Slovensko vysiela spojencom zlý signál: Politológ Mesežnikov varuje pred následkami postoja na summite NATO

Účasť slovenskej delegácie na kľúčovom medzinárodnom rokovaní ukázala, akú pozíciu zastáva naša republika v globálnom obrannom systéme. O detailoch a výsledkoch vyjednávaní informoval odbor komunikácie KP SR prostredníctvom tlačovej správy. 

Plnenie rozpočtu a stabilita

V tureckej Ankare prebehli rokovania spojencov, po ktorých prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini na novinárskom brífingu vyhlásil, že Severoatlantická aliancia si zachováva jednotnosť a Slovensko dlhodobo napĺňa svoje záväzky a aktívne pomáha upevňovať spoločnú bezpečnosť.

Hoci sa pred samitom očakávali možné nezhody, podľa vyjadrenia hlavy štátu mala diskusia konštruktívny priebeh. Prezident informoval, že: „Samit jasne ukázal, že NATO je jednotné a pripravené spoločne reagovať na bezpečnostné výzvy,“ a zároveň ubezpečil o spoľahlivosti našej krajiny.

V tejto súvislosti vyzdvihol, že: „Slovensko dnes nemá na samite žiadny problém obhájiť svoje záväzky. Patríme ku krajinám, ktoré už prekračujú hranicu dvoch percent a majú jasne stanovenú trajektóriu ďalšieho rozvoja do roku 2035,“ pričom dodal, že zvyšovanie armádnych výdavkov bude postupné s dôrazom na reálny osoh a efektivitu investovaných peňazí.

Masívna produkcia veľkokalibrovej munície

Jednou z hlavných tém plenárneho zasadnutia bola stimulácia obranného priemyslu. Pellegrini poukázal na fakt, že z hľadiska výroby veľkokalibrovej munície sa Slovensko v uplynulých rokoch prebojovalo medzi popredných lídrov a tamojšie kapacity podporujú nielen domáce hospodárstvo, ale aj kolektívny systém Aliancie.

Vo svojom vyhlásení podotkol: „Slovensko masívne investovalo do rozvoja obranného priemyslu. Dnes patríme k špičke vo výrobe veľkokalibrovej munície a sme pripravení ponúknuť nielen výrobu, ale aj transfer technológií našim aliančným partnerom.“ Pre slovenské podniky sa navyše otvárajú možnosti zapojenia do kontraktov v programe SAFE.

Naša krajina plánuje zdieľať výrobné kapacity i technológie pri strategických európskych projektoch, pričom od roku 2027 sa počíta s nasadením slovenských stíhačiek F-16 do misie Air Policing na ochranu neba nad Pobaltím a s pokračovaním pôsobenia v mnohonárodných tímoch vrátane posilňovania pozície v Lotyšsku.

Stopka pre balík pomoci

Na samite sa preberal aj rozvoj personálu v Ozbrojených silách SR, kde po rokoch stagnácie opäť rastie počet profesionálnych vojakov. Predstavený bol taktiež projekt Národných obranných síl (NOS), o ktorý prejavilo záujem velenie NATO, Slovinsko či Portugalsko.

V otázke konfliktu u nášho suseda hlava štátu deklarovala, že slovenská podpora bude pokračovať v logistickej, humanitárnej a energetickej sfére, ako aj dodávaním odmínovacích systémov či budovaním krytov. Slovensko však odmietlo poslať peniaze do spoločného vojenského balíka v hodnote 70 miliárd eur.

Prezident k tomu uviedol: „Budeme pokračovať vo všetkej doterajšej nesmrtiacej pomoci Ukrajine. Zároveň platí, že rozhodnutie o finančných príspevkoch na vojenskú pomoc je výlučne suverénnym rozhodnutím jednotlivých členských štátov. Slovensko sa na tomto balíku finančne podieľať nebude.“

Na záver Pellegrini ocenil, že európske štáty berú na seba väčšiu zodpovednosť a dodal, že: „Slovensko je pripravené byť súčasťou silnejšej európskej zodpovednosti v rámci NATO. Sme stabilný, dôveryhodný a rešpektovaný partner, ktorý svoje záväzky nielen plní, ale prináša aj konkrétne riešenia, kapacity a skúsenosti prospešné pre celú Alianciu.“

Slovensko vysiela podľa politológa zlý signál

Politológ Grigorij Mesežnikov pre Startitup povedal, že považuje rozhodnutie Slovenska neprispieť finančne do aliančného balíka vojenskej pomoci Ukrajine za krok, ktorý môže negatívne ovplyvniť vnímanie krajiny medzi spojencami.

Podľa neho ide o „veľmi zlý signál“, keďže podpora Ukrajiny je podľa jeho slov úzko prepojená aj s bezpečnosťou členských štátov NATO. Upozorňuje, že výsledok ruskej agresie nebude mať dosah len na samotnú Ukrajinu, ale aj na bezpečnostnú situáciu v Európe.

„Nepodporiť Ukrajinu dnes znamená ohroziť našu vlastnú národnú bezpečnosť,“ zdôraznil Mesežnikov. Dodal, že je zvedavý, či podobný postoj zaujme ešte niektorá ďalšia členská krajina Aliancie. Za možného kandidáta označil Maďarsko, ktoré sa už v minulosti vyjadrovalo zdržanlivo k vojenskej podpore Ukrajiny.

Podpora zostáva najmä na komerčnej úrovni

Politológ zároveň pripomenul, že Slovensko úplne neprestalo podporovať Ukrajinu. Poukázal na to, že slovenské zbrojárske podniky naďalej vyrábajú muníciu smerujúcu na Ukrajinu, ide však o komerčné kontrakty, nie o priamu štátnu vojenskú pomoc.

Mesežnikov sa domnieva, že takýto prístup vysiela verejnosti signál, že Slovensko je ochotné v rozhodujúcich momentoch zaujať postoj odlišný od väčšiny spojencov v NATO, hoci Aliancia stojí na spoločných hodnotách a záväzkoch.

Na ilustráciu použil opačný príklad. Položil otázku, ako by slovenská verejnosť reagovala, keby sa Slovensko v budúcnosti dostalo do situácie, keď by potrebovalo pomoc spojencov, a tí by odmietli vojenskú podporu s tým, že by boli ochotní poskytnúť iba humanitárnu pomoc.

„Myslím si, že by slovenskí občania právom odsudzovali takýto postoj. My sa teraz stretávame s takýmto postojom zo strany našej vlády,“ uzavrel politológ.

Transformácia Aliancie a slovenské záväzky

Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí Juraja Blanára samit potvrdil prebiehajúcu transformáciu NATO. Slovenskú delegáciu viedol prezident Peter Pellegrini a jej súčasťou bol aj minister obrany Robert Kaliňák. Stretnutie potvrdilo očakávanie, že Európa a Kanada zvýšia investície do obrany.

Blanár uviedol: „Považujem však za dôležité, že samit ukázal jednotu a schopnosť spojencov dohodnúť sa na spoločnom postupe aj pri témach, ktoré si vyžadujú zodpovednosť, rozvahu a rešpektovanie národných pozícií jednotlivých krajín“.

Minister zdôraznil, že bezpečnosť sa musí opierať o reálne spôsobilosti a priemysel, pričom dodal: „Slovensko je pevnou a aktívnou súčasťou NATO a plní si svoje záväzky. Rovnako však zdôrazňujeme, že každé rozhodnutie v oblasti obrany musí byť zrozumiteľné pre občanov a musí rešpektovať národné záujmy Slovenskej republiky. Bezpečnosť nemožno stavať iba na číslach vo výdavkoch, ale najmä na reálnych spôsobilostiach, modernej armáde a silnej priemyselnej základni“.

Odmietnutie finančnej pomoci Kyjevu

Aliancia schválila pre Ukrajinu balík vojenského vybavenia a výcviku za 70 miliárd eur na rok 2026. Slovenská republika sa však na financovaní zbraní odmietla podieľať.

Blanár k tomu deklaroval: „Naša pozícia je konzistentná. Podporujeme všetky diplomatické iniciatívy smerujúce k spravodlivému, komplexnému a trvalému mieru. Slovensko bude Ukrajine naďalej konštruktívnym susedom a partnerom, ktorý pomáha humanitárne, v energetickej oblasti či formou nesmrtiacej pomoci. No tak, ako sme sa odmietli podieľať na 90-miliardovej vojnovej pôžičke v rámci iniciatívy EÚ, Slovenská republika sa ani v rámci NATO nebude podieľať na žiadnej vojenskej pomoci či finančnej vojenskej podpore Ukrajiny“.

Na neformálnej večeri Rady NATO – Ukrajina Blanár rokoval s ukrajinským ministrom Andrijom Sybihom a predstaviteľmi EÚ. Šéfovia diplomacií boli Sybihom a veliteľom Alexusom Grynkewichom informovaní o stave na fronte. Blanár partnerom priblížil odovzdanie zdravotníckeho materiálu vo Vinnyci a ocenil ochotu Ukrajiny rokovať s Ruskom. Zároveň pripomenul, že sa v Ľvove pripravuje už štvrté spoločné zasadnutie vlád na kontrolu infraštruktúrnych projektov.

Stabilita v regióne Perzského zálivu

Slovenský minister vystúpil aj na rokovaní s partnermi Istanbulskej iniciatívy spolupráce, teda s Katarom, Bahrajnom, Kuvajtom a SAE. Debata sa zamerala na situáciu v Zálive po schválení 60-dňového prímeria a podpise dohody medzi USA a Iránom. Krajiny momentálne čelia blokáde Hormuzského prielivu a útokom na infraštruktúru.

Blanár pripomenul prepojenie bezpečnosti Európy s južným susedstvom a dodal: „Ak sa má predchádzať krízam, ktoré môžu mať priamy dosah aj na Európu, je nevyhnutné udržiavať otvorený a praktický dialóg s partnermi v regióne. Istanbulskú iniciatívu spolupráce preto vnímame ako dôležitý nástroj budovania dôvery, stability a spoločného hľadania riešení“.

Na záver privítal dohodu medzi USA a Iránom a zdôraznil potrebu voľnej plavby: „Budovanie dôvery a udržateľné diplomatické riešenie si vyžiada ešte veľa úsilia a trpezlivosti. Sloboda plavby cez Hormuzský prieliv však musí byť garantovaná v súlade s medzinárodným právom, závisí od nej stabilita globálneho obchodu s energiami a ďalšími strategickými surovinami“.

Čítaj viac z kategórie: Politika