Počet samovrážd sa medziročne zvyšuje. Najčastejšie sa dejú v pondelok

V roku 2018 na Slovensku spáchalo samovraždu 533 ľudí. Dlhodobo si častejšie dobrovoľný odchod zo sveta volia muži. Ukončiť svoj život sa rozhodli najčastejšie ľudia vo veku 50 až 59 rokov, ale aj 4 deti do 14 rokov. Vyplýva to z najnovších štatistík Národného centra zdravotníckych informácií.

 Počet samovrážd na Slovensku neklesá. Práve naopak, oproti roku 2017 ich bolo za rok 2018 o 27 viac a nie je to problém len jednej generácie alebo skupiny ľudí. Dospievajúci sa k samovražde uchyľujú v dôsledku problémov s rovesníkmi, návykovými látkami alebo sexuálnym a fyzickým traumám. U dospelých najčastejšie bývajú spúšťačmi problémy v práci a manželstve alebo zvýšený stres.

Aj starší dospelí sa uchyľujú k samovražde v dôsledku komorbidných ochorení alebo mentálnych a fyzických porúch. Samovražda je ľudský fenomén, ktorý sa vyskytuje vo všetkých vekových skupinách, u oboch pohlaví a týka sa aj nás a našich najbližších.

zdroj: Štatistika LZDZ

Čísla hovoria jasne

V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. O samovraždu sa pokúsilo 773 ľudí, čo je, naopak, pokles o 68.

Medzi mužmi bolo vlani najviacsamovrážd vo vekovej skupine50 až 59 rokov(21 %),ženy páchali samovraždy najviac vo veku 60 – 69 rokov(21,3 %). Štatistika zachytáva aj 4 samovraždy maloletých detí (2 chlapci a 2 dievčatá) a 15 samovrážd mladistvých vo veku 15 až 19 rokov (11z nich sa týkalo chlapcov). V oboch kategóriách je to o jeden prípad viac ako rok predtým.

„Hlavnými motívmi  pri pokusoch o predčasné ukončenie života sú u detí konflikty a rodinné problémy, s odstupom nasledujú školské problémy,“doplnil generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš.

Až 44,5 %samovrážd bolo vykonaných za prítomnosti alkoholu alebo psychotropnej látky. Najčastejšie ukončili svoj život pod vplyvom alkoholu alebo psychotropnej látky mladí  ľudia vo veku 15 až 19 rokov (až 66,7 % z nich).

„Najviac samovrážd bolo v minulom roku v mesiacoch máj a január, najmenej v decembri. Čo sa týka dní v týždni, najčastejšie páchali ľudia samovraždy v pondelok (16,2 %), najmenej v piatok (12,9 %). Pre dobrovoľné ukončenie života si najčastejšie volili čas medzi 22.00 až 7.00.h,“ upresnil Blaškovitš.

Podľa územia trvalého bydliska bol počet samovráždv Trnavskom (11,5/100 000 obyvateľov kraja), Trenčianskom (11,4/100 000) a Banskobystrickom kraji (11,3/100 000) vyšší ako celoslovenský priemer (9,7/100 000). Samovražedné pokusy obyvateľov Trnavského (34,1/100 000) a Bratislavského kraja (25,3/100 000) výrazne prevyšovali celoslovenskú úroveň (14,2/100 000).

zdroj: Štatistika LZDZ

Problém zamestnaných

Čo sa týka sociálno-ekonomického postavenia majú od roku 2014 stúpajúcu tendenciu samovražedné pokusy pravidelne zamestnaných. V roku 2018 prevýšili počet nezamestnaných o 23 pokusov.

Z dlhodobého hľadiska je vlaňajších 533 dokonaných samovrážd menej ako priemer (548) za obdobie rokov 2001 – 2018. V tomto období boli maximá s počtom viac ako 600 prípadov hlásené v rokoch 2008 – 2010 a v roku 2013.

V sledovanom období od roku 2001 do 2018 výrazne prevažovali samovraždy mužov (84,9 %). Vlani po prvýkrát klesol ich podiel pod 80 % (425 prípadov).Naopak,podiel samovrážd žien vzrástol na 20,3 % s počtom 108 prípadov v roku 2018 a obidva parametre boli najvyššie od roku 2001.

Čo robiť pri hrozbe samovraždy?

Všetky varovné signály svedčiace o možnej samovražde treba brať vždy vážne.

• Snažte sa ohrozeného počúvať, snažte sa, aby hovoril o svojom probléme, buďte chápavý
• Vyjadrite mu svoju snahu pomôcť pri riešení problému
• Prediskutujte s ním iné možnosti riešenia, ako je samovražda
• Pri podozrení na samovraždu sa priamo pýtajte na samovražedné myšlienky, ak sú prítomné aj na konkrétne plány na jej uskutočnenie.
• Z blízkosti človeka ohrozeného samovraždou odstráňte možné prostriedky na uskutočnenie samovraždy (lieky, ostré predmety, zbrane)
• Snažte sa získať čas. Nenechávajte ohrozeného osamote, ostaňte s ním až do príchodu pomoci. Ak je kríza akútna, volajte lekársku záchrannú službu 155 alebo Linku dôvery 800 800 566!
• Nenechajte sa odhovoriť od pomoci – depresívne človek často svoj stav nedokáže posúdiť, alebo sa snaží možnosť samovraždy pred inými zaprieť.

zdroj: Unsplash

Filmový cyklus o náročných témach pre širokú verejnosť

Liga za duševné zdravie v spolupráci s Film Europe usporadúva od októbra 2018 cyklus filmových a diskusných večerov Duša a film. V prvej časti sa premieta film s problematikou z oblasti duševného zdravia (duševné ochorenia, rôzne psychologické problémy), v druhej časti s prítomnými divákmi diskutujú odborníci v danej problematike a ak je to možné, aj niekto, kto má s problémom osobnú skúsenosť. Filmy vyberá skupina odborníkov, ktorí aj diskusie moderujú (Breier, Ševčíková, Zimová), v spolupráci s filmovou novinárkou a kritičkou Kristínou Kúdelovou a dramaturgmi vo Film Europe. Diskusia je zameraná na problém zobrazený vo filme a nediskutuje sa k filmu ako celku.

Od októbra je naplánované rozšírenie celého cyklu Duša a film. Tvorený bude troma samostatnými podcyklami. Prvý z nich bude pokračovať v už nastolenom koncepte, ale pod novým názvom Duša a jej problémy. Druhý podcyklus s názvom Duša a spoločnosť sa bude zaoberať vplyvom aktuálnych spoločenských fenoménov, ako sú politika a zmeny v spoločnosti, na duševné zdravie jednotlivca, ale aj samotnej spoločnosti. Diskusie na túto tému bude moderovať Michal Hvorecký. Tretím podcyklom bude rozbor filmov známeho švédskeho režiséra Ingmara Bergmana s názvom Duša a Bergman, ktorý bude viesť Prof. Zuzana Gindl-Tatárová a Prof. MUDr. Jozef Hašto.

Zdroj: TS