Panenská prírodná oblasť Slovenska má dostať najvyššiu ochranu. Boris Kollár nesúhlasí s postupom

  • Na Slovensku vznikne historicky prvý projekt národného parku, kde zo starostlivosti o životné prostredie budú mať úžitok miestni obyvatelia, turisti, ako aj obdivovatelia nedotknutej prírody
  • Dohodli sa na tom šéf agrorezortu Ján Mičovský a minister životného prostredia Ján Budaj, ktorí predstavili model rozvoja Národného parku Muránska planina
  • Predsedovi Národnej rady Borisovi Kollárovi sa to však nepozdáva a tieto plány chce zastaviť
 srcset
TASR/Jakub Kotian/ Branislav Caban
  • Na Slovensku vznikne historicky prvý projekt národného parku, kde zo starostlivosti o životné prostredie budú mať úžitok miestni obyvatelia, turisti, ako aj obdivovatelia nedotknutej prírody
  • Dohodli sa na tom šéf agrorezortu Ján Mičovský a minister životného prostredia Ján Budaj, ktorí predstavili model rozvoja Národného parku Muránska planina
  • Predsedovi Národnej rady Borisovi Kollárovi sa to však nepozdáva a tieto plány chce zastaviť

Hlavnými piliermi tohto zámeru je revitalizácia krajiny, prírode blízke hospodárenie v lesoch, tradičné farmárstvo ako aj udržateľný turizmus. Zámerom je využiť na tieto aktivity prostriedky z európskych fondov a naštartovať tak zelenú obnovu Gemera.

„Je minúta pred dvanástou na ochranu Muránskej planiny. Je to územie hlucháňa, jedinečných polí so sysľami či chovu koní, ktoré sú spojené len s týmto územím,“ uviedol na tlačovej konferencii Budaj. Zdôraznil pritom, že témou nie je, aby ľudia prišli o prácu alebo aby sa niečo reštriktívne zakazovalo, témou je podľa neho rozvoj tohto regiónu.

Gepostet von Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR am Dienstag, 16. Juni 2020

Pripraviť by sa mala napríklad sociálno-environmentálna vízia budúcnosti Muránskej planiny. Oživenie regiónu si vie minister predstaviť napríklad aj formou podpory tradičného farmárčenia a mladých farmárov, ktorí by kraju opäť priniesli hospodársku a environmentálnu hodnotu.

Zvláštnosťou Muránskej planiny je miestny chov polodivokých koní , nazývaného Norik muránsky.  Ide o ľahko ovládateľného koňa, ktorý je rovnako dobre použiteľný v lesnej prevádzke, poľnohospodárstve, ako aj pri rekreácii či liečbe – hipoterapii.

Prostredníctvom európskych finančných zdrojov, ktoré sú určené aj na zelený reštart Slovenska, by mal štát miestnym chovateľom podať pomocnú ruku a viac podporovať podnikanie.

Tamojšie podhorské lúky a pasienky sú zase oddávna spojené s chovom oviec. MŽP považuje za dôležité pokračovať v zachovaní a rozvoji ovčiarstva, ktoré prináša benefity pre životné prostredie spásanie lúk či pasienkov a zároveň ponúka zamestnanosť, obzvlášť v regióne, kde okrem poľnohospodárstva a lesníctva niet veľa pracovných príležitostí.

Súčasťou pomoci regiónu je tiež zonácia Národného parku Muránska planina. Až 50 % národného parku má tvoriť bezzásahové územie. Z toho 93 % tejto najprísnejšie chránenej zóny leží na štátnych pozemkoch v správe Lesov SR.

Gepostet von Ministerstvo životného prostredia SR am Donnerstag, 18. Juni 2020

Kollár kritizuje bezzásahové územie

Predseda Národnej rady Boris Kollár navrhne zastaviť aktuálny proces zonácie Národného parku Muránska planina. Povedal to na tlačovej konferencii po rokovaní o budúcnosti národného parku v Tisovci. O zámere informoval už premiéra Igora Matoviča.

„Tento proces musíme okamžite zastaviť a sadnúť si za rokovací stôl s tými ľuďmi,“ povedal Kollár, podľa ktorého však k zonácii dôjsť musí. Len si treba stanoviť postup korektný k ľuďom, ktorí tam žijú a pracujú. Varuje pred stratou pracovných miest aj peňazí pre samosprávy. Kollár kritizuje, že by polovica územia mala byť bezzásahová s možnosťou ďalšieho rozšírenia.

Predseda NR SR Boris Kollár dnes v rámci výjazdového rokovania navštívil mesto Tisovec a krásnu prírodnú rezerváciu Muránska planina. 🌳🌲🙌Pozrite si krátky zostrih z celého dňa 😊

Gepostet von Sme rodina am Mittwoch, 17. Juni 2020

Predseda parlamentu poukázal aj na petíciu, ktorú podpísalo 7000 ľudí. Zdôrazňuje potrebu rokovať so samosprávami a nerozhodovať o nich od stola. „Budem bojovať za to, aby sme to urobili citlivo,“ podotkol Kollár.

Na margo petície, ktorá vznikla, Budaj skonštatoval, že stále sú ľudia, ktorí vidia „budúcnosť kraja vo vyrúbaní krásneho kúta Slovenska“.

Aj ochranári z My sme les upozorňujú, že aj napriek tomu, že   je zhoda na zonácii Muránskej planiny v rezortoch životného prostredia a pôdohospodárstva a s návrhom súhlasí Štátny podnik Lesy SR, Boris Kollár chce zastaviť  dokument zonácie. Ten je pritom podľa nich kľúčový pre primeranú ochranu prírody a rozvoj regiónu.

📣OCHRANA MURÁNSKEJ PLANINY OHROZENÁZapamätajte si týchto dvoch pánov v strede 👉Boris KOLLÁR a Ján MIZERÁK👈, o jednom z…

Gepostet von My sme les am Donnerstag, 18. Juni 2020

„Zonácia NP Muránska planina nevyženie z regiónu ľudí a pracovnú silu, ako tvrdí predseda parlamentu. Naopak, odborníci sa zhodujú s ministrami životného prostredia aj pôdohodpodárstva, že je to veľká príležitosť pre rozvoj. Potvrdzujú to aj pozitívne skúsenosti zo zahraničia, stačí sa ísť pozrieť na Šumavu, alebo do Bavorského lesa,“ hovoria.

Ďalej sa podľa nich Boris Kollár mýli aj v tom, že 50 % bezzásahového územia vytvorí dieru v rozpočte miestnych samospráv. Upozorňujú, že návrh zonácie počíta s kompenzáciami v plnej výške.

„O zonácii by sa malo rokovať ďalej, na základe faktov a vedeckých argumentov. Je teraz na premiérovi Matovičovi, či sa pridá na stranu svojich dvoch ministrov, ktorí to majú v kompetencii a dohodli sa, alebo na stranu predsedu parlamentu,“ dodávajú ochranári z My sme les.

Zdroje: MŽP, My sme les, TASR

Najnovšie video