Pokľaknutie proti rasizmu rieši celý svet. Slovenskí i anglickí hráči kedysi aj hajlovali

Na mnohých internetových diskusiách to pred prvým zápasom slovenskej reprezentácie na Majstrovstvách Európy 2020 vyzeralo tak, že Slovákov skôr trápi a zaujíma to, či naši hráč pokľaknú pred zápasom, než samotný futbal.

Určite mnohým fanúšikom odľahlo, keď sa dozvedeli, že naši futbalisti kľačať nebudú. Deň pred zápasom to pre Startitup potvrdila aj hovorkyňa Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Monika Jurigová.

„Bola to aktivita UEFA a všetky barážové duely sa začínali takýmto pokľakom. Organizátorom zápasu bola UEFA… SFZ si uvedomuje, že je to citlivá téma aj na Slovensku a v ďalších zápasoch už s takouto podporou neuvažuje,“ reagoval náš zväz ešte minulý rok, keď naši hráči kľačali pred zápasom s Írskom a so Škótskom, následkom čoho sa na nich spustila vlna kritiky od množstva fanúšikov, dokonca aj od niektorých politikov, ako napríklad predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára.

zdroj: TASR/ Michal Svítok

Kľaknutie športovcov pred zápasom má byť vyjadrením ich podpory boja proti rasizmu. Tento akt sa do jednotlivých reprezentácií dostal po zavraždení Afroameričana Georga Floyda, po ktorom nastali v celých USA demonštrácie a rozbehla sa kampaň Black Lives Matter („Na živote čiernych záleží“).

Mnoho ľudí však v tom vidí niečo iné než boj proti rasizmu, napríklad potláčanie bielych: „Hneď na začiatku sklamali, keď si nezmyselne pokľakli, lebo im na čiernych záleží, na bielych evidentne nie,“ chápu takto toto gesto niektorí fanúšikovia a rozhodne nielen tí zo Slovenska.

Svojich futbalistov za pokľaknutie na šampionáte vypískali napríklad Angličania, podobne sa predtým voči súperovi zachovali aj Maďari, ktorí vypískali kľačiacich Írov.

Angličania pokľakli na znak podpory Black Lives Matter, vlastní fanúšikovia ich vybučali

Zaujímavý olej do ohňa a ďalšiu diskusiu do tejto témy pridalo vyhrabanie historických fotografií, na ktorých napríklad naša reprezentácia z čias prvej Slovenskej republiky hajluje pred zápasom.

V prípade prvého Slovenského štátu, ktorý bol jasným satelitom (teda poslušnou krajinkou) Hitlerovho Nemecka a ktorý aj mnohí odborníci nemajú problém na rovinu nazvať fašistickým a totalitným, takéto gesto futbalistov zrejme nie je až takým prekvapením. Čo urobil či povedal v tých časoch Nemec, urobili sme aj my.

zdroj: Historyweb.dennikn.sk/ Základný kameň slovenského futbalu (E. Magda)

No možno ešte zaujímavejšie sú fotografie hajlujúcej anglickej reprezentácie z časov krátko pred 2. svetovou vojnou. Anglicko satelitom Nemecka rozhodne nebolo a teda nemuselo ho, na rozdiel od nás, neskôr počúvať.

Angličania sa jednoducho snažili byť pred vojnou s nacistami za dobre a tak pred zápasom s Nemcami presvedčili svojich hráčov, aj keď niektorí boli proti, hajlovať.

Radosť z dobrých vzťahov, zabezpečujúcich prímerie, ktoré po Mníchovskej dohode oslavoval aj vtedajší britský premiér Chamberlain, ale aj tak nevydržala dlho a všetci dobre vieme, čo nasledovalo – 2. svetová vojna, do ktorej boli vtiahnutí a napadnutí aj Angličania.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Mladí proti fašizmu (@mladiprotifasizmu)

Podľa komentárov pod fotografiou mnoho ľudí toto hajlovanie spája so súčasným kľačaním. „A dnes je tu Black Lives Matter“ alebo ironická poznámka „podobnosť s kľačaním hráčov voči BLM čisto náhodná“ znejú hneď prvé komentáre po otvorení príspevku.

Určite môžeme nájsť isté súvislosti medzi terajším kľačaním a hajlovaním kedysi, ako napríklad to, že v oboch prípadoch ide o 11 futbalistov, ktorí niečo robia pred zápasom, no to je asi všetko. Najpodstatnejšia je ideológia, ktorú tieto gestá symbolizujú a tá je v týchto príkladoch neporovnateľná, priam doslova protichodná.

Pokiaľ teda neveríš, že je kľaknutie nejako namierené proti bielym ľuďom. Možno ak by sa Black Lives Matter premenovalo na All People Lives Matter, mali by v tom niektorí ľudia menší chaos a pochopili by to správne.