Peniaze na vedu Slovensko má, minúť ich nevie. Z 389 miliónov eur využilo len 7,5 %

Slovensko má na priamu podporu vedy, výskumu a inovácií z európskych zdrojov vyčlenených takmer 389 miliónov eur. Do konca februára 2026 z nich vyčerpalo necelých 7,5 %.

Vyplýva to z prierezovej kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorá sa týkala rokov 2014 až 2025, teda obdobia prelínania dvoch programových období.

Zazmluvnených je 71 %, minuli len zlomok

Zazmluvnenosť projektov dosiahla takmer 71 %, teda peniaze sú na papieri rozdelené. Reálne vyčerpané sú však len zlomky z nich. 

Podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo to považuje za rizikové vzhľadom na to, v akej fáze sa programové obdobie nachádza.

„Napriek tomu, že zazmluvnenosť dosiahla bezmála 71 %, pokročilá fáza programového obdobia naznačuje riziko, že pridelené finančné prostriedky sa nemusí podariť využiť v plnom rozsahu, efektívne a v súlade so stanovenými cieľmi,“ uviedol.

Ku koncu februára boli vyhlásené výzvy v objeme vyše 342 miliónov eur. Takmer nulové čerpanie pritom kontrolóri zaznamenali v oblasti zvyšovania výskumných a inovačných kapacít priamo v podnikoch. Peniaze sa dajú čerpať do konca roka 2029.

Problém s načasovaním

Kontrolný úrad upozorňuje aj na to, čo sa stane, ak sa realizácia projektov nahromadí na koniec obdobia.

„Sústreďovanie realizácie projektov na koniec programového obdobia môže viesť k zaťaženiu administratívnych kapacít, zvýšenej chybovosti, oneskoreniam a napokon aj k neefektívnemu využitiu európskych zdrojov pre udržateľný rozvoj slovenskej spoločnosti,“ konštatoval úrad.

Ide teda o efekt, ktorý pozná každý, kto niekedy odkladal dôležitý termín na neskôr. Keď sa všetko urobí naraz v poslednej možnej chvíli, rastie počet chýb.

Konflikt záujmov sa nedal preukázať

Druhá časť zistení sa netýka tempa, ale kvality procesov. Práve tú NKÚ označuje za osobitne závažnú.

Podľa hovorkyne úradu Kataríny Bolech Dobákovej pretrvávajú štyri systémové nedostatky spomedzi 51 rizík, ktoré identifikovali predchádzajúce audity.

Okrem nedodržiavania lehôt ide najmä o opakujúce sa problémy s evidenciou práce odborných hodnotiteľov a s dokumentovaním preverenia ich možného konfliktu záujmov.

Konkrétne chýbali výkazy práce alebo čestné vyhlásenia potvrdzujúce odpracované hodiny. Za osobitne závažné považuje úrad to, že nebolo dostatočne preukázané, či bol konflikt záujmov hodnotiteľov riadne preverovaný.

Tu je potrebné byť presný. NKÚ netvrdí, že došlo ku konfliktu záujmov. Tvrdí, že sa nedá doložiť, že by ho niekto preveroval.

Pri rozdeľovaní stoviek miliónov eur je to však zásadný rozdiel, keďže práve odborní hodnotitelia rozhodujú o tom, ktorý projekt peniaze dostane.

Kontrolný zoznam vznikol skôr ako hodnotenie

Kontrola priniesla aj nové zistenia, ktoré sa v predchádzajúcich auditoch neobjavili.

Úrad upozornil na nedostatky pri preukazovaní kontroly jednotlivých etáp odborného hodnotenia. V jednom prípade vznikol kontrolný zoznam ešte predtým, ako bol odovzdaný finálny hodnotiaci hárok.

Nedostatky sa objavili aj pri kontrole kvality práce hodnotiteľov a pri evidencii ich školení, ktoré sú pritom podmienkou na to, aby vôbec mohli začať hodnotiť. Pochybenia boli podľa hovorkyne aj v dokumentácii komunikácie medzi projektovými manažérmi a hodnotiteľmi.

Zároveň platí, že pri príprave a vyhlasovaní výziev ani pri registrácii žiadostí kontrolóri významné nedostatky nezistili. Problém teda nie je v tom, ako sa výzvy vyhlasujú, ale v tom, čo sa deje potom.

Vedci musia projekty predfinancovať z vlastných zdrojov

Praktický vplyv pomalých procesov nesú samotní prijímatelia.

NKÚ kritizuje nedodržiavanie lehôt pri monitorovaní projektov, pri schvaľovaní monitorovacích správ a pri vyplácaní záverečných platieb. To núti prijímateľov predfinancovať činnosti z vlastných alebo externých zdrojov. Podľa úradu to môže ohroziť realizáciu kvalitných projektov aj načasovanie čerpania peňazí z Európskej únie.

Pre univerzitu, ústav alebo malú výskumnú firmu to znamená konkrétny problém s hotovosťou. Peniaze musia vynaložiť skôr, ako ich dostanú preplatené.

Kontrolný úrad preto opakovane vyzýva ministerstvo, aby zabezpečilo nezávislosť a vyššiu transparentnosť hodnotenia a vytvorilo auditnú stopu všetkých procesov.

Ministerstvo to odmieta a ukazuje na iný rezort

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže reagovalo odmietavo. Odmieta vytváranie dojmu, že čerpanie európskych zdrojov na podporu vedy a výskumu je pomalé a že za to zodpovedá práve ono, uviedlo pre TASR.

Poukazuje pritom na vlastné výsledky. V priorite označenej 1P1 je podľa neho lídrom, celkové čerpanie v jeho gescii je nad národným priemerom a všetkých 34 aktuálne hodnotených žiadostí je v stanovenej lehote.

„Ministerstvo školstva patrí v čerpaní európskych zdrojov medzi najúspešnejšie rezorty a dostupnú alokáciu považuje za reálne vyčerpateľnú do konca roka 2030,“ uviedol rezort. Zdržania podľa neho vznikajú inde. Konkrétne menuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

„MIRRI SR v súčasnosti zadržiava podpisy pri piatich projektoch v objeme 67 miliónov eur. Celkovo došlo pri podpisovaní projektov na MIRRI SR k opakovanému zdržaniu pri 15 projektoch v objeme 170 miliónov eur. V niektorých prípadoch trvalo nekonanie MIRRI až 180 pracovných dní,“ uviedlo ministerstvo školstva.

Podľa vlastného vyjadrenia na to opakovane upozorňovalo, minister o tom informoval vládu a situáciu komunikovali aj Európskej komisii, ktorá mala od MIRRI oficiálne žiadať nápravu.

Dva rezorty, dve verzie

Z vyjadrení oboch strán vzniká pomerne jasný obraz sporu.

Najvyšší kontrolný úrad SR hovorí o pomalom čerpaní a o opakujúcich sa nedostatkoch v hodnotiacom procese. Ministerstvo školstva tvrdí, že v rámci svojej gescie patrí k najlepším a že brzdou je iný rezort.

Rozdiel je aj v termínoch. NKÚ uvádza, že peniaze sa dajú čerpať do konca roka 2029, ministerstvo hovorí o vyčerpateľnosti do konca roka 2030.

Reakciu ministerstva investícií na tvrdenia o zadržiavaní podpisov materiály kontrolného úradu neobsahujú.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: Najvyšší kontrolný úrad SR, TASR