USA to vzdali, Európa nie. Jej superzbraň budúcnosti s Mach 5 prešla kľúčovým testom (VIDEO)
- Francúzsko-nemecký tím úspešne otestoval elektromagnetické delo
- Technológia, o ktorú súperia svetové mocnosti, sa posunula bližšie k praxi
Rýchlosť nad Mach 5, prúdy s intenzitou miliónov ampérov a projektil vystrelený bez výbušniny. Francúzsko-nemecký výskumný tím úspešne otestoval elektromagnetické delo, ktoré môže výrazne prispieť k obrane Európy, píše obranný portál Army Recognition.
Elektromagnetické koľajnicové delo (railgun) patrí medzi najvyhľadávanejšie technológie budúcnosti. O jeho vývoj súperia viaceré svetové mocnosti vrátane Spojených štátov, Číny či Japonska, pričom Európu v tomto smere reprezentuje francúzsko-nemecký výskumný ústav Saint-Louis (ISL).
Určená na protivzdušnú obranu
Skúška sa uskutočnila 29. júna na testovacom polygóne v Baldersheime. Išlo o vôbec prvý prípad, keď výskumníci overovali let projektilu mimo laboratórnych podmienok. Doterajšie experimenty totiž prebiehali výlučne v uzavretých zariadeniach.
Podľa ISL ide o dôležitý krok smerom k budúcim elektromagnetickým delám určeným pre delostrelectvo dlhého dosahu, vojnové lode alebo obranu proti hypersonickým raketám.
Vedci počas skúšky merali trajektóriu letu, aerodynamickú stabilitu, rýchlosť, vibrácie aj štrukturálnu odolnosť projektilu. Tieto údaje sú nevyhnutné na ďalší vývoj technológie.
Elektromagnetická koľajnicová zbraň, na ktorej ISL pracuje, je primárne určená na protivzdušnú obranu. Aspoň to naznačili s vysvetlením, že by mohla ponúknuť „alternatívu k existujúcim kinetickým systémom“ a že by mohla pomôcť v boji proti hypersonickým hrozbám. Pred plne funkčným riešením je však ešte dlhá cesta. „Naďalej je potrebný rozsiahly výskum, testovanie a kvalifikácia,“ zdôraznili ISL vo svojom vyhlásení.
Projektil letel rýchlosťou vyššou ako Mach 5
Pri teste bol pravdepodobne použitý experimentálny systém RAFIRA kalibru 25 milimetrov, píše Army Recognition.
Projektil dosiahol rýchlosť presahujúcu Mach 5, pričom počas zrýchlenia pôsobilo na jeho konštrukciu preťaženie väčšie ako 100 000 g. Takéto podmienky patria medzi najextrémnejšie, aké dnes vojenská technika dokáže vytvoriť.
Úspešný test zároveň overil funkčnosť optických kamier, radarov, telemetrie a ďalších senzorov, ktoré sledujú let projektilu od okamihu opustenia hlavne.
Ako vlastne railgun funguje?
Najväčší omyl je predstava, že projektil sa pohybuje po koľajniciach ako vlak. V skutočnosti to funguje inak. Vo vnútri hlavne sú dve masívne medené alebo medeno- zliatinové lišty (koľajnice), ktoré vedú po celej dĺžke hlavne.
Na rozdiel od klasického dela, koľajnicové delo nepoužíva strelný prach ani inú chemickú výbušninu. Projektil urýchľuje dvojica kovových koľajníc, ktorými preteká mimoriadne silný elektrický prúd. Vzniknuté magnetické pole vytvorí silu, ktorá projektil vystrelí vysokou rýchlosťou.
Moderné experimentálne koľajnicové delá dosahujú úsťovú rýchlosť približne 2 000 až 3 500 metrov za sekundu, teda približne Mach 6 až Mach 10. To je výrazne viac ako pri väčšine klasických delostreleckých systémov.
Obrovský výkon, ale aj obrovské technické problémy
Takýto spôsob odpaľovania si vyžaduje extrémne množstvo elektrickej energie.
Výskumné zariadenia pracujú s prúdmi dosahujúcimi približne dva milióny ampérov, pričom energia jedného výstrelu sa pohybuje v megajouloch. Takéto zaťaženie spôsobuje intenzívne zahrievanie koľajníc, tvorbu plazmy, iskrenie a ich postupné opotrebovanie.
Práve životnosť hlavne patrí medzi najväčšie prekážky, ktoré zatiaľ bránia zavedeniu railgunov do výzbroje armád.
Pegasus skúma výkon, RAFIRA rýchlu paľbu
ISL vyvíja dva hlavné experimentálne systémy. Prvým je Pegasus, šesťmetrový výskumný railgun s energiou 10 megajoulov. Dokáže urýchliť približne 300-gramové projektily na rýchlosť vyššiu ako 2 500 metrov za sekundu. Pri niektorých experimentoch vedci dosiahli dokonca viac než 3 100 metrov za sekundu.
Druhým systémom je RAFIRA, ktorý je zameraný na vysokú kadenciu streľby. Kaliber 25 milimetrov umožňuje vystreliť niekoľko projektilov počas zlomku sekundy, čo by mohlo byť v budúcnosti využiteľné napríklad pri obrane proti hypersonickým protilodným raketám.
Zatiaľ žiadna krajina nezaviedla elektromagnetické delo
Hoci vývoj elektromagnetických diel pokračuje už desaťročia, žiadna armáda na svete ich zatiaľ nezaradila do operačnej výzbroje.
Elektromagnetické delá využívajú elektrické a magnetické polia na urýchlenie projektilov, čo vytvára obrovské napätie na ich vnútorných častiach. Tento problém viedol podľa Interesting Engineering k zastaveniu podobných projektov v Spojených štátoch, od ktorých sa nakoniec upustilo. Podľa Defense News americký systém trpel vážnou degradáciou hlavne po menej ako 30 výstreloch.
Za lídra je dnes považované Japonsko, ktoré ako prvé uskutočnilo verejne potvrdené testy railgunu na palube lode JS Asuka. Čína pokračuje v utajovaných námorných skúškach veľkého prototypu, zatiaľ čo Spojené štáty po investovaní približne 500 miliónov dolárov svoj program v roku 2021 pozastavili a presunuli pozornosť na hypersonické zbrane.
Čítaj viac z kategórie: Zo sveta
Zdroje: Army Recognition, ISL, Interesting Engineering