Plynom by Európu mohla zásobovať priamo krajina EÚ. Spor o Afroditino pole všetkému bráni

Európska únia stojí na križovatke, či uvaliť, alebo neuvaliť embargo na ruských plyn. Mnohé štáty, medzi nimi aj Slovensko, sú totiž na jeho dovoz zatiaľ odkázané.

Portál Politico upozorňuje na nevyužitý zdroj – moria okolo ostrova Cyprus. Ťažbu zemného plynu v Stredozemnom mori ale sťažuje roky trvajúci konflikt medzi Cyprom, Tureckom a Gréckom.

Cyprus, ostrovná krajina v Stredozemnom mori, bol rozdelený v roku 1974 po invázii tureckej armády. Cyperskí Gréci odvtedy žijú prevažne na juhu krajiny, zatiaľ čo sever krajiny obývajú prevažne cyperskí Turci. Suverenitu Severocyperskej tureckej republiky uznáva iba Ankara, medzinárodné spoločenstvo nie. Cyprus sa stal členskou krajinou Európskej únie v roku 2004.

Krajiny sa nevedia dohodnúť, komu plyn patrí

A kým v minulosti prebiehali spory o to, ktorá časť pevniny pripadne komu, dnes sa krajiny nevedia dohodnúť na tom, komu patria plynové ložiská. Ankara chce, aby všetok plyn, ktorý sa vyťaží v moriach okolo Cypru, prechádzal do Európy cez turecké územie. Naopak, Atény podporujú scenár transportu plynu cez Cyprus do Grécka a následne do krajín EÚ.

Portál ešte pripomína, že situáciu sťažuje aj smer dodávok plynu  z Izraela, Egypta a Libanonu.

Začiatkom vojny na Ukrajine to vyzeralo, že by sa hlavy štátov vedeli dohodnúť na riešení, ktoré by pomohlo štátom EÚ sa aspoň čiastočne odpútať od ruského plynu.

V marci sa stretli grécky premiér Kyriakos Mitsotakis a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, čo podľa mnohých znamenalo nádej. Tá sa definitívne rozplynula o dva mesiace, keď premiér a prezident prerušili styky a Grécko dalo svoje vojenské sily do stavu pohotovosti z dôvodu tureckej hrozby.

Turecký prezident sa urazil, s gréckym premiérom sa nechce rozprávať 

Vzťahy sa vyostrili po májovej návšteve gréckeho premiéra Kyriakos Mitsotakis na americkom Kongrese, kde povedal, že prelety tureckých bojových lietadiel nad gréckymi ostrovmi boli „otvorenými aktmi agresie, ktoré porušujú grécku suverenitu a územné práva“.

Toto vyjadrenie značne zvýšilo napätie medzi Ankarou a Aténami. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis navyše Američanov v Kongrese vyzval, aby aj naďalej blokovali tureckú snahu získať stíhačky F-16. Erdogan to nezabudol okomentovať a uchýlil sa aj k osobným výpadom. S Mitsotakisom už vraj „nikdy neprehovorí“.

zdroj: TASR/AP, Turkish Presidency. Na snímke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu začiatkom týždňa vyzval Grékov, aby stiahli svoje ozbrojené zložky z Egejských ostrovov. Ankara pritom upozornila, že spochybní súčasný štatút týchto ostrovov, ak nebudú demilitarizované. 

Atény však zdôrazňujú, že majú právo brániť sa pred nepriateľskými krokmi Turecka, informovala TASR.

Na Afroditinom poli by sa mohlo ťažiť, nie však tak skoro

Možnosť dovážať plyn do Európy z Cypru sa tak totálne rozsypala. Cyperčania sa tiež obávajú, že vyostrené vzťahy môžu odradiť mnohé spoločnosti, aby investovali do výskumu a ťažby plynu v mori.

Veľké ložiská zemného plynu pod morom objavili v roku 2011. Na počesť gréckej bohyne, ktorá sa údajne narodila na tomto ostrove, ich nazvali plynové pole Afrodita.

Následne Turecko spustilo svoje vlastné prieskumné jednoty, ktoré hľadali zásoby plynu, a Cypru zakázalo, aby podnikal vlastné akcie. Situáciu komplikoval aj fakt, že časť poľa bola súčasťou izraelskej námornej zóny. 

At a time when #Israel eyes #Egypt‚s #LNG plants for exporting Israeli #natgas, #Cyprus Govt negotiations for developing #Aphrodite gas field are progressing at snail pace. Some opportunities arise only once! pic.twitter.com/5P3BJKxDGr

— Energy Sequel (@EnergySequel) February 24, 2019

V roku 2019 EÚ uvalila na Turecko sankcie za nepovolené vrty pri cyperskom pobreží. Po 11 rokoch od objavenia veľkého ložiska pri stredomorskom ostrove môže Európa o cyperskom plyne stále iba snívať.