Oživila prestížne slovenské remeslo, spolupracuje s Hanečkom a nosí ju aj Kisková

  • Mať klobúk od klobučníka bolo niekedy vecou prestíže. Dnes hlási toto remeslo renesanciu
  • V roku 2014 si značku Alate založila mladá Trnavčanka a jej klobúky si mohol vidieť na hlavách modeliek u Borisa Hanečku či Pavla Dendisa
  • Súhrnom materiálu, času, remeselnej práce a dizajnu vzniká výrobok, za ktorý zaplatíš od 80 do 200 eur
alate
ALATE hat&millinery
  • Mať klobúk od klobučníka bolo niekedy vecou prestíže. Dnes hlási toto remeslo renesanciu
  • V roku 2014 si značku Alate založila mladá Trnavčanka a jej klobúky si mohol vidieť na hlavách modeliek u Borisa Hanečku či Pavla Dendisa
  • Súhrnom materiálu, času, remeselnej práce a dizajnu vzniká výrobok, za ktorý zaplatíš od 80 do 200 eur

Klobučníctvo je jedno z najstarších a najváženejších remesiel. Katarína Žgančíková je mladá klobučiarka z Trnavy a remeslo veru v rodine nemá. Nazýva sa prvou lastovičkou. Alate vychádza z tradície známej klobučnickej rodiny a zákazku realizovala aj pre bývalú prvú dámu – Martinu Kiskovú. Vstáva toto remeslo z popola? Sú dnes mladí ľudia ochotní priplatiť si za vkusnú pokrývku hlavy?

V bývalom Československu bolo niekoľko známych klobučníckych mien, ale skutočne len pár pretrvalo dodnes. Známy je TONAK. Na koho vlnu nadväzujete vy?

V Československu sa bohužiaľ veľké množstvo klobučníkov muselo remesla vzdať. Neuživili by sa. Malé podnikanie nebolo podporované. A ak prežili počiatky socializmu, neprežili normalizáciu. Viem o príbehoch, kedy sa pálili klobučnícké kopytá a potom sa nimi kúrilo v peci. Samotný Tonak sa v štyridsiatych rokoch pretvoril z malej rodinnej továrne na veľkú fabriku spojením okolitých menších klobučníctiev a následným znárodnením ich majetku. Princípy jeho fungovania ako „národného“ podniku sa už nedajú zrovnávať s „domácou“ výrobou a sú diametrálne odlišné.

zdroj: Katarína Žgančíková na trnavskom Nádvorí. FOTO: Alate

Ja nadväzujem na rodinu Andělína Rodera, ktorá pôsobila od 20-tych rokov minulého storočia v Trnave a okolí, po ktorej sa mi podarilo získať formy. Momentálne v kolekciách ako napr. FRAME oživujem aj ich staré tvary.

Laikovi sa môže zdať, že klobúky už dnes mladí ľudia vôbec nenosia. A keď tak, určite si ich nedávajú šiť, skôr si ich kupujú vo fast-fashion obchodoch. Akým spôsobom to pociťujete? Akým spôsobom devalvuje lacná móda z predajných sietí remeslo?

Stále je to rovnaké, väčšie firmy valcujú. Tomu sa nedá vyhnúť. Jednoducho musím iba ponúkať iný prístup, kvalitnejšiu prácu a dobrý dizajn. Samozrejme značka Alate predstavuje slow fashion a modelové typy sa snažím navrhovať nadčasovo. Čiže taký Alate klobúk s vami čosi zažije, bude štýlotvornou súčasťou dlhšieho úseku života. A má všetky predpoklady prežiť v zdraví viac trendových vĺn.

Fast fashion je o pohodlnosti ľudí, nie vecí. Často dostávam otázku už s podprahovou odpoveďou : „A že nemusím už prísť na skúšku?“ V tom je veľa skryté. Mnohí ľudia okolo 25-40 už ale uvažujú inak, čoho dôkazom je aj moja najväčšia časť klientely.

Odhliadnuc od fast fashion, keď sa pozrieme na konkurenciu, ktorá sa na Slovenku alebo v Čechách nachádza, koho by ste považovali za priamu?

Je nás tak málo, že konkurenciou je každý a zároveň nikto. Ja sa snažím, aby ma ľudia oslovovali práve preto, že robím svoj dizajn a mám svoju cestu. Ak chcú klienti klobúk odo mňa, potom im ho nedokáže vyrobiť nikto iný.

Ľudia, ktorí chcú iba „nejaký“ klobúk si ho môžu kúpiť v ktorejkoľvek predajni v nákupnom centre. Prípadne im ho môže vyrobiť ktokoľvek, kto pozná techniku.

zdroj: Alate

BySju je známa slovenská klobučiarka, ktorá svoj biznis posunula za veľkú mláku a je už známa aj v Londýne. Aké sú vaše biznis ambície?

Ona svoj biznis rozbehla veľmi múdro, v Anglicku. Takto má jej tovar perfektný štart. Začať vyrábať klobúky na Slovensku je neporovnateľné. Tým, že sa orientujem na už spomínanú slow fashion, mojou ambíciou nie je vyvážať veľké množstvá do celého sveta, pretože by som to neobsiahla. Chcem však podporiť predaj cez eshop a to aj do zahraničia.

Momentálne platí, že každý klobúk, ktorý odovzdám klientovi, som tvarovala, orezávala a šila ja sama. Ja naozaj milujem toto remeslo a jeho techniky a nachádzam v ňom potešenie. Neplánujem sa nejak veľmi rozšíriť. Nebavilo by ma iba menežovať fungujúci podnik alebo iba tvoriť dizajny. Fascinuje ma to ako celok. Potrebujem si vždy prejsť celým procesom aj tým remeselným. Čo určite plánujem je vylepšovať značku prostredníctvom detailov. Pripravujem darčekové balenia, nové etikety, kovové označenia.

Keď sme už pri vylepšovaniach, aké boli začiatky? Čo je najdôležitejšie?

V prvom rade som musela nájsť ochotného človeka, ktorý by ma remeslu priučil, čo sa podarilo. Potom nasledovala drina a zábava v jednom. Musela som zistiť, čo všetko sa s čím a ako dá urobiť. Vlastná kreatíva je veľmi dôležitá. No a samozrejme musela som zohnať formy, čo sa tiež podarilo. Som za to všetko veľmi vďačná.

Niekto vám v úvode aj finančne pomohol?

Možno to znie nezvyčajne, ale postupne som z vlastných zdrojov prikupovala a ešte stále prikupujem všetko potrebné.

To je obdivuhodné. Rovnako ako to, že po 5 rokoch ste sa stali na Slovensku známou natoľko, že ste šili klobúky pre pani Kiskovú. Ako vyzerala táto spolupráca?

Tvorba fascinátora pre prvú dámu bola veľmi príjemnou skúsenosťou. Všetko prebiehalo absolútne profesionálne. Pracovať s tímom tak skvelých dizajnérov a remeselníkov je pocta. Po spoločnom stretnutí, sme jednoducho vybrali farbu a tvar fascinátora tak, aby ladil k šatám a ostatným doplnkom.

zdroj: Bývalý prezident SR Andrej Kiska s manželkou Martinou Kiskovou na inaugurácii súčasnej prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Bývalá prvá dáma s fascinátorom od Alate. FOTO: Alate

Ako dlho trvala výroba tohto fascinátora? Je to iné, ako keď šijete klobúk?

Klobúk trvá dlhšie. Koľko, to sa nedá presne povedať. Po tvarovaní parou musí aj preschnúť. Preto to trvá deň alebo dva. Sú však aj klobúky, ktoré nenaťahujem na kopytá, ale tvarujem ich ručne. To môže trvať aj 4 dni. Fascinátor z kokosového vlákna sinamay pre pani Kiskovú trval niekoľko hodín.

Odkiaľ beriete materiály? Sú Alate klobúky vyrobené z lokálnych zdrojov?

Lokálne – slovenské zdroje na výrobu takýchto typov klobúkov neexistujú. Materiály mám odvšadiaľ. Anglicko, Nemecko, Belgicko, Španielsko…Najbližšie sú Česi a Poliaci. Nakoľko nie sú materiály dostupné u nás, je oveľa ťažšie ich aj zohnať.

zdroj: Alate

Dokážete si svojim biznisom už dnes zarobiť na život, alebo je pre vás klobučníctvo len side-job?

Pracujem aj ako vedúca výrobno dekoračných dielní v divadle Jána Palárika v Trnave. Napriek tomu, nie je pre mňa Alate druhá koľaj.

Ako vyzerá váš ateliér dnes a ako vyzeral na začiatku? Kam ste sa posunuli v biznise za 5 rokov?

Môj ateliér sa momentálne delí na časť v ktorej mám klobúčiky vystavené a v ktorej pracujem. Ale iba pomyselne, nie je tam žiadna stena, či záves. Maličká zmena nastane vždy spolu s novou technikou, ktorú dopĺňam.

Po všetkých tých úspešných spoluprácach a zaujímavých ľuďoch, ktorí sú vašimi zákazníkmi, plánujete prípadné spolupráce s dizajnérmi alebo grafikmi pri, dajme-tomu vytváraní látok?

Uvidíme, nebránim sa novým výzvam. Už som spolupracovala s Lenkou Sršňovou, Palom Dendisom či Borisom Hanečkom.

View this post on Instagram

@bratislavafashion.live @dendis_official

A post shared by Alate (@alatemillinery) on

Samotná spolupráca prebieha tak, že dizajn navrhujem vždy ja. Ako podklady mi slúžia napr. skice modelov, moodboardy, či podobné indície. Pretože nie som iba remeselníkom. Potrebujem, aby aj mňa v niečom takáto spolupráca inšpirovala a tvorivo provokovala.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá