že neustále negatívne myšlienky môžu zvýšiť vplyv stresu na imunitný systém, čo neplatí u ľudí, ktorí sú schopní sa rozptýliť pri bežných, neutrálnych činnostiach.

Naša reakcia na vakcínu môže závisieť aj od nášho spánku, ktorý je často narušený stresom. Podobne je to aj so samotou. Aj každodenné problémy môžu byť ťažké, keď nemáme ľudí, ktorí nám pomáhajú uľahčiť naše bremeno. Samotári majú podľa dostupných zistení slabšiu ochranu po očkovaní.

Účinnosť očkovania môže závisieť dokonca aj na kvalite manželstva. Podľa jednej štúdie šťastnejšie páry mali účinnejšiu imunitnú reakciu na očkovanie proti chrípke ako tie, kde mali manželia pocit, že nemajú dostatočnú citovú väzbu.

VÝSKUM: Tento liek pri Covide znižuje nutnosť hospitalizácie a bráni úmrtiu. Doma ho máš aj ty

Je známe, že stresové hormóny ako kortizol narúšajú celkovú imunitnú funkciu. Zlý spánok a depresia, ktoré vznikajú v dôsledku chronického stresu, môžu tiež viesť ovplyvniť tvorbu protilátok. The Guardian dodáva, že stále čakáme na štúdie, ktoré sa zameriavajú konkrétne na ochorenie COVID-19. Ale vzhľadom na rozmanitosť výskumu mnohých rôznych typov očkovania je dosť dôvodov na to, aby sme sa domnievali, že tieto faktory budú relevantné aj pre očkovanie proti koronavírusu.

„Stále to je o rovnakých procesoch v imunitnom systéme, takže očakávam podobné účinky,“ hovorí profesorka Anna Whittaker, ktorá študuje behaviorálnu medicínu na univerzite v Stirlingu. Zdôrazňuje, že priemerná účinnosť vakcín je všeobecne veľmi vysoká, ale stres by mohol znížiť jej optimálnu hladinu.