Ozónová vrstva nad Antarktídou sa zacelila, do roku 2060 ju môžeme vyliečiť úplne. Kvôli COVID-19 to však nie je

Nedávny prieskum prestížneho časopisu The Nature ukazuje, že v dôsledku zníženia emisií došlo k efektivite Montrealského protokolu, ktorý okrem iného hovorí aj o používaní látok, ktoré majú priamy negatívny vplyv na životné prostredie. Jeho podpísaním sme sa zaviazali k strategickej regenerácii ozónovej vrstvy.

Ozónová diera, ktorá na jar vznikla nad Arktídou a bola dosiaľ najväčšia v histórii záznamov, sa teda zacelila. Pod tento jav sa však zrejme nepodpísal pokles znečistenia ovzdušia v dôsledku opatrení proti novému koronavírusu, tvrdia odborníci.

Ozónová diera nevznikla v dôsledku ľudskej činnosti, ale spôsobil ju mimoriadne silný arktický polárny vír. V jeho dôsledku ozónová vrstva, ktorá chráni planétu pred ultrafialovým žiarením a nachádza sa v stratosfére vo výške zhruba 15 až 35 kilometrov, značne schudobnela až do výšky zhruba 18 kilometrov.

Naposledy takýto silný jav v oblasti zaznamenali takmer pred desaťročím. Aj za zacelením ozónovej diery je podľa všetkého spomínaný polárny vír. „Poháňal ju neobyčajne silný, dlhotrvajúci polárny vír a nesúvisí so zmenami kvality ovzdušia,“ cituje vedcov SITA. Tí ich uverejnili na sociálnej sieti Twitter.

Montrealský protokol a iné pomoci

Koncom 80-tych rokov sa začal brať zvýšený ohľad na životné prostredie a ozónovú vrstvu. Zmenou režimu sa začalo otvorene o mnohých veciach hovoriť, napríklad aj o tom, že chemické továrne a celkový vplyv chémie, výfukových vplyvov a iných nežiadúcich látok narúšajú fungovanie ekosystému, prehlbujú ozónovú dieru a pod slnkom už odrazu nie je tak bezpečne.

Začala sa intenzívna obnova. Neúspešne, ale predsa sme začali látať stopy, na ktoré predošlé generácie nemali čas. Všetko „doťukla“ tá naša. 

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com/NY Public Library)

Ozónová diera nad Antarktídou

Práve tam sa začala v polovici 80-tych rokov formovať. Predchádzajúce štúdie spájali jej prehlbovanie práve so zmenami počasia na južnej pologuli. Tie sa týkali zrážok v Južnej Afrike, v Austrálii, ale aj zmien morských prúdov a slanosti morí a oceánov.

Montrealský protokol zastavil práve používanie chemických látok, ktoré ničili ozón. Podľa slov portálu goodnewsnetwork sa v roku 2000 vďaka prijatým zmenám ozónová vrstva začala potupne obnovovať a predchádzajúce hrozivé trendy sa zmiernili aj na spomínanej južnej pologuli.

Táto ozónová pauza – ako ju nazvali vedci – sa zaslúžila o regeneráciu ozónu v atmosfére. Úrovne CO2 však naďalej stúpajú. Hoci sa uhlíkovú stopu snažíme za sebou zanechávať čo najmenšiu, nie vždy to stačí. Do roku 2060 ju podľa vedcov bude možné zodpovedným prístupom úplne vyliečiť. V niektorých oblastiach sveta to bude možné už do roku 2030, informuje správa OSN z roku 2018.